Obchodný potenciál Ázie

Ázijský trh netvorí len Čína. Slovenské a české spoločnosti môžu uspieť aj inde. Čo ponúka Vietnam, Japonsko či India a po čom je na týchto trhoch dopyt?

Kým Čínu, ktorá je dnes po USA druhou najväčšou ekonomikou sveta, vnímajú Slováci a Česi už roky ako výrobnú továreň sveta, viaceré krajiny Ázie však pre mnohých zostávajú stále nepovšimnuté. Práve ekonomický pokrok a z neho vychádzajúci obchodný potenciál krajín južnej a juhovýchodnej Ázie predstavíme v článku. Približujeme aj to, ako z obchodovania s týmito krajinami môžu profitovať slovenské či české výrobné a obchodné spoločnosti.

Japonsko a Južná Kórea – firmy obchodovali skôr s „vlastnými“, Slováci nadväzovali spoluprácu náročnejšie

Pri predstavovaní obchodných príležitostí v Ázii nemôžeme okrem Číny opomenúť ani Japonsko či Južnú Kóreu. Japonsko začalo s výrobou textilu, chemikálií a jednoduchých strojárenských tovarov ešte v prvej polovici 20. storočia a postupne sa vypracovalo na producenta špičkových technológií a strojov. Celosvetovo známe sú japonské značky ako napríklad Sony, Mitsubishi či Toyota.

Južná Kórea nadviazala na obchodné úspechy Japonska až v 60. rokoch a v súčasnosti je už tiež spájaná s výrobou automobilov, elektroniky a ďalších tovarov. Aj u nás sú známe mnohé juhokórejské firmy ako napríklad, Samsung, Kia, LG, či Hyundai.  

Pri expanzii do iných krajín sa japonské a juhokórejské firmy spoliehali prevažne na domáce spoločnosti, ktoré už boli na tom-ktorom zahraničnom trhu aktívne. Japonské firmy teda obchodovali hlavne s japonskými spoločnosťami už etablovanými na trhoch jednotlivých krajín. Pri kórejských spoločnostiach to bolo rovnako. V praxi to ešte aj pred desiatimi rokmi vyzeralo tak, že slovenská firma, ktorá si cez internet alebo na veľtrhu našla japonského potenciálneho partnera a kontaktovala ho so zámerom o dovoz jeho technológie na Slovensko, dostala kontakt na japonskú spoločnosť podnikajúcu na Slovensku, ktorá im danú technológiu predala, namiesto toho, aby slovenský klient udržiaval obchodný vzťah s výrobcom sídliacim v Japonsku. Pre slovenské a české firmy bolo veľmi náročné nadviazať priame spolupráce s japonskými a juhokórejskými výrobcami. Spolupráca prichádzala do úvahy spravidla iba pri tovare, ktorý sa v týchto krajinách nevyrábal alebo si vyžadoval lokálnu výrobu priamo na Slovensku/v Česku.

Čína – hospodársky rast postavila na zahraničnom obchode

Čína začala s internacionalizáciou pomerne neskoro. Dynamicky sa otvárala zahraničnému obchodu až od konca 80. rokov. V tom čase vznikali v Číne prvé Špeciálne ekonomické zóny, v ktorých sa koncentrovala lacná pracovná sila a zahraniční investori dostávali okrem nízkych výrobných nákladov zvýhodnenia aj vo forme odpustených daní a ďalších stimulov. Čína postavila svoj hospodársky rast na zahraničnom obchode a bola ochotná obchodovať s každou firmou, ktorá mala záujem o výrobu priamo v Číne alebo o dovoz už vyrobených tovarov z Číny, bez ohľadu na politické postoje či socioekonomickú situáciu krajiny, z ktorej zahraničná firma pochádzala.

Ešte koncom deväťdesiatych rokov bola Čína známa ako výrobca relatívne lacných textilných a plastových produktov. Od roku 2001, v ktorom sa stala členom Svetovej obchodnej organizácie začala rapídne napredovať a v súčasnosti vyrába všetko od hračiek cez solárne panely, elektrobicykle až po pokročilú robotiku. Okrem lacnej pracovnej sily stavala Čína svoj hospodársky úspech aj na zahraničnom know-how a technológiách, ktoré vo veľkej miere skopírovala a zlepšila, prípadne adaptovala na vlastné podmienky. Pri exporte do sveta je Čína na rozdiel od Japonska a Južnej Kórey otvorená obchodným partnerstvám s lokálnymi partnermi. Aj pri partnerstvách zahŕňajúcich exkluzívnu distribúciu sú čínske spoločnosti otvorené zahraničným partnerom a nesnažia sa samé etablovať na trhoch kam exportujú. Pri realizácii výroby zahraničných firiem priamo v Číne už krajina až taká otvorená nie je. Dlhodobo požadovala, aby zahraničné firmy budovali strategické aliancie alebo iné formy závislých partnerstiev s čínskymi firmami, inak by zahraničným spoločnostiam nebolo dovolené v Číne vyrábať. Táto stratégia sa ukázala ako výnosná a krajina podľa dát, ktoré uvádzajú Statista.com, Worldometers.info, či The Economist v súčasnosti vyrába až približne:

  • 70 % svetovej produkcie elektroniky,
  • 40 % klimatizácií,
  • 70 % solárnych panelov,
  • 90 % výrobkov značky Apple,
  • 68 % mobilných telefónov,
  • 40 % nábytku,
  • 40 % textilu,
  • 65 % bicyklov a 
  • až 87 % všetkých na svete vyrobených elektrobicyklov.

Presun výroby do iných krajín Ázie: využitie obchodných zvýhodnení a rozloženie rizika

S rastúcou životnou úrovňou v Číne začali rásť aj mzdy. Mnohé čínske a zahraničné firmy, ktoré vyrábali v Číne produkty ako textil či obuv, začali od roku 2010 postupne hľadať možnosti, ako udržať výrobné ceny nízko. To ich postupne priviedlo k presunu výroby týchto tovarov do Bangladéša, Srí Lanky, Vietnamu a ďalších ázijských krajín. Čína sa rozhodla ísť cestou zvyšovania technologickej pokročilosti tovarov, ktorých výrobu bude udržiavať. Jednoduchšie tovary môžu predsa vyrábať ázijskí susedia, u ktorých vlastnia čínske firmy veľa tovární. Čína tak profituje z domácej a aj zo zahraničnej výroby a využíva aj rôzne colné a iné obchodné zvýhodnenia rozvojových krajín juhovýchodnej Ázie.

Príkladom z praxe je čínsky výrobca umelej trávy, ktorého európski zákazníci by pri dovoze trávnikov z Číny museli znášať až 8 % clo. Čínsky výrobca ale vie, že Vietnam má s Európskou úniou od roku 2020 platnú dohodu o voľnom obchode, ktorá clo na umelé trávniky úplne zrušila. Preto sa rozhodol založiť pobočku vo Vietname, kde pre európsky trh vyrába trávniky, ktoré jeho zákazníci dokážu doviezť s výraznou úsporou. Obdobné výhody využívajú čínske a zahraničné nadnárodné spoločnosti ako H&M, Primark či Zara napríklad aj pri výrobe textilu v Bangladéši alebo Mjanmarsku.

Už pred vypuknutím pandémie Covid-19 sa viaceré nadnárodné spoločnosti vyrábajúce v Číne zamýšľali nad potrebou diverzifikácie výroby do ďalších ázijských krajín a s ním spojené rozloženie rizika závislosti iba na jednej krajine pri zásobovaní sa kľúčovými výrobnými vstupmi či koncovými produktmi. Skutočné kroky k rozloženiu výrobného a zásobovacieho rizika ale prijalo iba relatívne nízke percento firiem a pre tie ostatné bola pandémia a s ňou spojený kolaps zásobovania z Číny, silným zásahom do podnikania.

Po prepuknutí pandémie na jar 2020 sa zatvorili desiatky tisíc čínskych tovární a európski ani americkí zákazníci nevedeli, či a kedy sa obnoví výroba. Aj pre vyrobený tovar bola pandémia ťažkou skúškou pretože prepravné náklady z Číny do Európy vzrástli o viac ako 300 %, čo predražovalo tovar pre konečných kupujúcich a zvyšovalo infláciu. Počas pandémie si spoločnosti ako Apple, Microsoft a Samsung povedali, že musia diverzifikovať dodávateľské reťazce a začali pracovať na zistení výrobných možností v iných ázijských krajinách. Mnohé štáty južnej a juhovýchodnej Ázie na tento impulz začali reagovať programami na pritiahnutie priamych zahraničných investícií z Číny a budovaním infraštruktúry pre podporu investorov zo zahraničia.

Článok pokračuje pod reklamou

India a Vietnam ako nová príležitosť pre zahraničných investorov

V boji o pritiahnutie zahraničných investícií sa najviac darí Indii a Vietnamu. Obe krajiny disponujú relatívne lacnou, mladou a vzdelanou pracovnou silou. Vietnam aj India lákajú nielen európskych a amerických investorov, ale aj japonské a juhokórejské spoločnosti. Pre slovenské a české firmy sú India a Vietnam zaujímavé predovšetkým pre import. Z Vietnamu dovážajú slovenskí a českí importéri najčastejšie nábytok, potraviny, elektroniku, textil, hračky a bytové dekorácie. Z Indie sa na naše trhy najčastejšie vozia kožené a textilné výrobky, obklady, nábytok a jednoduchá poľnohospodárska a potravinárska technika.

Ak podnikateľ vycestuje na výstavu do Indie alebo Vietnamu, v súčasnosti tam nájde prevažne menej technologicky náročné produkty. Keď narazí na nejaký pokročilý laser alebo obrábací stroj, bude určite z Číny, pričom sa vo Vietname a Indii zatiaľ iba skladá. India už v súčasnosti vyrába napríklad vlastné solárne panely a nabíjačky na elektromobily. Kým sú Vietnam aj India veľmi otvorené exportom do zahraničia, pri importoch sú značne protekcionistické. Vlády oboch krajín zastávajú politiku sebestačnosti, to znamená, že sú otvorené importu iba takých tovarov a zariadení, ktoré nie sú schopní (zatiaľ) vyrobiť vo vlastnej réžii. Pri vývoze do týchto krajín je potrebné upozorniť na to, že ak sa podarí vývoz technológie alebo strojov, môže ísť o jednorazovú alebo krátkodobú záležitosť, pretože India aj Vietnam sa rýchlo učia.

Príležitosť pre Slovenské a České firmy: v akých oblastiach môžu v Ázii uspieť?

Slovenskí a českí exportéri majú možnosť umiestiť svoje produkty v južnej, juhovýchodnej a východnej Ázii. V Číne a rýchlo rastúcich ázijských ekonomikách na čele s Indonéziou, Malajziou, Vietnamom, Singapurom a ďalšími, priniesla zvyšujúca sa životná úroveň v kombinácii s relatívne mladou populáciou (v krajinách zoskupenia ASEAN je väčšina populácie vo veku nižšom ako 35 rokov) nárast dopytu po:

  • luxusných značkových tovaroch (od kabeliek až po vína a cigary),
  • ekologických potravinách,
  • produktoch pre zdravý životný štýl,
  • kozmetických prípravkov a
  • tovarov starostlivosti o domácich miláčikov vrátane hračiek pre nich.

Veľkou témou v Ázii je aj starostlivosť o seniorov. Problémom pre slovenských a českých exportérov pri presadení sa na týchto trhoch je hlavne neznalosť kultúry a chýbajúce obchodné kontakty. Retail sa navyše v Ázii čoraz viac realizuje v online svete na rozličných e-commerce platformách. Vzhľadom na geografickú aj kultúrnu vzdialenosť od ázijských zákazníkov, odlišné nákupné správanie (spotrebitelia v Ázii napríklad nakupujú často a v malých množstvách a očakávajú dodanie do niekoľkých hodín v rámci toho istého dňa alebo v nasledujúci deň) a vysoké náklady spojené s prevádzkovaním obchodných účtov na e-commerce marketplaces v Ázii, odporúčame slovenským a českým firmám začať exportovať do Ázie prostredníctvom realizácie štandardného exportu - nechajú lokálny marketing, zákaznícku podporu aj logistiku ázijskému partnerovi. Takáto forma zahraničného obchodu je najrozšírenejšou a jej spojená s nižším rizikom aj nákladmi oproti prevádzkovaniu e-commerce marketplace vo vlastnej réžii.

Napríklad v Číne je pri založení online obchodu na najväčších marketplaces potrebné zložiť minimálne 10 000 USD (v prepočte asi 9 300 eur) ako zábezpeku a prevádzkové mesačné náklady na online obchod začínajú na 1 000 eur mesačne. A to bez investície do lokálneho marketingu, bez ktorého sa o danom obchode a produktoch nikto nedozvie.

Kým počas pandémie boli tlaky na presun výroby z Číny a prípadnú lokalizáciu niektorých výrob aj v Európe a USA, vojna na Ukrajine opäť zmenila situáciu. Rastúce ceny energií spôsobené výpadkom dodávok z Ruska a Ukrajiny, spôsobili pokles dopytu. V Ázii sú ceny výrobných vstupov stabilizované už od začiatku roka 2022, v Európe dochádza aj v roku 2023 k zdražovaniu, čo znemožňuje efektívnu výrobu a spôsobuje krach mnohých etablovaných výrobných podnikov. Nižší globálny dopyt a súbežné navýšenie globálnych prepravných kapacít spôsobili, že ceny medzinárodnej prepravy klesli na takmer pred-covidovú úroveň, čo opäť zvýhodňuje dovozy tovaru z Ázie. Slovenské a české firmy sú navyše nútené dovážať oceľové a antikorové výrobky z Ázie, pretože ich štandardní dodávatelia, Rusko a Ukrajina sú vo vojne a dodávky nedokážu zabezpečiť.

Okrem rastúcich výrobných kapacít a zvýšeného dopytu po importoch prémiových zahraničných produktov v krajinách juhovýchodnej Ázie a v Indii, nízkych prepravných nákladov a stabilizovaným cenám výrobných vstupov v Ázii, priniesol rok 2023 aj výrazné zmeny v obchodnej orientácii juhokórejských a japonských firiem, ktoré sú otvorenejšie spolupráci so zahraničnými partnermi bez participácie ich juhokórejských a japonských partnerov aktívnych v krajine importéra. Zmenu v prístupe vidieť aj pri komunikácii s čínskymi exportérmi a výrobcami, ktorí sú ochotní rozbehnúť spoluprácu pri výrazne nižších odberných množstvách, ktoré požadovali v minulosti, a to platí aj pri výrobkoch vyrábaných na mieru.

Potenciál Ázie pre import aj export

Vzhľadom na vysokú infláciu a vysoké ceny energií v Európe by sa slovenské a české výrobné a distribučné spoločnosti, ktoré chcú zostať konkurencieschopné a ešte nemajú skúsenosť s obchodovaním na ázijských trhoch, mali začať orientovať na identifikáciu obchodných príležitostí v Ázii. Spoločnosti, ktoré už isté skúsenosti majú, ale importovali zatiaľ prevažne z Číny, by mali zamerať pozornosť na Vietnam, Indiu, Indonéziu a ďalšie ázijské krajiny. Pri výbere dodávateľa a teritória pre importy je dôležitá nielen nákupná cena, prepravné náklady, ale aj colné a ďalšie daňové zaťaženie importu.

Inflácia je v Ázii na stabilnej úrovni, rovnako sú na tom výrobné vstupy vrátane energií a cien prepravy. Dodávatelia sú tiež prístupnejší aj voči malým objednávkam. Toto všetko sú faktory, ktoré zvyšujú atraktivitu Ázie pre dovoz.

Vývoz do Ázie zasa podporuje zvyšujúca sa kúpna sila, vysoká obľuba nakupovania luxusných tovarov medzi mladými v Ázii za účelom predvádzania sociálneho statusu, nedôvera voči vlastným produktom pre deti, seniorov a zdravie a celkový záujem o západný tovar medzi ázijskými spotrebiteľmi.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Výroba tovaru pod vlastnou značkou v Ázii

Ak sa podnikateľ rozhodne vyrábať produkty vlastnej značky, môže spolupracovať aj s ázijskými firmami. Aké sú výhody a ako taká výroba v praxi funguje?

Veľtrhy a výstavy v Ázii – príležitosť pre slovenské firmy

Načerpať inšpiráciu, nájsť vhodného dodávateľa či zaujať svojimi produktmi – aj to ponúkajú veľtrhy a výstavy (nielen) v ázijských krajinách. Ktoré navštíviť?

Nákup cez platformu Alibaba: na čo si dať pozor?

Ako rozoznať podvodníkov, prečo neplatiť na súkromné účty a čo si od dodávateľa pýtať? Tipy, ako neprísť o peniaze a ako sa vyhnúť problémom s dodaním tovaru.

Dovoz tovaru z Číny a iných ázijských krajín v praxi

Ako prebieha dovoz tovaru z tretích krajín? Praktické rady, na čo dať pozor pri výbere dodávateľa, uzatváraní zmluvy či preberaní tovaru.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky