Dobrovoľná registrácia pre DPH nie je samozrejmosťou

Martin Tužinský | 25.09.2011
Dobrovoľná registrácia pre DPH nie je samozrejmosťou

Motívov, prečo sa podnikateľ rozhoduje o dobrovoľnej registrácii pre DPH, môže byť viacero. Byť platiteľom (platcom) DPH môže znamenať napr. zvýšenie konkurencieschopnosti v prípade, ak väčšina vstupov je obstaraných od dodávateľov, ktorí sú platiteľmi (platcami) DPH, pretože v takomto prípade dochádza k relatívnej úspore nákladov. Dôvodom, prečo sa stať platiteľom (platcom) DPH, môže byť aj snaha o zníženie finančných prostriedkov viazaných v zásobách alebo v dlhodobom majetku, ak tieto sú obstarávané od dodávateľa, ktorý je platiteľom DPH. V neposlednom rade môže byť motívom aj fakt, že väčšina odberateľov žiadateľa o dobrovoľnú registráciu pre DPH sú platiteľmi DPH a v prípade rokovania o uzatvorení zmluvy o dodávkach tovaru alebo poskytovaní služieb vyžadujú, aby ich dodávateľ bol platiteľom DPH, pretože táto cena býva pre nich obvykle nižšia (práve z dôvodu možnosti odpočítania DPH).

Zákon o dani z pridanej hodnoty umožňuje podnikateľom podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty (tzv. „dobrovoľnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty“) v prípade, ak nedosiahnu minimálny obrat stanovený zákonom o dani z pridanej hodnoty. Minimálnym obratom sa rozumie obrat vo výške 49 790 € za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Do tohto obratu sa započítavajú všetky výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku, tzn. z tovarov a služieb, pri ktorých je miestom dodania SR, pričom sa nejedná o tovary alebo služby, ktorých dodanie (poskytnutie) je oslobodené od DPH. Do obratu sa nezapočítavajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku a hmotného majetku okrem zásob.

Ak sa aj vy rozhodujete o tom, či sa dobrovoľne registrovať pre DPH, je potrebné poukázať na skutočnosť, že to nie je automaticky „vybavená záležitosť“ a je potrebné sa na tento úkon pripraviť, ak chcete dostať pozitívnu odpoveď. DR SR  od 01. 01. 2011 sprísnilo schvaľovanie žiadostí o dobrovoľnú registráciu pre DPH z dôvodu existencie daňových podvodov v oblasti DPH, najmä vo forme fiktívnych nadmerných odpočtov DPH. Najrizikovejšou skupinou sú práve podnikatelia, ktorí žiadajú o dobrovoľnú registráciu pre DPH, pretože práve u nich hrozí, že budú od štátu požadovať nadmerné odpočty, nakoľko na začiatku ich podnikateľskej činnosti často investície presahujú uskutočnené obchody (príjmy / výnosy z predaných tovarov a služieb).

Náležitosti žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre DPH

Podnikateľ, ktorý žiada o dobrovoľnú registráciu pre DPH je povinná predložiť daňovému úradu nasledovné dokumenty:

  • Žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty,
  • Dotazník k žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty - v dotazníku podnikateľ uvádza informácie napr. o vlastníckom vzťahu k nehnuteľnosti, kde má umiestnené svoje sídlo alebo kde podniká; druh tovaru alebo názov služby, ktoré budú predmetom jeho podnikateľskej činnosti; predpokladaný obrat na obdobie 3 a 12 mesiacov; počet zamestnancov; alebo dokonca informáciu o tom, či mu vedie účtovníctvo interný zamestnanec alebo externý dodávateľ),
  • Kópiu zmluvy o zriadení bankového účtu - vyžaduje sa pri novovzniknutých podnikateľoch a podnikateľoch, ktorí si založili bankový účet a zatiaľ túto skutočnosť neoznámili daňovému úradu),
  • Kópiu výpisu z OR SR - platí najmä pre novovzniknutých podnikateľov,
  • Podnikateľský zámer - oficiálny „vzor“ podnikateľského zámeru, ktorý by daňový úrad požadoval neexistuje; podnikateľský zámer by však mal obsahovať informácie o účtovnej jednotke, opis predmetu jej činnosti, analýzu trhu vrátane analýzy silných a slabých stránok (tzv. SWOT analýzu) a finančný plán vrátane analýzy potrebnej výšky iniciálnych investícií,
  • Zmluvu o budúcej zmluve, zmluvy, faktúry a iné doklady potvrdzujúce vykonávanie ekonomickej činnosti – práve na tieto je kladený najväčší dôraz pri posudzovaní žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre DPH, pretože práve tieto by mali byť jednoznačným dôkazom o vykonávaní ekonomickej činnosti žiadateľa. Z praxe je známe, že predložený podnikateľský zámer môže byť akokoľvek kvalitný a potenciálne úspešný, no pokiaľ žiadateľ o dobrovoľnú registráciu pre DPH nepredloží dôkazy o tom, že vykonáva aktívnu podnikateľskú činnosť, jeho žiadosť o dobrovoľnú registráciu pre DPH bude pravdepodobne zamietnutá (upozorňujeme, že jedna vystavená faktúra v nízkej sume, nie je dostatočným dôkazom o vykonávaní aktívnej podnikateľskej činnosti).

Čo robiť, ak daňový úrad žiadosť o dobrovoľnú registráciu pre DPH zamietne?

Napriek predloženiu všetkých vyššie uvedených dokumentov je možné (a od 01. 01. 2011 pravdepodobné), že daňový úrad túto žiadosť podnikateľovi zamietne. Upozorňujeme, že v takomto prípade, nie je možné odvolať sa voči rozhodnutiu daňového úradu. Ak podnikateľ má naďalej záujem stať sa platiteľom (platcom) DPH, má len jedinú možnosť, a to zmeniť status dobrovoľnej registrácie pre DPH na povinnú, vyplávajúcu zo zákona. Okrem samotného čakania na dosiahnutie minimálneho obratu vo výške 49 790 € za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov má podnikateľ ešte nasledovné možnosti:

  • Spoločné podnikanie na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy; ak by totiž takto spoločne podnikajúce osoby dosiahli za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov celkový spoločný obrat 49 790 €, vzniká im povinnosť registrovať sa za platiteľov DPH.
  • Uzavretie zmluvy o združení s platiteľom (platcom) DPH; v takomto prípade má podnikateľ, ktorý je neplatiteľom DPH povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH najneskôr do desiatich dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy.
  • Nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa DPH tvoriacu samostatnú organizačnú zložku napr. na základe zmluvy o kúpe podniku; v takomto prípade je nadobúdateľ podniku (časti podniku) povinný ohlásiť daňovému úradu nadobudnutie podniku (časti podniku) platiteľa DPH do desiatich dní odo dňa nadobudnutia podniku (časti podniku).
  • Stane sa právnym nástupcom platiteľa DPH, ktorý zanikol bez likvidácie (t. j. zlúčením, splynutím alebo rozdelením); v takomto prípade sa právny nástupca stáva platiteľom DPH odo dňa, kedy sa stal právnym nástupcom (týmto dňom je tzv. rozhodný deň). Právny nástupca je povinný oznámiť daňovému úradu do desiatich dní od rozhodného dňa skutočnosť, že je právnym nástupcom platiteľa DPH.

Ak by podnikateľ uvažoval nad vyššie uvedenými alternatívami, je nutné, aby zvážil aj ich negatíva a aj fakt, či finančná náročnosť každej z uvedených alternatív je v porovnaní s výhodami plynúcimi z registrácie podnikateľa za platiteľa (platcu) DPH nižšia než je samotný dosiahnutý efekt. V prípade uvažovania o uzavretí zmluvy o združení nie je v mnohých prípadoch možné nájsť záujemcu o takúto formu „spolupráce“, pretože združenie neznamená len existenciu práva na spoločne získaný majetok, ale aj povinnosti v súvislosti so záväzkami, ktoré sú účastníci združenia zaviazaní uhradiť spoločne a nerozdielne. V prípade ďalších možností ako je kúpa podniku (časti podniku) a právne nástupníctvo platiteľa DPH vyplývajúce zo zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia účtovných jednotiek je zas potrebné majetok a záväzky oceniť kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca, a je teda nutné zvážiť, či náklady na uskutočnenie takéhoto precenenia majetku a záväzkov nebudú vyššie, než by bol konečný efekt získaný z registrácie podnikateľa za platiteľa DPH.

Ako možno získať DPH zaplatenú pred schválením registrácie pre DPH?

Ak podnikateľ nakúpi dlhodobý hmotný majetok alebo dlhodobý nehmotný majetok v období, kedy nie je platiteľom DPH, neznamená to, že možnosť uplatniť si odpočet DPH ktorú zaplatil pri ich nákupe je nenávratne preč. Ak by sa totiž podnikateľ stal platiteľom DPH neskôr, než obstaral takýto majetok, môže si nárokovať na DPH zaplatenú pri jeho obstaraní v prvom zdaňovacom období. Uvedené platí za predpokladu, že:

  • ide o majetok (okrem zásob), ktorý nebol jednorázovo zahrnutý do daňových výdavkov (jednorázovo sa môžu do nákladov zahrnúť napr. samostatné hnuteľné veci v ocenení nepresahujúcom 1 700 € a dlhodobý nehmotný majetok v ocenení nepresahujúcom 2 400 €),
  • odpočet DPH pri registrácii si podnikateľ nárokuje len pri majetku, ktorý použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ (tzn. pri ktorých vzniknú zdaniteľné plnenia).

V prípade dlhodobého majetku, ktorý sa odpisuje sa nárok na odpočítanie DPH pri registrácii zníži o pomernú časť DPH zodpovedajúcu uplatneným (daňovým) odpisom. Z uvedeného vyplýva, že ak by daňovník prerušil uplatňovanie daňových odpisov a toto prerušenie by trvalo až do doby, kedy sa daňovník stane platiteľom DPH, mohol by si uplatniť odpočet DPH v plnej výške, teda z pôvodnej vstupnej ceny dlhodobého hmotného majetku. Možnosť prerušenia daňových odpisov je obmedzená len na dlhodobý hmotný majetok, pretože daňové odpisy dlhodobého nehmotného majetku (okrem goodwillu a záporného goodwillu a aktivovaných nákladov na vývoj) sa na daňové účely uplatňujú vo výške účtovných odpisov, ktorých suma je určená v odpisovom pláne.

Tento postup je opodstatnený najmä v začiatočných štádiách podnikania, kedy všetky ostatné náklady v súvislosti so začatím podnikateľskej činnosti sú natoľko vysoké, že podnikateľovi nevznikne základ dane z príjmov, ani povinnosť platiť daň z príjmov, a teda nie je pre neho účelné zvyšovať vykázanú daňovú stratu uplatnením daňových odpisov dlhodobého hmotného majetku.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: