Predaj farmárskych výrobkov z dvora

Hana Plencnerová | 08.10.2014
Predaj farmárskych výrobkov z dvora

Čo považujeme za predaj z dvora? Musí farmár, predávajúci z dvora, používať registračnú pokladnicu?

Predajom z dvora označujeme činnosť prvovýrobcu, ktorý svoje výrobky alebo pestovateľské či chovateľské prebytky predáva v malých množstvách konečnému spotrebiteľovi vo vlastnom mene a na vlastný účet.

Pri predaji z dvora nemusí mať farmár registračnú pokladnicu

Pri predaji z dvora nie je potrebné pre fyzickú osobu - nepodnikateľa vlastniť elektronickú registračnú pokladnicu. Zákon dovoľuje viesť iba jednoduchú evidenciu, teda predaj formou kúpno-predajnej zmluvy s príjmovým dokladom. Pri predaji z dvora farmárovi vyplýva povinnosť zaregistrovať sa na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS). Pri predaji z dvora nie je potrebné mať oprávnenie na podnikanie, je nutná iba registrácia na RVPS.

POZOR! Pri predaji výrobkov z dvora, na ktoré si farmár kúpil suroviny sa nejedná o predaj z dvora pretože nie je splnená podmienka prvovýrobcu. V takomto prípade treba mať schválenú prevádzku a založiť si živnosť.

Malé množstvo farmárskych výrobkov

Definícií malého množstva sa venuje Nariadenie vlády SR č. 360/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarniam. Nariadenie rieši hygienické požiadavky a povinnosti prvovýrobcu na malé množstvá rýb, surového mlieka, vajec, včelieho medu, produktov rastlinného pôvodu (napr. ročný predaj do 2 000 kg konzumných zemiakov sa považuje za malé množstvo). Nariadenie vlády SR č. 359/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkarne a na malé množstvá rieši problematiku hygienických požiadaviek a povinností prvovýrobcu na malé množstvá mäsa z hydiny, domácich králikov a voľne žijúcej zveri a zveriny z nej.

Tieto nariadenia vlády detailne opisujú požiadavky, ktoré sú na prvovýrobcu, podľa jeho zamerania, kladené. Pred zahájením predaja z dvora je preto pre farmára nevyhnutné naštudovať si požiadavky na ním predávanú komoditu. Ďalej v článku zosumarizujeme dôležité požiadavky na predaj jednotlivých farmárskych výrobkov. Z dôvodu širokej škály prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu uvedieme iba niektoré možnosti, ktoré by pre farmára mohli nastať.

Prvotné produkty rastlinného pôvodu od farmárov

Prvovýrobca malého množstva prvotných produktov rastlinného pôvodu vedie evidenciu o dátume, druhu a množstve:

  • vypestovaných prvotných produktov rastlinného pôvodu,
  • prvotných produktov rastlinného pôvodu priamo predaných konečnému spotrebiteľovi na farme alebo na miestnom trhovisku,
  • prvotných produktov rastlinného pôvodu dodaných do miestnych maloobchodných prevádzkarní a o názvoch a adresách odberateľov.

Ako je už vyššie v článku spomenuté, §7 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 360/2011 Z. z. uvádza presné vyčíslenie malého množstva na jednotlivé rastlinné komodity. V prípade, ak fyzická osoba - nepodnikateľ neprekročí ročné obmedzenie na daný produkt rastlinného pôvodu pri predaji konečnému spotrebiteľovi, ide o voľný predaj z dvora. Nepotrebuje naň elektronickú registračnú pokladnicu, ani oprávnenie na podnikanie. Je povinný iba viesť vyššie uvedenú evidenciu. Pestovateľská činnosť je výrazne menej regulovaná štátom.

Vajcia a včelí med

Pri oboch týchto komoditách je farmár povinný registrovať sa na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS). V prípade vajec je potrebné zaregistrovať chov aj na Centrálnej evidencií hospodárskych zvierat (CEHZ). Ďalšie povinnosti mu vyplývajú z § 5 a § 6 Nariadenia vlády SR č. 360/2011 Z. z.. Elektronickú registračnú pokladnicu, či oprávnenie na podnikanie pri dodržaní pokynov Nariadenia farmár opäť nemusí mať.

Surové mlieko, vyrobený džem, kompóty,...

Ak chce fyzická osoba – nepodnikateľ (farmár) predávať mlieko konečnému spotrebiteľovi musí zaregistrovať svoj chov na Centrálnej evidencií hospodárskych zvierat (CEHZ) a seba na príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS). Ďalšie povinnosti uvádza § 4 Nariadenia vlády SR č. 360/2011 Z. z.. Pozor pri predaji výrobkov z mlieka už nestačia iba uvedené registrácie. Je potrebné zriadiť prevádzku a registrovať sa ako podnikateľ. S tým súvisia ďalšie hygienické alebo administratívne podmienky, ktoré je treba splniť. Rovnaké podmienky ako pri výrobe mliečnych výrobkov platia aj pre výrobu džemov, lekvárov či kompótov vyrábaných z domáceho ovocia – teda povinnosť zriadenia prevádzky.

Mäso z hydiny, domácich králikov a voľne žijúcej zveri a zveriny z nej

Podľa Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti § 40 ods. 3 má prvovýrobca potravín živočíšneho pôvodu povinnosť zaregistrovať sa na príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS) a rovnako zaregistrovať svoj chov na CEHZ. Ďalšie povinnosti mu vyplývajú podľa konkrétnej komodity z § 7 - § 9 Nariadenie vlády SR č. 359/2011 Z. z.. V prípade, ak mu z nariadenia nevyplýva povinnosť zriadenia prevádzky alebo neprekročil limit malého množstva prípadne neprekročil iný stanovený limit nie je povinný mať elektronickú registračnú pokladnicu a ani sa nemusí registrovať ako podnikateľ.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: