Kedy sa farmár pri predaji svojich výrobkov musí stať podnikateľom a kedy ide len o predaj nadprodukcie? V akých prípadoch sa na farmárov vzťahuje povinnosť používania registračnej pokladnice? Aký je rozdiel medzi predajom na trhových miestach a predajom z dvora?
Kedy je predaj farmárskych výrobkov podnikaním
Podľa živnostenského zákona živnosťou nie je predaj nespracovaných alebo spracovaných rastlinných a živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti fyzickými osobami a predaj lesných plodín.
Na predaj ovocia, zeleniny a kvetov predávaných na prenajatom mieste na trhovisku alebo v tržnici, ak doba prenájmu je dlhšia ako 30 dní v kalendárnom roku, alebo v pojazdnej predajni, prípadne iným ambulantným spôsobom, ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní v kalendárnom roku sa vzťahuje Zákon o súkromnom podnikaní občanov v časti II A, ktorá je venovaná poľnohospodárskej výrobe vykonávanej samostatne hospodáriacimi roľníkmi.
Čo je poľnohospodárska výroba
Zákon v §12a definuje poľnohospodársku výrobu vykonávanú samostatne hospodáriacim roľníkom, ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách, ako činnosť fyzickej osoby, ktorá osobne alebo pomocou iných osôb:
- vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov, najmä ich predajom,
- vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie (ak treba na túto činnosť súhlas, tak len s týmto súhlasom),
- poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto výrobu plne nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty.
Samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť. Príslušný orgán Slovenskej republiky, teda príslušná obec, ho na základe jeho ohlásenia zapíše do evidencie a vydá mu osvedčenie. Súčasne obec túto skutočnosť oznámi orgánu vykonávajúcemu správu dane, príslušným poisťovniam a Štatistickému úradu. Rovnako sa postupuje pri zmene či zániku skutočností vedených v evidencii a pri ukončení poľnohospodárskej výroby.
Z vyššie uvedeného textu vyplýva, že farmár môže, v rámci svojej činnosti, vystupovať ako:
- fyzická osoba – nepodnikateľ,
- samostatne hospodáriaci roľník (fyzická osoba – podnikateľ)
- právnická osoba.
Pre každú z týchto alternatív vykonávania farmárskej (poľnohospodárskej) činnosti budú vyplývať osobité povinnosti v závislosti od znenia jednotlivých zákonov, od množstva a druhu komodít, ktoré predáva a od miesta kde ich predáva. Pri mieste predaja existujú dve možnosti:
