Zvýšenie daní a odvodov pre vysokopríjmových zamestnancov môže urýchliť odliv talentov. Štát tak môže prísť o stovky miliónov eur. Firmy varujú, že namiesto podpory tvorby atraktívnych pracovných miest vláda trestá úspech.
Medzi kľúčovými opatreniami tretieho konsolidačného balíka pre rok 2026 je zvýšenie odvodovo-daňovej záťaže pre zamestnancov s nadpriemernými príjmami a vysoko kvalifikovaných odborníkov. Títo pracovníci, často pôsobiaci v IT sektore, finančníctve či na manažérskych pozíciách, sa tak stanú jednou z hlavných skupín, ktoré zvyšovanie daní pocítia najvýraznejšie. Zmeny pritom prichádzajú v čase, keď firmy zápasia s udržaním talentov a konkurujú nielen domácim, ale aj zahraničným zamestnávateľom. Združenie podnikateľov Slovenska hovorí o sabotáži voči tvorbe atraktívnych pracovných pozícií.
Podnikatelia varujú pred odlivom „mozgov“, konsolidáciu vnímajú aj ako trestanie úspechu
Zástupcovia zamestnávateľov a podnikateľov po predstavení opatrení tretieho konsolidačného balíka nešetrili kritikou. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) upozorňuje, že vláda siahla po najjednoduchšom, no najdeštruktívnejšom nástroji konsolidácie – po zvyšovaní daní a odvodov na úkor pracujúcich a podnikateľov. Medzi navrhovanými opatreniami sú:
- zavedenie dodatočného 1 % odvodu zo zdravotného poistenia,
- zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb na 30 % až 35 % pre vybrané skupiny pracujúcich,
- zvýšenie daňových licencií pre firmy,
- vyššie zdanenie živnostníkov,
- či vyššie náklady pre zamestnávateľov na PN.
„Tri doterajšie konsolidačné balíky spolu v objeme 7,4 miliardy eur, nefungujú, kontrastujú s výsledkom hospodárenia: deficit v rokoch 2023, 2024 dosiahol, a zrejme aj v rokoch 2025 a 2026 dosiahne, nezmenene úroveň viac ako 6-miliárd eur. Vzniká tak 7-miliardová diskrepancia (pozn. redakcie: nesúlad, rozpor) medzi deklarovanou konsolidáciou a rozpočtovou realitou,“ vysvetľuje RÚZ.
Zamestnávatelia upozorňujú, že opatrenia budú mať okamžité a zásadné negatívne dopady na celú ekonomiku. Firmám podľa RÚZ zostane menej prostriedkov na investície, rozvoj a inovácie. V prostredí rastúcich nákladov a nestability predpokladajú útlm investičnej aktivity, v dôsledku čoho Slovensko príde o nové projekty a príležitosti. Domácnosti budú čeliť ďalšiemu zdražovaniu, či už v oblasti potravín, služieb alebo bývania. Malí podnikatelia a živnostníci budú zatvárať svoje prevádzky, pre mnohých z nich budú nové odvody a dane ekonomicky neudržateľné – tlak na ich náklady rastie, zatiaľ čo príjmy stagnujú.
A v neposlednom rade sa stane zamestnávanie nákladnejšie a menej atraktívne, a to najmä pri kvalifikovanej pracovnej sile. Už počas predošlej konsolidácie vláda výrazne zvýšila dane a odvody pre najlepšie zarábajúcich – zrušením stropov na sociálne odvody a úpravou daňového bonusu. Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) pripomína, že týmto opatrením vláda v aktuálnom roku plánovala získať približne 260 miliónov eur. „Namiesto vytvárania prostredia pre nové investície a dobre platené pracovné miesta vláda pokračuje v politike trestania úspechu,“ hovorí Ján Solík, prezident ZPS. Na razantné zvýšenie odvodov a daní nadväzuje zavedením progresivity a zvyšovaním zdravotných odvodov pre všetkých zamestnancov. „V situácii, kedy Slovensko žalostne potrebuje čo najviac dobre platených pracovných miest, zavádza vláda de facto daň z talentu a úsilia. To je sabotáž voči tvorbe atraktívnych pracovných pozícií,“ konštatuje.
„Výsledkom bude spomalenie tvorby pracovných miest a zvyšovanie tlaku na presun podnikateľskej činnosti mimo krajiny,“ uvádza RÚZ a dodáva, že hrozí ešte intenzívnejší odliv mladých a kvalifikovaných ľudí do zahraničia, kde je za rovnakú prácu vyššia čistá mzda a štát im nekladie prekážky.
Zamestnanci na Slovensku zarobia menej než v Česku, pre firmy sú však drahší
Podľa RÚZ je v okolitých krajinách zdanenie práce výrazne nižšie, teda čistý príjem zamestnancov vyšší. ZPS napríklad uvádza, že bez ohľadu na výšku mzdy (minimálnu, priemernú či nadpriemernú) je v Českej republike cena práce už dnes nižšia a čistý príjem zamestnanca vyšší ako na Slovensku.
Potvrdzuje to aj Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), ktorý na sociálnej sieti uviedol, že zamestnanec v Česku získa mesačne o jednu splátky hypotéky naviac a zároveň je výrazne lacnejší pre zamestnávateľa. Analytici v INESS vypočítali, že pri hrubej mzde 10 000 eur sú mzdové náklady slovenského zamestnávateľa 13 620 eur, zatiaľ čo pre českého je to 12 785 eur. Čistá mzda vychádza v tomto prípade na Slovensku 6 463 eur a v Česku 7 217 eur. V sumáre tak možno povedať, že zamestnanci v SR zarobia o 9 047 eur ročne menej ako v ČR, no pre zamestnávateľa je zamestnanec na Slovensku o 10 020 eur drahší ako v Českej republike.
| Rozdiel pri hrubej mzde 10 000 eur | ||
|---|---|---|
| Mzdové náklady | Čistá mzda | |
| Slovensko | 13 620 eur | 6 463 eur |
| Česko | 12 785 eur | 7 217 eur |
| Rozdiel | - 835 eur | 754 eur |
| Ročne | - 10 020 eur | 9 047 eur |
Poznámka: Podotknúť pritom treba, že slovenskí zamestnávatelia čelia aj ďalším nákladom – zo zákona musia prispievať na rekreáciu zamestnancom (aj ich rodičom a deťom), povinné je tiež prispievanie na stravovanie zamestnancov alebo povinný príspevok do sociálneho fondu. Tieto náklady českí zamestnávatelia nemajú.
Zástupcovia zamestnávateľov a podnikateľov sa zhodujú, že tento rozdiel konsolidácia v budúcom roku ešte viac prehĺbi.
Prilákať a udržať talenty nevieme, ročne už teraz odchádzajú desaťtisíce vysokoškolských vzdelaných ľudí
Na Slovensku jeden vysokokvalifikovaný zamestnanec prispeje k verejnému rozpočtu sumou minimálne 46-tisíc eur ročne. Zamestnancov, ktorých sa najviac dotýka zvýšenie dane z príjmu a odvodov je zhruba 100-tisíc,“ uvádza RÚZ. Únia zamestnávateľov predpokladá, že ak sa 5-tisíc z nich odsťahuje do okolitých krajín, nakoľko táto pracovná sila je výrazne mobilná, suma, o ktorú takto Slovensko môže prísť na daniach a odvodoch dosahuje až 200-miliónov eur ročne.
Naša krajina je pritom dlhodobo krajinou, z ktorej mladí a vzdelaní ľudia odchádzajú. Podľa najnovšieho vydania IMD World Talent Ranking 2025, ktorý hodnotí schopnosť ekonomík rozvíjať, prilákať a udržať si ľudský kapitál potrebný na udržanie rastu, vyplýva, že Slovensko sa v rebríčku porovnávajúcom schopnosť krajín lákať talenty umiestnilo na 58. mieste zo 69 hodnotených krajín a „odliv mozgov“ máme najväčší, skončili sme na poslednom mieste. „Ročne odídu desaťtisíce, najmä vysokoškolsky vzdelaných. Strata jedného takéhoto človeka znamená pre štát odhadovanú stratu až 2,84 milióna eur v budúcej pridanej hodnote podľa vládneho materiálu Magnet pre talenty,“ vysvetľuje viceprezident RÚZ, Robert Spišák.
