Zmeny v zákone o sociálnom poistení – novela od roku 2014 a 2015

V októbri bola v NR SR schválená novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom väčšina zmien nadobúda účinnosť 1. januára 2014. Novinky súvisia najmä so sociálnym poistením samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO).

Časť zmien je účinná už od 1. novembra 2013 a týka sa úľav pri platení sociálnych (aj zdravotných) odvodov za zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní. O odvodovej úľave pre dlhodobo nezamestnaných si môžete prečítať v tomto článku.  
Ustanovenia týkajúce sa zníženia administratívnej záťaže pre samostatne zárobkovo činné osoby pri prihlasovaní a odhlasovaní sa zo Sociálnej poisťovne, budú účinné až od 1. januára 2015.

Garančné poistenie štatutárov

Od 1. 1. 2014 zamestnávateľ neplatí garančné poistenie za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. Ide napríklad o spoločníkov s.r.o., ktorí majú so svojou firmou uzatvorený pracovný pomer alebo dohodu. Garančné poistenie je vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu, preto táto zmena nebude mať výrazný finančný dopad. Zároveň to však znamená, že v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa nebudú mať tieto osoby nárok na dávku garančného poistenia. Byrokratickou povinnosťou však je, že ak bude štatutár naďalej zamestnaný aj po 31. 12. 2013, jeho zamestnávateľ je povinný do 31. januára 2014 oznámiť túto skutočnosť Sociálnej poisťovni.

Poznámka: Garančné poistenie sa vzťahuje iba na zamestnávateľa, na ktorého sa vzťahuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

Nová definícia SZČO pre sociálne poistenie

Nová definícia SZČO na účely sociálneho poistenia sa bude uplatňovať až od 1. 7. 2014. Od tohto dátumu sa za SZČO bude považovať fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov a ktorá v kalendárnom roku, ktorý je rozhodujúci pre vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia, dosahovala príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (t. j. príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.). Postavenie SZČO sa po novom nebude posudzovať v závislosti od registrácie na daňovom úrade (teda či osoba má alebo nemá pridelené DIČ), ale v závislosti od toho, či dosahuje príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov. Za SZČO sa naďalej nepovažuje fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj osoba, ktorá dosahuje príjem z prenájmu nehnuteľností.

Vznik a zánik povinného sociálneho poistenia

Vznik povinného poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 1. 7. (resp. 1. 10., ak mala fyzická osoba predĺženú lehotu na podanie daňového priznania), kedy sa berie do úvahy výška príjmu z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním za minulý rok. Hranica tohto príjmu pre vznik povinného poistenia k 1. 7. 2014 predstavuje 4 830 eur.

Zmena nastáva pri zániku povinného poistenia. V prípade SZČO je potrebné rozlišovať, či ide o osoby, ktoré vykonávajú svoju činnosť na základe oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti, alebo bez oprávnenia. Ak ide o osobu, ktorá má oprávnenie (napríklad živnostenské oprávnenie, zápis v príslušnej komore, ktorá ho oprávňuje vykonávať slobodné povolanie a pod.), povinné poistenie jej zaniká odo dňa, kedy nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti. Tej SZČO, ktorá nemá na činnosť oprávnenie (ide predovšetkým o autorov a umelcov), povinné poistenie zaniká odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak táto osoba opätovne začne vykonávať činnosť, predloží Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie o tejto skutočnosti a od tohto dňa je znovu povinne poistenou SZČO (ak v tomto období má byť povinne poistenou osobou). Tieto pravidlá sa taktiež budú uplatňovať až po 1. júli 2014.

Príklad:
Ján začal v roku 2013 vykonávať autorskú činnosť, pričom za tento rok dosiahol príjmy z autorských honorárov vo výške 5 000 eur. Keďže prekročil hranicu 4 830 eur, od 1. 7. 2014 mu vznikne povinné poistenie v Sociálnej poisťovni. Dňa 31. 7. 2014 doručí Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie, že už autorskú činnosť nevykonáva, preto mu povinné poistenie k tomuto dňu zaniká. Ak by činnosť nevykonával už skôr a čestné vyhlásenie by podal pred 1. 7. 2014, povinné poistenie by mu ani nevzniklo. Ak by však napríklad od 1. 1. 2015 začal opätovne vykonávať autorskú činnosť, je povinný doručiť Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie a začať platiť odvody na sociálne poistenie.

Vymeriavací základ SZČO

Od 1. 7. 2014 sa mení výpočet vymeriavacieho základu povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Vymeriavací základ sa nebude deliť počtom mesiacov vykonávania činnosti, ale vždy sa bude deliť dvanástimi, čo je výhoda pre SZČO, ktoré nepodnikajú počas celého roka. Novela jednoznačne uvádza, že na účely výpočtu vymeriavacieho základu sa k čiastkovému základu dane okrem povinného poistného na zdravotné poistenie pripočítava povinné sociálne poistenie (teda nie dobrovoľné). Čiastkový základ dane sa tiež upraví o prípadné príjmy a výdavky z činnosti osobného asistenta alebo príjmy a výdavky dosiahnuté v zahraničí.

Vymeriavací základ na sociálne poistenie SZČO sa teda v období od 1. 7. 2014 (príp. 1. 10. 2014) určí ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmu SZČO nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia; poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu a koeficientu na jeho výpočet 1,6. Od 1. 7. 2015 bude tento koeficient ešte nižší, a to 1,486.

Viac o odvodoch do Sociálnej aj zdravotnej poisťovne od 1. januára 2014 spolu s tabuľkou pre platenie odvodov pre rok 2014 nájdete v tomto článku.  

Článok pokračuje pod reklamou


Automatický zánik dobrovoľného poistenia

V súčasnosti platí, že dobrovoľné poistenie v Sociálnej poisťovni zaniká odo dňa odhlásenia sa, najneskôr odo dňa podania odhlášky. Od 1. januára 2014 bude dobrovoľné poistenie v Sociálnej poisťovni ukončené nielen odhláškou, ale aj v prípade, ak nebude zaplatené poistné za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Nezaplatenie poistného za dva po sebe idúce mesiace (ak nepôjde o prípad, že osoba nebola povinná platiť poistné z dôvodu, že celý mesiac poberá nemocenské, ošetrovné alebo materské) bude považované za signál, že osoba chce ukončiť dobrovoľné poistenie. Dobrovoľné poistenie v tomto prípade zanikne bez podania odhlášky od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie. Túto zmenu v zákone možno považovať za pozitívnu, nakoľko nebude dochádzať u dobrovoľne poistených osôb k vzniku nedoplatkov a ich následnému vymáhaniu zo strany Sociálnej poisťovne. Rovnako sa tým odstráni problém SZČO pri prechode medzi dobrovoľným poistením a povinným poistením, kedy sa tieto osoby častokrát zabudli z dobrovoľného poistenia odhlásiť, a teda bolo ich povinnosťou platiť súčasne povinné aj dobrovoľné poistné.

Príklad:
Martin je dobrovoľne poistený v Sociálnej poisťovni. Za mesiace marec a apríl 2014 nezaplatil poistné v termíne do 31. 5. 2014. Dobrovoľné poistenie mu preto zanikne automaticky, a to spätne, 28. 2. 2014.

Zníženie administratívnej záťaže SZČO od 1.1.2015

Od 1. januára 2015 sa povinnosti týkajúce sa prihlasovania a odhlasovania podnikateľa (SZČO) prenesú na Sociálnu poisťovňu. Keďže Sociálna poisťovňa má z Finančného riaditeľstva údaje z daňových priznaní SZČO, od 1. 1. 2015 bude mať Sociálna poisťovňa povinnosť písomne oznámiť SZČO vznik a zánik povinného poistenia. Zároveň oznámi aj vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poisteného a príspevkov na jednotlivé poistenia, dátum splatnosti a údaje týkajúce sa úhrady poistného, a to do 20 dní od vzniku poistenia. Toto neplatí pre zahraničné SZČO, tzv. migrujúce osoby. Tie budú povinné oznamovať Sociálnej poisťovni výšku príjmov a výdavkov do 8 dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej republiky, a v bežnom roku najneskôr do 31. mája za predchádzajúci kalendárny rok.

Ďalšie zmeny, ktoré zavádza novela zákona o sociálnom poistení, sa týkajú:

  • zvýhodnenia podmienok, pri ktorých má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku – ak bude zamestnanec počas nároku na nemocenskú dávku (nemocenské, materské alebo ošetrovné) poberať príjem, ktorý sa započítava do vymeriavacieho základu, pričom nejde o príjem za vykonanú prácu, nárok na nemocenskú dávku bude mať. V praxi sa často stávalo, že zamestnanec nemal nárok na nemocenskú dávku napríklad za posledný mesiac trvania pracovného pomeru, keďže po jeho skončení mu zamestnávateľ vyplatil odstupné, prípadne ak mu vyplatil príspevok zo sociálneho fondu pri narodení dieťaťa a podobne. Po novom vyplatenie akéhokoľvek iného príjmu, ako príjmu za vykonanú prácu, už nárok na nemocenskú dávku neovplyvní;
  • sprísnenia výpočtu invalidného dôchodku pre osoby od 18 do 20 rokov, ak nevykonávali zárobkovú činnosť, boli len dobrovoľne dôchodkovo poistení menej ako jeden rok alebo získali obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného za obdobie kratšie ako jeden rok;
  • úpravy výpočtu dávky v nezamestnanosti z príjmov dosiahnutých počas materskej alebo rodičovskej dovolenky – príjem rodiča počas materskej alebo rodičovskej dovolenky, ktorý býva obvykle nízky, už nezhorší budúcu možnú dávku v nezamestnanosti. Ak bude denný vymeriavací základ dosiahnutý počas materskej alebo rodičovskej dovolenky nižší ako denný vymeriavací základ príjmu  dosiahnutý pred materskou alebo rodičovskou dovolenkou, použije sa vyšší vymeriavací základ, teda denný vymeriavací základ dosiahnutý pred materskou alebo rodičovskou dovolenkou;
  • započítania obdobia dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti na vznik nároku na dávku s toleranciou nedoplatku 5 eur – do 31. 12. 2013 nesmie mať žiadateľ o dávku v nezamestnanosti žiaden nedoplatok na dobrovoľnom poistení v nezamestnanosti pre to, aby sa mu toto poistenie zhodnotilo na nárok na dávku. Od 1. 1. 2014 bude SP tolerovať nedoplatok najviac do sumy 5 eur;
  • posudzovania nároku na nemocenské dávky SZČO a dobrovoľne poistených osôb – pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku bude od 1. 1. 2014 Sociálna poisťovňa skúmať, či táto osoba má riadne zaplatené poistné na nemocenské poistenie najviac za posledných 5 rokov. Do konca roka 2013 je táto lehota 10 rokov.

 

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


PN a nemocenské živnostníka v roku 2024

Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky. Aké podmienky musí splniť a aká je výška dávok v roku 2024, sa dočítate v článku.

Hranica príjmov pre (ne)platenie odvodov do Sociálnej poisťovne za rok 2024 v roku 2025

Do určitej výšky ročných príjmov nie sú živnostníci či iné SZČO povinné platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Aká je táto hranica pre rok 2024 a koľko bude potrebné platiť minimálne v roku 2025?

Priemerná mesačná mzda v roku 2023 a jej dôsledky

Štatistický úrad zverejnil údaj o priemernej mesačnej mzde zamestnanca za rok 2023. Aká je jej výška, ktoré odvetvia či kraje zarábajú najviac a aké veličiny v roku 2025 táto suma ovplyvní?

Vylúčenie povinnosti platiť poistné od 1. 1. 2024

Od 1. 1. 2024 platí vylúčenie povinnosti platiť poistné počas obdobia dávky materské. Koho sa to (ne)týka a čo treba urobiť?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky