Pracujúce deti sa podľa pripravovanej novely budú môcť rozhodnúť, či zo svojich zaplatených odvodov prispejú na dôchodok svojich rodičov. Z pohľadu daňovo-odvodového systému však ide o diskrimináciu viacerých skupín daňovníkov.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zavádza systém asignácie odvodov, pri ktorom rodičia detí pracujúcich na Slovensku môžu dostať určitú časť odvodov svojich detí vo forme tzv. rodičovského dôchodku. Z pohľadu daňového-odvodového systému však ide o nekoncepčné riešenie s potenciálnym diskriminačnými dopadmi na viaceré skupiny daňovníkov.
Pracujúce deti sa podľa pripravovanej novely budú môcť dobrovoľne rozhodnúť, či zo svojich zaplatených odvodov prispejú na dôchodok svojich rodičov alebo nie. Teda každému rodičovi, matke i otcovi, budú môcť „asignovať“ zo zaplatených odvodov, spolu až 5 % zo svojho poistného.
Ako bude novinka fungovať v praxi?
Deti jednoducho prispejú na zvýšenie penzie rodičov zo svojich zaplatených odvodov (vo výške 2,5 % z hrubej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie, jednému z rodičov).
„Konkrétne by to znamenalo v prípade dôchodcu s jedným pracujúcim dieťaťom pri použití priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v slovenskom hospodárstve v II.Q 2021 (1 202 eur) navýšenie penzie o 30,05 eur mesačne. V prípade vysokopríjmových potomkov by zvýhodnenie mohlo byť až vo výške okolo 75 a viac desiatok eur. Pri použití minimálnej mzdy by sa penzia zvýšila o 15,58 eur,“ hovorí Dagmar Bednáriková zo Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP).
Nesystémový a diskriminačný návrh
Už dnes je však možné identifikovať viacero diskriminačných parametrov návrhu. V prvom rade je to diskriminácia z pohľadu absolútnej sumy zvýhodnenia rodičovského dôchodku - každý potomok odvádza rôznu výšku poistného, pričom nerovnosť vzniká aj vo väzbe na počet detí. Potenciálnym problémom je aj vyradenie bezdetných seniorov, ako aj exklúzia seniorov s deťmi zdravotne hendikepovanými s nemožnosťou pracovať a pod.
V tomto smere Slovenská komora daňových poradcov upozorňuje na možnosti zavedenia iných spôsobov prefinancovania, diverzifikáciu systému na viaceré piliere a pod. Keďže existujúcemu riešeniu chýba koncepčnosť, nie je zrejmé, či bude platiť dlhodobo, čo vyvoláva pochybnosti o jeho možnostiach zásadnejšie ovplyvniť demografický vývoj.
Z makroekonomického aspektu SKDP identifikuje možnú finančnú záťaž štátneho rozpočtu a zvýšenie deficitu o desiatky až stovky miliónov eur. Prípadným dopadom novely by mohlo aj zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia v budúcnosti.
„Dôchodkové systémy by mali byť udržateľné v kontexte rovnováhy príjmov a záväzkov a vzťahov medzi prispievateľmi a dôchodcami a mali by byť schopné rešpektovať vplyv starnutia obyvateľstva bez dopadu na nekoncepčné opatrenia a destabilizáciu verejných financií,“ uzatvára Dagmar Bednáriková.
Zdroj: Slovenská komora daňových poradcov
