Kurzarbeit pre SZČO (návrh)

Koncepcia ministerstva práce ohľadom zavedenia inštitútu kurzarbeit na Slovensku počíta s tým, že by podporu z tohto systému mohli čerpať aj SZČO.

V článku Dlhodobý kurzarbeit na Slovensku (navrhovaná koncepcia) sme predstavili základné črty inštitútu kurzarbeit predovšetkým vo vzťahu k zamestnancom a zamestnávateľom. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky však v koncepcii počíta aj s tým, že by kurzarbeit bol určený aj pre samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“).

Dávky zo systému kurzarbeit aj pre SZČO

Kurzarbeit úzko súvisí s poistením v nezamestnanosti a pri zavedení tohto inštitútu pre zamestnancov a zamestnávateľov sa uvažuje nad tým, že by sa príspevky platené na poistenie v nezamestnanosti znížili na úkor nového fondu určeného pre kurzarbeit. SZČO však poistenie v nezamestnanosti neplatia, resp. môžu ho platiť len na dobrovoľnej fáze.

Z tohto dôvodu sa zvažujú pre SZČO dve alternatívy zavedenia kurzarbeit:

  • Povinné poistenie: V zmysle tejto alternatívy by aj SZČO boli povinné platiť poistné do nového fondu udržania zamestnanosti, z ktorého by následne mohli v prípade poklesu príjmov čerpať určité dávky. Toto by ale pre SZČO znamenalo zvýšenie odvodového zaťaženia, keďže by sa im zaviedol nový druh sociálneho poistenia.
  • Dobrovoľné poistenie: Táto alternatíva je založená na tom, že SZČO by mohli dobrovoľne prispievať do fondu udržania zamestnanosti. SZČO by sa znížila sadzba poistného na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, čím by sa vytvoril priestor pre nový druh poistenia na účely kurzarbeit. Len SZČO, ktoré by dobrovoľne prispievali na toto poistenie, by z neho mohli čerpať príspevky.

Ktorá alternatíva nakoniec bude schválená, to sa dozvieme až v budúcnosti.

Podmienky poskytovania dávky kurzarbeit pre SZČO

Vymeriavací základ SZČO pre platenie poistenia do fondu udržania zamestnanosti by mal byť rovnaký ako je vymeriavací základ pre platenie poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie. Samotná dávka kurzarbeit by mohla byť SZČO poskytovaná vtedy, ak došlo u nich k poklesu príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti aspoň o 25 % v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Podmienkou pre jej poskytnutie by samozrejme malo byť platenie poistného po určenú minimálnu dobu.

SZČO by mohli zo systému kurzarbeit čerpať dávky pri poklese príjmu aspoň 25 %.

Pokiaľ ide o základ pre výpočet dávky kurzarbeit pre SZČO, uvažuje sa nad tým, že základom by mohol byť jej aktuálny vymeriavací základ, z ktorého platí poistné do nového fondu udržania zamestnanosti. Z tohto základu by sa potom dávka kurzarbeit vypočítavala určitým percentom. Toto percento však v koncepcii ministerstva práce nie je uvedené.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Norbert Seneši
Norbert Seneši

Absolvent odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave a odborník na témy z oblasti účtovníctva, daní a podnikateľského prostredia a je externý spolupracovník v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o.


PN a nemocenské živnostníka v roku 2024

Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky. Aké podmienky musí splniť a aká je výška dávok v roku 2024, sa dočítate v článku.

Hranica príjmov pre (ne)platenie odvodov do Sociálnej poisťovne za rok 2024 v roku 2025

Do určitej výšky ročných príjmov nie sú živnostníci či iné SZČO povinné platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Aká je táto hranica pre rok 2024 a koľko bude potrebné platiť minimálne v roku 2025?

Priemerná mesačná mzda v roku 2023 a jej dôsledky

Štatistický úrad zverejnil údaj o priemernej mesačnej mzde zamestnanca za rok 2023. Aká je jej výška, ktoré odvetvia či kraje zarábajú najviac a aké veličiny v roku 2025 táto suma ovplyvní?

Vylúčenie povinnosti platiť poistné od 1. 1. 2024

Od 1. 1. 2024 platí vylúčenie povinnosti platiť poistné počas obdobia dávky materské. Koho sa to (ne)týka a čo treba urobiť?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky