Kandidáti na Byrokratický nezmysel roka 2015 z oblasti obchodného práva

Norbert Seneši | 14.12.2015
Kandidáti na Byrokratický nezmysel roka 2015 z oblasti obchodného práva

V oblasti obchodného práva existuje niekoľko nezmyselných povinností. Prečítajte si o tých z nich, ktoré sa tento rok prebojovali do  prvej desiatky v súťaži Byrokratický nezmysel roka 2015.

Byrokratický nezmysel každoročná anketa o anticenu pre legislatívne opatrenie komplikujúce zbytočne život podnikateľom na Slovensku. Zmyslom je identifikovať nezmyselné byrokratické opatrenia zaťažujúce podnikateľov a upozorniť na ne s cieľom ich odstránenia. Do 27.12.2015 môžu všetci záujemcovia dať svoj hlas jednému z desiatich “favoritov”, ktorých vybrali podnikateľské organizácie na základe podnetov od podnikateľov. V nasledujúcom článku sme sa bližšie pozreli na niekoľko finalistov z oblasti obchodného práva.

Obchodný súd vyžaduje pri zvyšovaní základného imania audit od s. r. o., ktorá povinnosť auditu nemá

Základné imanie obchodnej spoločnosti je možné zvýšiť z rôznych zdrojov, najčastejšie dodatočnými vkladmi spoločníkov do podnikania ale jednou z možností je aj jeho zvýšenie z nerozdeleného zisku. Zvýšenie vlastného imania sa vždy zapisuje do obchodného registra. Podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov je však možné základné imanie zvýšiť o nerozdelený zisk len vtedy, ak má daná spoločnosť účtovnú závierku overenú audítorom so stanoviskom bez výhrad. Predmetné ustanovenie sa uplatňuje pre akciové spoločnosti, ale pre spoločnosti s ručením obmedzeným sa má tiež uplatňovať primerane.

V praxi to znamená, že každá s. r. o., ktorá si chce základné imanie zvýšiť zo svojho nerozdeleného zisku, musí mať overenú účtovnú závierku audítorom napriek tomu, že inak by ju overenú mať pravdepodobne ani nemusela. Aj bez toho, aby s. r. o. mala účtovnú závierku overenú audítorom, je nerozdelený zisk súčasťou jej vlastného imania rovnako ako je súčasťou vlastného imania aj základné imanie. Ak sa má v rámci vlastného imania nerozdelený zisk de facto len preúčtovať do jeho inej položky, teda do základného imania, povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom sa už vyžaduje. Iným problémom je aj to, že audítorské stanovisko “bez výhrad” je už zastaraným termínom, ktorý v súčasnosti už neexistuje. Podľa zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu v znení neskorších predpisov môže audítor, ak účtovná závierka poskytuje verný a pravdivý obraz o finančnej situácii a výsledku hospodárenia, vydať len tzv. “nepodmienený názor”.

Audit účtovnej závierky je finančne veľmi náročná záležitosť, ktorá len z dôvodu preúčtovania jednej zložky vlastného imania na inú nemá opodstatnenie nehovoriac o tom, že náklady na audit môžu veľmi ľahko prevýšiť samotnú výšku prevádzaného nerozdeleného zisku. Riešením by bolo oslobodiť všetky s. r. o. od tejto nezmyselnej povinnosti.

Zákaz hotovostných pôžičiek spoločníka s. r. o.

S účinnosťou od 29. apríla 2015 bolo do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov implementované ustanovenie, podľa ktorého pre s. r. o. platí obmedzenie prijímania úverov v hotovosti od presne vymedzeného okruhu osôb. Spoločník, konateľ, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti konateľa, prokurista, vedúci organizačnej zložky, člen dozornej rady, tichý spoločník, osoba blízka alebo osoba konajúca na účet predchádzajúcich osôb môže poskytnúť s. r. o. úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, len inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti.

Predovšetkým v menších s. r. o., kde sa až tak podrobne nesleduje stav hotovosti, sa častokrát stáva, že spoločník alebo konateľ firme poskytne hotovostnú pôžičku na niečo, na čo aktuálne vo firme peniaze nie sú, a z týchto peňazí zaplatí nejaký firemný výdavok. V súčasnosti už takéto niečo nie je možné a v praxi to prináša komplikácie. Problematické ustanovenie je najideálnejšie z Obchodného zákonníka vypustiť, ako tomu bolo pred 29. aprílom 2015.

Zbytočné dokladanie súhlasov správcu dane a čestných vyhlásení pri prevode obchodného podielu

Na prevod väčšinového obchodného podielu sa v zmysle § 115 ods. 5 a ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov vyžaduje súhlas daňového úradu, resp. potvrdenie, že spoločník a rovnako aj nadobúdateľ, nemajú daňové nedoplatky a nedoplatky na cle v úhrne 170 eur a viac. V prípade prevodu menšinového obchodného podielu takýto súhlas daňového úradu už potrebný vôbec nie je, postačuje len písomné vyhlásenie spoločníka a nadobúdateľa o tom, že takúto povinnosť nemajú.

Súhlas daňového úradu so zápisom prevodu väčšinového obchodného podielu v obchodnom registri zbytočnú a neúčinnú administratívnu prekážku tak pre podnikateľov, ako aj pre daňové úrady. Jednoduchým riešením by bolo zrušenie celej povinnosti predkladať súhlas správcu dane s prevodom väčšinového obchodného podielu a rovnako i písomného vyhlásenia pri prevode menšinového obchodného podielu. Uvedená povinnosť sa v praxi javí ako neúčinná, zbytočná a v mnohých krajinách Európskej únie ani vôbec neexituje.

Nezmyselný reštrukturalizačný plán

Po novele zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je jedným z povinných bodov reštrukturalizačného plánu možnosť výmeny pohľadávok veriteľov za ich majetkovú účasť na dlžníkovi. Znamená to, že z veriteľov dlžníka sa stanú jeho vlastníci. V prípade, že by reštrukturalizačný plán takúto možnosť neobsahoval, súd ho povinne zamietne a firma nemôže do „ozdravovacieho procesu“ vôbec vstúpiť. V prípade a. s., v ktorej majetková účasť je reprezentovaná akciou s neobmedzeným počtom ich kusov, je majetková účasť na dlžníkovi spravidla vždy možná. Ale v prípade s. r. o., ktorá má viac ako 50 veriteľov a ktorá smie mať súčasne najviac 50 spoločníkov, je toto riešenie nerealizovateľné. Podobná absurdita v rovnakej veci platí aj pre iné typy subjektov, akými sú napríklad živnostníci.

V prípade s. r. o. nezmyselnosť opatrenia súvisí taktiež s minimálnou výškou podielu na jej základnom imaní, čo je 750 eur. Ak by s. r. o. nemala 50 veriteľov, ale napríklad iba 20, z hľadiska ich počtu by ich účasť na spoločnosti možná bola, ale pri dlžníkovi so základným imaním 5 000 eur by nebola naplnená podmienka minimálneho podielu spoločníka na základnom imaní (podiel každého z nich by vychádzal len na 250 eur). Podobný problém môže nastať aj v súvislosti s nominálnou hodnotou akcií.

Riešením spomínaného problému by mohla byť novelizácia predmetného ustanovenia tak, aby možnosť výmeny pohľadávok veriteľov za majetkovú účasť na dlžníkovi nebola povinná, ale možná súčasť reštrukturalizačného plánu a to tiež len vtedy, ak je to objektívne možné.

Ďalšie byrokratické nezmysly ako aj možnosť hlasovať za svojho favorita nájdete na www.byrokratickynezmysel.sk

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: