Sezónne zamestnávanie od 1.1.2023: čo prinesie novinka v zákone?

Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce slúži na jednoduchšie zamestnanie sezónnych pracovníkov a zníženie nákladov zamestnávateľov. Platiť bude aj výnimka z platenia poistného. O čo ide?

Parlament 15. júna 2022 schválil Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Jeho hlavným cieľom je podľa dôvodovej správy zjednodušenie zamestnávania a zníženie mzdových nákladov zamestnávateľov v súvislosti so zamestnávaním pracovníkov vykonávajúcich sezónne práce v sektore poľnohospodárstva a cestovného ruchu. Zároveň sa zavádza nová odvodová odpočítateľná položka pri sezónnych prácach.

Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce a jej náležitosti

V prípade dohody o pracovnej činnosti sa novelou ustanovuje osobitný poddruh dohody, ktorá bude využívaná pri sezónnej práci. Zamestnávateľ bude mať v prípade zamestnania ľudí na krátkodobú prácu vykonávanú podľa potreby v závislosti od fluktuácie zamestnancov (napríklad v prípade privyrobenia si za zber úrody) možnosť uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce – musí byť takýmto názvom aj označená.

Sezónna práca sa má skutočne týkať sezóny – teda má ísť o vykonanie práce, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje 8 mesiacov v kalendárnom roku. Preto bude dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce obmedzená na trvanie 8 mesiacov.

Limit hodín, ktoré možno na takýto druh dohody odpracovať, je stanovený na 520 ročne, pričom sa výkon sezónnej práce bude sčítavať. Maximálny týždenný pracovný čas je ustanovený na 40 hodín a najdlhšie počítanie priemeru je za obdobie 4 mesiace.

Koho sa môže takýto pracovný pomer týkať?

Práce, ktorých sa bude dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce týkať, sú v zákone definované nasledovne:

  • v poľnohospodárstve pri pestovaní a zbere:
    • vybraných druhov ovocia s vysokou prácnosťou (jahôd, liesky obyčajnej, bazy čiernej, egrešov, malín, ríbezlí, ruže jabĺčkovej, broskýň, čerešní, marhúľ, nektáriniek, ringlôt, sliviek a višní),
    • vybraných druhov ovocia s veľmi vysokou prácnosťou (hrušiek a jabĺk),
    • viniča,
    • vybraných druhov zeleniny (šalátu, špenátu, cibule, cesnaku, póru, kapusty, kelu, karfiolu, kalerábu, ružičkového kelu, cvikly, mrkvy, reďkvy a reďkovky, petržlenu, špargle, baklažánu, cukety, dyne, kukurice cukrovej, melónu, papriky, tekvice okrem tekvice určenej pre produkciu semien na konzum a lisovanie, uhorky nakladačky a uhorky šalátovej),
    • zemiakov,
    • chmeľu,
    • rajčiakov;
  • v cestovnom ruchu pri:
    • preprave osôb po riekach, kanáloch, jazerách alebo iných vnútrozemských vodných cestách vrátane vodných ciest vo vnútri prístavov alebo lodeníc,
    • prenájme a lízingu rekreačných potrieb alebo športových potrieb,
    • prevádzkovaní táborov,
    • prevádzke umelých vodných plôch,
    • prevádzke lanoviek, pozemných lanoviek, lyžiarskych vlekov,
    • prevádzke reštaurácií a pohostinstiev, ak potreba výkonu pracovnej činnosti je priamo závislá od prevádzkovania činností uvedených v prvých piatich bodoch,
    • prevádzke ubytovacích zariadení, ak potreba výkonu pracovnej činnosti je priamo závislá od prevádzkovania činností uvedených v prvých piatich bodoch.

Odvodová odpočítateľná položka: kedy platí výnimka z platenia niektorých druhov poistení?

Zároveň sa novelou ustanovuje, že fyzická osoba zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bude od vzniku tohto právneho vzťahu povinne poistená na všetky poistenia zamestnanca – to znamená na nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti. Avšak, zavádza sa aj odvodová odpočítateľná položka, ktorá znamená výnimku z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Jej suma je vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov (teda v roku 2023 to bude údaj priemernej mesačnej mzdy z roku 2021). „Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem v sume rovnej alebo nižšej ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka, nebude on, ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Keďže v roku 2021 bola priemerná mesačná mzda 1 211 eur, v tomto prípade pôjde v roku 2023 o sumu 605,50 eur. Vzhľadom na uvedené nebude mať v tomto prípade poistenec (zamestnanec) nárok na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a súvisiace pozostalostné dôchodky a na dávku v nezamestnanosti za obdobie, kedy sa uvedené poistné neplatí.

Ak ale zamestnanec dosiahne mesačný príjem vyšší ako 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov, poistné na starobné poistenie aj poistenie v nezamestnanosti bude platiť zamestnanec a zamestnávateľ – avšak len zo sumy rozdielu medzi dosiahnutým mesačným príjmom a odvodovou odpočítateľnou položkou. „V oboch situáciách to bude znamenať zníženie odvodového zaťaženia zamestnanca aj zamestnávateľa,“ píše sa v dôvodovej správe.

Zdroj: nrsr.sk a sprievodné materiály návrhu zákona

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Dohoda o brigádnickej práci študentov v roku 2023

S kým a na ako dlho môže zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov v roku 2023? Aké zmeny nastali v náležitostiach dohody o brigádnickej práci?

Zmeny v Zákonníku práce od 1. 11. 2022

Voľný výkon živnosti vo voľnom čase zamestnanca či otcovská dovolenka sú len dve spomedzi noviniek, ktoré s účinnosťou od 1. 11. 2022 prináša novela Zákonníka práce. Aké ďalšie zmeny zamestnancov čakajú?

Nárok na pracovné voľno pri návšteve lekára

Pri návšteve u lekára má zamestnanec nárok na pracovné voľno. V niektorých prípadoch je dokonca platené. Kedy a v akom rozsahu je možné čerpať tzv. „péčka“?

Písomné napomenutie zamestnanca (vytýkací list) – vzor a obsah

Čo by malo obsahovať písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny – vytýkací list a príklad, ako môže tento dokument vyzerať.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky