Príplatky za prácu nadčas

Príplatky za prácu nadčas
Simona Kocanová

Študentka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Jej záľubou sú knihy, jazyky a cestovanie.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Nie každá naviac odpracovaná hodina je v zmysle Zákonníka práce považovaná za nadčas. Kedy môžeme o práci nadčas hovoriť a aká odmena za ňu zamestnancovi patrí?

Práca nadčas je práca, ktorú vykonáva zamestnanec na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas. Vykonáva sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Jednoduchšie povedané, ide o predĺženie pracovnej doby vo vybraných pracovných dňoch.

Podľa Zákonníka práce nesmie nadčas presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne v období najviac štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov (§ 97). Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť aj na dlhšom období, najviac však 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín.

Zamestnancovi so zdravotníckym povolaním podľa osobitného predpisu môže zamestnávateľ nariadiť prácu nadčas v rozsahu najviac 100 hodín v kalendárnom roku. Ak zamestnanec vykonáva rizikovú prácu, nadčas mu nesmie byť nariadený.

Zákon nestanovuje žiadne časové obdobie, kedy môže zamestnávateľ vopred zamestnancovi prácu nadčas nariadiť. O potrebe jej výkonu by ho mal však informovať v dostatočnom časovom predstihu. V praxi ale často vznikajú situácie, pri ktorých je zamestnávateľ nútený nadčas nariadiť s malým časovým predstihom alebo okamžite.

Kedy nejde o prácu nadčas?

Existuje niekoľko prípadov, kedy o práci nadčas nie je možné hovoriť. Za nadčas sa nepovažuje:

  • práca, ktorú vykonáva zamestnanec po pracovnom čase (mimo rozvrhu pracovných zmien),
  • práca, ktorú vykonáva zamestnanec po pracovnom čase, ak ňou nadpracováva pracovné voľno, ktoré mu na jeho žiadosť poskytol zamestnávateľ,
  • práca, ktorú vykonáva zamestnanec po pracovnom čase, ak ňou nadpracováva pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, napr. ak ide o prácu stavbára a pod.
  • práca, na ktorej výkon zamestnanec nemá súhlas od zamestnávateľa,
  • ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodol, že si pracovné voľno odpracuje tak, že zostane v nasledujúcom týždni isté dni pracovať po skončení riadneho pracovného času dlhšie.

Kto a kedy môže pracovať nadčas?

Aby mohol zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi prácu nadčas, musí ísť buď o prípad prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce alebo o verejný záujem. Vtedy môže byť práca nadčas nariadená alebo dohodnutá aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami alebo aj na dni pracovného pokoja. Zároveň sa nesmie nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami skrátiť na menej ako osem hodín. Na nadčase sa musí zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť.

Prácu nadčas nemožno nariadiť:

  • dohodárovi,
  • tehotnej žene,
  • zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikovú prácu,
  • zamestnancovi so skráteným pracovným časom,
  • mladistvému zamestnancovi vo veku od 15 do 18 rokov,
  • zdravotníckemu zamestnancovi, ktorý dovŕšil 50 rokov,
  • zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky alebo osamelému zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Za porušenie pravidiel výkonu práce nadčas hrozia zamestnávateľovi finančné sankcie. Inšpektorát práce mu môže uložiť pokutu vo výške od 1 000 do 200 000 eur.

Nárok na prestávku pri práci nadčas

Podľa Zákonníka práce (§ 97) je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Keďže práca nadčas ja práca vykonávaná nad určený týždenný pracovný čas zamestnanca a mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, zamestnávateľ nie je povinný poskytovať zamestnancovi prestávku v práci počas práce nadčas.

Článok pokračuje pod reklamou

Mzda za nadčasy

Odmeňovanie práce nadčas upravuje Zákonník práce. Podľa neho patrí zamestnancovi za prácu vykonanú nadčas mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Pokiaľ sa na tom zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú, namiesto mzdového zvýhodnenia zamestnanec dostane náhradné voľno. To je ale potrebné vyčerpať do troch mesiacov.

Príklad:

Zamestnanec odpracoval v mesiaci máj 2019 spolu 6 hodín a 15 minút nadčasov, za ktoré mu patrí mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške 25% priemerného zárobku. Priemerný hodinový zárobok zamestnanca zistený za I. štvrťrok je 5,8639 eura. Mzdové zvýhodnenie za 6,25 hodiny práce nadčas vypočítame ako: 6,25 x 25% z 5,8639 eura = 9,1624 eura.

Čerpanie náhradného voľna

Náhradné voľno je voľno v takom rozsahu, v akom má zamestnanec nadčasy. Ak napríklad odpracoval nadčas 8 hodín, potom aj náhradné voľno bude v rozsahu 8 hodín. Pri čerpaní tohto voľna však nemá nárok na finančné odmeny za nadčasy.

Na čerpaní náhradného voľna sa musí zamestnávateľ so zamestnancom vopred dohodnúť. Ak sa nedohodnú, zamestnávateľ je podľa zákona povinný poskytnúť mu náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonávaná. Ak si zamestnanec náhradné voľno v tomto termíne nevyčerpá, automaticky mu vzniká nárok na finančnú odmenu, teda príplatok vo výške 25 % alebo 35 %.

Príklad:

Zamestnanec mal za január 2019 nadčas 8 hodín. Náhradné voľno si ale nevyčerpal ani do konca apríla. Preto má zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenie. To bude vo výške 25 % jeho priemerného zárobku. Keby vykonával rizikovú prácu jeho mzdové zvýhodnenie by bolo vyššie, a to 35 %.

Je možné prácu nadčas odmietnuť?

Ako už bolo spomínané vyššie, prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v nevyhnutných prípadoch. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane nadčasov môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí. Nesmie však presiahnuť 56 hodín.

Príkaz na výkon práce nadčas nemusí byť písomný. Avšak odporúčame, aby bol v písomnej forme. Vyhnete sa tak možným sporom v budúcnosti. Môžete využiť náš vzor príkazu na výkon práce nadčas.

Zamestnanec má právo tento súhlas odvolať. Jeho odvolanie je účinné uplynutím jedného mesiaca od písomného oznámenia zamestnávateľovi. Zamestnanec nesmie byť zo strany zamestnávateľa prenasledovaný alebo inak postihovaný za to, že nesúhlasí s rozsahom pracovného času nad 48 hodín týždenne.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Simona Kocanová
Simona Kocanová

Študentka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Jej záľubou sú knihy, jazyky a cestovanie.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Cestovné náhrady v roku 2019

Zamestnanec vyslaný na tuzemskú alebo zahraničnú pracovnú cestu má nárok na náhrady, ako je stravné, vreckové, náhradu cestovných výdavkov, či výdavkov za ubytovanie. Prehľad cestovných náhrad prinášame v článku.

Príplatky od 1.5.2019 - príklady

Na praktických príkladoch vám ukážeme, ako sa zvýšia príplatky za prácu cez víkend a v noci od 1.5.2019 porovnaním zmien ceny práce zamestnávateľa a čistej mzdy zamestnanca.

Školy a nemocnice hľadajú peniaze na rekreačné príspevky

Podnikatelia ešte pred schválením zákona upozorňovali, že nová povinnosť neprimerane zasiahne do rozpočtov firiem. Najviac však môžu utrpieť školy či nemocnice.

Onboarding zamestnancov - ako správne adaptovať nových ľudí v práci

Podľa štúdie od Jobvite až 30 % nováčikov opustí svoje zamestnanie do 90 dní od nástupu. Hlavným dôvodom nie je iba nespokojnosť s náplňou práce, ale aj zlý proces adaptácie – čiže onboarding. Ako ho robiť správne?