Splnomocnenie (plná moc)

Čo je splnomocnenie, aké druhy splnomocnení existujú a v čom sa líšia? Čo musí splnomocnenie obsahovať, aby bolo platné?

Splnomocnenie a plná moc

Splnomocnenie je písomná listina, ktorá preukazuje, že splnomocnenec a splnomocniteľ medzi sebou uzatvorili dohodu o zastúpení. V tejto listine vyjadruje splnomocniteľ súhlas s tým, že splnomocnenec môže za neho v rámci uvedenej záležitosti (napr. zápis ochrannej známky, zastupovanie pri daňovej kontrole a pod.) konať v jeho mene. Plnomocenstvo upravuje Občiansky zákonník (§ 31 - § 33b OZ), ktorý vymedzuje predovšetkým splnomocnenia týkajúce sa fyzických osôb, ale i právnických osôb.  Okrem tejto všeobecnej úpravy v Občianskom zákonníku rieši problematiku plnej moci aj Obchodný zákonník. Ten však hovorí iba o špecifickej forme plnej moci, ktorá sa nazýva prokúra – ide o generálne plnomocenstvo udelené výlučne právnickou osobou. Medzi plnou mocou a splnomocnením nie je žiadny rozdiel. Ide o pojmy, ktoré sú synonymické.

Aké druhy splnomocnení poznáme?

Z hľadiska počtu právnych úkonov, na ktoré sa vzťahuje, poznáme dva druhy splnomocnení:

  • osobitné (špeciálne),
  • všeobecné (generálne).

Osobitné (špeciálne) splnomocnenie oprávňuje zástupcu konať v rozsahu len jedného právneho úkonu, resp. určitého druhu právneho úkonu a vzťahuje sa na konkrétnu záležitosť (napr. splnomocnenie pre advokáta na zápis do obchodného registra). Treba  povedať, že udelenie plnej moci nie je potrebné, ak daná činnosť spadá do bežnej pracovnej náplne zamestnanca a nejde o styk s úradmi (napr. nákup tovaru).

Príklad na splnomocnenie udelené v konkrétnej veci:

Martin pracoval ako účtovník v spoločnosti ABC, s. r. o. Konateľ spoločnosti ho splnomocnil na vykonanie registrácie pre DPH. Toto splnomocnenie sa týkalo konkrétnej veci a bolo jednorazové, čo znamená, že ho nebolo možné použiť viackrát.  

Všeobecné (generálne) splnomocnenie oprávňuje zástupcu na výkon viacerých alebo aj všetkých právnych úkonov a týka sa predovšetkým prípadov dlhodobého zastupovania (napr.: dlhodobá neprítomnosť splnomocniteľa, práceneschopnosť a pod.). Ak však udelí právnická osoba splnomocnencovi oprávnenie na výkon všetkých právnych úkonov v spoločnosti, môže byť takéto splnomocnenie neplatné.

Príklad na splnomocnenie určené na viacero úkonov:

Konateľom spoločnosti ABC, s.r.o., ktorá má pobočku aj na Slovensku bola zahraničná osoba. Tá na základe plnomocenstva poverila p. Karola, ktorý bol advokátok slovenskej pobočky, na zastupovanie spoločnosti pri všetkých právnych úkonoch.

Splnomocnenie pre viacero osôb

Splnomocnenie možno udeliť buď jednej alebo viacerým osobám. Ak je plná moc udelená viacerým splnomocnencom, je potrebné uviesť konkrétne mená splnomocnených osôb a vymedziť rozsah oprávnenia každého z nich. Pokiaľ tak splnomocniteľ neurobí, platí, že všetci musia konať spoločne. V plnomocenstve musí byť zrejmé, kto, koho a k čomu oprávňuje a musí obsahovať všetky potrebné náležitosti. Splnomocnenie musia podpísať všetky osoby, ktoré sú v ňom uvedené ako splnomocnenci. Okrem podpisov by malo obsahovať aj formuláciu „splnomocnenie prijímam“. Spojenie, ktoré uvádza zákon „musia konať spoločne“ znamená, že na to, aby bol právny úkon, na ktorý boli osoby splnomocnené platný, musia ho vykonať všetky osoby, ktoré na to boli splnomocnené spoločne, inak bude neplatný. Podľa zákona však môžu v plnomocenstve určiť len jednu osobu, príp. viac osôb, ktorá bude konať za všetky splnomocnené osoby.

Príklad na splnomocnenie určené viacerým splnomocnencom bez uvedenia rozsahu právomocí:

Konateľ spoločnosti odcestoval na dovolenku. Na zastupovanie jeho osoby počas jeho neprítomnosti, splnomocnil vedúceho oddelenia marketingu Michala, vedúcu oddelenia personalistiky Zuzanu a administratívnu pracovníčku Ivetu. V plnomocenstve však konkrétne neuviedol, akú činnosť bude každá z uvedených osôb vykonávať a v akom rozsahu. Pri takto naformulovanom splnomocnení preto platí, že všetky tri osoby musia konať spoločne a bez rozdielu.

Príklad na splnomocnenie určené viacerým osobám s uvedeným rozsahom právomocí:

Konateľ spoločnosti poveril svojich dvoch mzdových účtovníkov na základe plnomocenstva na zastupovanie spoločnosti v jeho mene. V plnomocenstve boli uvedené konkrétne mená splnomocnených osôb a presný rozsah ich kompetencií. Pani Anna bola splnomocnená na podpisovanie pracovných zmlúv a dohôd pri nástupe a výstupe zamestnancov. To znamená, že pri prijímaní nových pracovníkov bola oprávnená podpísať pracovnú zmluvu namiesto konateľa a rovnako tak konala za neho aj pri ukončení pracovného pomeru zamestnancov. Pani Zuzana bola na základe splnomocnenia oprávnená vyplácať mzdy zamestnancom. Každý zo splnomocnencov mohol vykonávať iba to, na čo bol na základe splnomocnenia poverený a nemohol prekročiť rozsah právomocí udelených splnomocniteľom. Ak by tak urobil, bol by tento právny úkon neplatný.

Generálna plná moc - plná moc na všetko

Pojmy generálna plná moc a plná moc na všetko sú totožné a preto medzi nimi netreba hľadať rozdiel. Generálne plnomocenstvo oprávňuje splnomocnenca konať za splnomocniteľa pri všetkých právnych úkonoch. Teda na rozdiel od klasického plnomocenstva je oveľa širšie.

Udelením generálneho plnomocenstva splnomocniteľ splnomocňuje zástupcu na zastupovanie splnomocniteľa pri všetkých alebo pri konkrétne určených právnych úkonoch. Toto plnomocenstvo nevyužívajú iba právnické osoby. Veľmi často sa totiž stáva, že je generálne plnomocenstvo je udelené aj blízkym osobám (napr.: manžel, manželka, dcéra, syn a pod.).

Problém však môže nastať vtedy, ak udelí splnomocnenie právnická osoba a poverí ním splnomocnenca na výkon všetkých právnych úkonov. Vtedy môže byť splnomocnenie neplatné, pretože takýto rozsah právomocí majú iba štatutári. Štatutárom je buď jedna osoba alebo skupina osôb, ktorá je zo zákona alebo na základe zakladateľského dokumentu právnickej osoby oprávnená konať robiť právne úkony v mene právnickej osoby vo všetkých veciach.

Príklad na udelenie generálneho plnomocenstva:

Konateľ spoločnosti ABC, s. r. o. poveril daňového poradcu firmy na komunikáciu s daňovým úradom v súvislosti s daňovým konaním. Na základe generálneho splnomocnenia ju poveril na konkrétny právny úkon.

Plná moc a prokúra

Plnomocenstvo, rovnako ako prokúra, patrí k zmluvnému  zastúpeniu. Avšak na rozdiel od plnej moci, ktorú môžu použiť univerzálne nie len právnické osoby, ale aj iné subjekty, patrí prokúra k zvláštnemu druhu plnej moci a využíva sa iba v podnikateľskom prostredí. Prokurista môže konať za podnikateľa vo všetkých úkonoch týkajúcich sa prevádzky podniku. Dokonca aj v takých právnych úkonoch, pri ktorých sa vyžaduje zvláštna plná moc (napr. zastupovanie pred súdom). To, čo prokurista môže a nemôže robiť je presne definované v Obchodnom zákonníku (§14 ObZ). Ten rozlišuje dva druhy prokúry, a to:

  • bežnú – ktorá platí pri všetkých úkonoch spojených s prevádzkou podniku, ale vylučuje možnosť disponovať s nehnuteľnosťami
  • rozšírenú – pri ktorej je prokurista oprávnený disponovať aj s nehnuteľnosťami.

Forma plnej moci závisí od konkrétneho úkonu, na ktorý sa vzťahuje. Ak má byť daný úkon uskutočnený v písomnej forme, musí byť aj plná moc písomná,  Zákon síce pripúšťa aj ústnu formu splnomocnenia, avšak v praxi sa takýto prípad nevyskytuje, a teda plná moc sa udeľuje vždy písomne. Rovnako prokúra musí byť udelená výlučné písomne, čo vyplýva zo skutočnosti, že jej udelenie sa zapisuje do obchodného registra.

Plnú moc môže udeliť akákoľvek spôsobilá fyzická alebo právnická osoba a splnomocnencom môže byť taktiež fyzická aj právnická osoba. Ak však ide o prokúru, môže ju udeliť iba podnikateľ, ktorý je zapísaný v obchodnom registri a prokuristom sa môže stať iba fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony.

V prípade, že splnomocnenec podpisuje zmluvu a má iba plnú moc, je povinný ju k zmluve priložiť. Musí byť totiž jasné, prečo na nej nie je podpísaný konateľ. Pri prokúre to, naopak, potrebné nie je, keďže je evidované v Obchodnom registri SR.

Plnú moc je možné udeliť nie len fyzickej, ale aj právnickej osobe, napr. advokátskej kancelárii, daňovo-poradenskej spoločnosti a podobne. Ak je udelená právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo tiež osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo. Na druhej strane prokúra môže byť udelená iba fyzickej osobe (napr. zahraničný konateľ udelí prokúru slovenskému  generálnemu riaditeľovi).

Plná moc sa od prokúry líši aj v spôsobe odvolania. Kým odvolanie plnej moci zo strany splnomocniteľa musí byť splnomocnencovi iba oznámené. V prípade odvolania prokuristu je okrem samotného odvolania prokúry potrebné zaistiť jej výmaz z obchodného registra.

Dovtedy má jednanie splnomocneného rovnaké právne účinky ako za trvania plnomocenstva a je teda pre splnomocniteľa zaväzujúce.

Prehľad rozdielov medzi plnou mocou a prokúrou:

Plná moc Prokúra
- je možné ju použiť univerzálne, nie len v podnikaní - použiteľná iba v podnikateľskom prostredí
- musí obsahovať rozsah oprávnení - neobsahuje presný rozsah oprávnení, nakoľko ju voči tretím osobám ani nie je možné obmedziť
- splnomocniteľ ju môže úplne prispôsobiť svojim potrebám - nie je možné ju prispôsobiť konkrétnym potrebám firmy
- písomná aj ústna forma - výlučne písomná forma
- udeľuje ju akákoľvek spôsobilá fyzická alebo právnická osoba - udeľuje ju iba podnikateľ, ktorý je zapísaný v Obchodnom registri
- splnomocnencom môže byť fyzická aj právnická osoba spôsobilá právne konať - prokuristom sa môže byť len fyzická osoba a musí mať spôsobilosť na právne úkony
- odvolanie je jedným zo zákonných spôsobov zániku - pri odvolaní prokuristom je potrebný aj výmaz z OR
- v prípade podpisu zmluvy sa ku nej prikladá aj plná moc - pri podpise zmluvy netreba prikladať plnú moc
Článok pokračuje pod reklamou

Náležitosti plnej moci

Plnomocenstvo môže mať formu dohody o plnomocenstve. V najčastejších prípadoch však postačuje aj jeho jednostranné udelenie. Aby bolo plnomocenstvo platné musí obsahovať niekoľko povinných náležitostí:

  1. identifikácia splnomocniteľa
    1. Splnomocniteľom je osoba, ktorá niekomu dala plnú moc zastupovať ju. Ak je  splnomocniteľom fyzická osoba  musí byť uvedené jej meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, trvalý pobyt, druh a číslo dokladu totožnosti. V prípade, že je splnomocniteľom právnická osoba treba uviesť jej obchodné meno, sídlo, IČO, názov registra, ktorý právnickú osobu zapísal vrátane čísla zápisu, a identifikačné údaje štatutárneho orgánu v rovnakom rozsahu ako pri fyzickej osobe.

  2. identifikácia splnomocnenca
    1. Splnomocnencom je osoba, ktorá má plnú moc niekoho zastupovať, resp. je poverená konať v niekoho mene. Uvedené údaje týkajúce sa splnomocnenca musia byť rovnaké ako pri osobe splnomocniteľa, v závislosti od toho, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu.

  3. úkony, na ktoré splnomocniteľ oprávnil splnomocnenca
    1. V splnomocnení je potrebné presne stanoviť, na aké úkony je splnomocnenec oprávnený. Úkony musia byť napísané zrozumiteľne a jasne. Musí byť zrejmé čo môže splnomocnenec konať v mene splnomocniteľa.

  4. súhlas splnomocnenca
    1. Hoci je splnomocnenie jednostranný právny úkon, v praxi sa často na záver splnomocnenia pripája okrem podpisu splnomocniteľa aj podpis splnomocnenca ktorý je vyjadrený frázou „splnomocnenie prijímam“. Táto náležitosť však nepatrí medzi povinné.

  5. dátum vystavenia splnomocnenia
    1. Dátum vystavenia sa zvyčajne uvádza na konci tejto listiny. Okrem toho je však potrebné uviesť aj dátum, kedy bolo plnomocenstvo udelené. Je to najmä kvôli tomu, aby bolo zrejmé, od kedy je splnomocnenec oprávnený konať na základe daného plnomocenstva.

  6. podpis splnomocniteľa a jeho overenie
    1. Na koniec každého splnomocnenia je potrebné pripojiť podpis splnomocniteľa, ktorý svojim podpisom potvrdzuje, aby ho daná osoba v uvedenom zastupovala. Častou otázkou je to, či podpis na splnomocnení musí byť úradne overený (napr. u notára, na matrike a pod.). K overovaniu dochádza v dvoch prípadoch:

      • ak overenie podpisu vyžaduje konkrétny zákon (napr. v prípade predaja nehnuteľnosti)
      • ak overenie podpisu síce nevyžaduje zákon, ale ide o prevenciu, aby splnomocnenie nespochybňovali obchodní partneri.

      Napriek tomu, že úradné overenie splnomocnenia vo viacerých prípadoch nie je povinné, v praxi sa odporúča, nakoľko potvrdzuje jednoznačnosť a nespochybniteľnosť daného dokumentu. Ak sa podpis overuje v zahraničí je často potrebný úradný preklad overovacej doložky podpisu do slovenčiny.

Splnomocnenie vo firme

Vo firme je dnes bežným javom, že konateľ či iná osoba prenesie na inú osobu, prípadne aj na viacero osôb, jednu či viac právomocí prostredníctvom splnomocnenia. Najčastejšie sa splnomocnenie vo firme používa v nasledujúcich prípadoch:

  • komunikácia so zdravotnými poisťovňami či Sociálnou poisťovňou,
  • komunikácia s finančnou správou,
  • komunikácia s úradmi,
  • komunikácia s bankou a poštou,
  • elektronická komunikácia,
  • pri prepise auta,
  • plná moc pre advokáta,
  • plná moc pre účtovníka.

Zánik plnej moci

Spôsoby zániku plnej moci upravuje Občiansky zákonník (§33b OZ). Jeho terminologický význam však v tomto smere nie je úplne presný, preto nemôžeme hovoriť o zániku splnomocnenia, ale skôr o strate právnych účinkov. Podľa neho splnomocnenie stráca právne účinky v nasledujúcich prípadoch:

  • vykonaním úkonu, na ktorý bolo plnomocenstvo obmedzené
  • ak plnomocenstvo splnomocniteľ odvolal
  • ak plnú moc odvolal splnomocnenec
  • smrťou jednej zo strán - splnomocnenca alebo splnomocniteľa
  • zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, pokiaľ práva a povinnosti neprešli na jej právneho nástupcu
  • uplynutím doby, na ktoré bolo splnomocnenie udelené
  • dohodou

V prípade, že odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony také účinky, ako keby plnomocenstvo stále trvalo. Na toto ustanovenie sa však osoba odvolávať nemôže vtedy, ak o odvolaní plnej moci vedela alebo musela vedieť.

Ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je povinný urobiť všetko pre to, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Takýto úkon má rovnaký právny účinok, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ to neodporuje tomu, na čo ho splnomocniteľ v plnej moci poveril.

Príklad na zánik plnomocenstva vykonaním úkonu, na ktorý bolo plnomocenstvo určené:

Firma ABC, s. r. o. udelila právnemu zástupcovi Jozefovi plnú moc na zastupovanie spoločnosti pred súdom. Splnomocnila ho na všetky jednania a právne úkony s tým súvisiace. Po tom, ako prebehlo súdne konanie a advokát si splnil svoju povinnosť zastupovať spoločnosť, toto splnomocnenie stratilo právne účinky.

Príklad na zánik splnomocnenia uplynutím doby:

Vedenie spoločnosti na základe splnomocnenia poverilo zamestnankyňu mzdového oddelenia, Danicu na komunikáciu so Sociálnou poisťovňou a zdravotnými poisťovňami. Toto plnomocenstvo však bolo časovo obmedzené a uvádzalo, že platí od 01.01.2020 do 31.12.2020. Po uplynutí posledného dňa, na ktoré bolo určené, stráca plnomocenstvo právne účinky a zamestnankyňa už nebude oprávnená s poisťovňami naďalej komunikovať.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Bezúhonnosť a jej preukazovanie

Čo je bezúhonnosť a ktoré právne predpisy ju upravujú? Ako sa pri začatí podnikania preukazuje a kedy je podmienkou vzniku pracovného pomeru? Prinášame praktické informácie a príklady.

Dočasná ochrana podnikateľov v súvislosti koronavírusom

Čo prinesie dočasná ochrana podnikateľov? Na koho sa bude vzťahovať? Ako treba postupovať pre poskytnutie tejto ochrany?

Nekalá súťaž a ochrana pred ňou

Čo je nekalá súťaž? Aké druhy nekalej súťaže existujú? Ako sa môže brániť podnikateľ voči nekalosúťažnému konaniu iného podnikateľa?

Exekúcia na živnostníkov

Čo hrozí živnostníkovi v prípade exekúcie? Môže exekútor siahnuť na jeho súkromný majetok? Ktoré pohľadávky a veci exekúcii nepodliehajú?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky