Aká je dĺžka záručnej doby?

Čo možno reklamovať, na koho sa vzťahuje záručná doba, aká je dlhá a kedy sa pri nákupoch týka aj podnikateľov?

Čo je to záručná doba

Záruka na predaný výrobok alebo poskytnutú službu je zákonom vymedzená lehota, počas ktorej je predávajúci zodpovedný za vady, ktoré sa vyskytnú na predanom výrobku alebo poskytnutej službe. Začína plynúť okamihom, kedy kupujúci prevezme vec od predávajúceho a v zmysle §620 Občianskeho zákonníka jej dĺžka trvá 24 mesiacov. V prípade, že ide o použitú vec môže sa kupujúci s predávajúcim dohodnúť na kratšej záručnej dobe, avšak tá musí byť najmenej v trvaní 12 mesiacov. Ak je na konkrétnej veci, jej obale alebo návode k nej vyznačená lehota na použitie, záručná doba sa nesmie skončiť pred jej uplynutím. Povinnosť poskytnúť záruku písomnou formou má predávajúci vtedy, ak ho o to kupujúci požiada. Písomnú záruku mu poskytuje formou záručného listu, prípadne dokladom o kúpe, ak to povaha veci pripúšťa. V záručnom liste určí predávajúci podmienky a rozsah záruky. Rovnako v ňom môže kupujúcemu poskytnúť záruku presahujúcu rozsah, ktorý určuje zákon. Záručný list by mal spravidla obsahovať:

  • názov predávajúceho, resp. poskytovateľa služby,
  • sídlo alebo miesto podnikania predávajúceho,
  • predmet záruky a jej podmienky,
  • dĺžku záručnej doby.

Záručné doby vzťahujúce sa na spotrebiteľov a ich dĺžka

Občiansky zákonník stanovuje záručné doby, ktoré sa týkajú spotrebiteľských vzťahov. To znamená, že jeho ustanoveniami je možné sa riadiť vtedy, keď nakupuje fyzická osoba - nepodnikateľ tovar alebo služby od podnikateľa. Pokiaľ však ide o kúpu a predaj medzi podnikateľmi je potrebné sa riadiť Obchodným zákonníkom, ktorý konkrétne dĺžky záručnej doby nestanovuje, ale ponecháva na kupujúcom a predávajúcom ako sa dohodnú v zmluve či záručnom liste.

Pri spotrebiteľoch rozlišujeme dva druhy záruk:

  1. zákonnú a
  2. obchodnú.

Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že zákonná lehota nemôže byť zo strany predávajúceho skrátená, keďže ju kupujúcemu garantuje zákon a túto skutočnosť je predávajúci povinný rešpektovať a naopak, obchodná záruka sa poskytuje nad rámec zákona, resp. zákon jej poskytovanie neprikazuje, ale ponecháva sa na rozhodnutí predávajúceho, či ju poskytne alebo nie. Záručné doby a ich dĺžku vymedzuje Občiansky zákonník a v zmysle jeho ustanovení je možné rozlišovať nasledovné doby:

Zdroj: Vlastné spracovanie
všeobecná záručná doba 24 mesiacov pri výmene alebo vrátení tovaru kupovaného v kamennej predajni, cez internet, telefón či katalóg alebo pri podomovom predaji
všeobecná záručná doba 24 mesiacov pri zhotovení vecí na zákazku (predovšetkým pri zmluve o dielo)
osobitná záručná doba 12 mesiacov pri predaji použitej veci
osobitná záručná doba 18 mesiacov pri stavebných prácach
osobitná záručná doba 3 roky pri zhotovení stavby
osobitná záručná doba 3 mesiace pri predaji a oprave veci
osobitná záručná doba 24 hodín pri veciach, ktoré rýchlo podliehajú skaze (najmä potraviny)

Na niektoré druhy tovarov a služieb sa vzťahuje osobitná záručná doba. Ide predovšetkým o stavby a stavebné práce, potraviny, ale aj o kúpu nehnuteľnosti. Nižšie si priblížime ich špecifikáciu.

Záručná doba na potraviny a na spotrebný tovar

Na spotrebný tovar platí záruka najmenej 24 mesiacov, avšak predávajúci môže stanoviť aj dlhšiu lehotu. Pri potravinách bez dátumu spotreby je táto doba 8 dní. Ak má tovar na obale vyznačený dátum spotreby alebo dátum minimálnej trvanlivosti, platí záručná doba najneskôr do uplynutia tohto dátumu. Pri potravinách je najvhodnejším riešením uplatniť reklamáciu okamžite alebo najneskôr do 24 hodín od zakúpenia. Pri posudzovaní reklamácie sa berie ohľad aj na spôsob, akým spotrebiteľ daný tovar skladoval, teda či dodržiaval odporúčané podmienky jeho uchovávania. Pri spotrebnom tovare má spotrebiteľ nárok na reklamáciu ak:

  • tovar nezodpovedá opisu, resp. má iné vlastnosti ako boli uvedené,
  • nedosahuje požadovanú kvalitu a výkon,
  • neslúži na požadovaný účel, na ktorý si ho zákazník kúpil.

Poznámka: Spotrebným tovarom sa rozumejú také výrobky, ktoré sú určené na konečnú spotrebu. Rozdeľujú sa do dvoch skupín – tovary s krátkodobou spotrebou, napr. jedlo, hygienické potreby a pod. a tovary s dlhodobou spotrebou, napr. elektrické spotrebiče, šperky, oblečenie, automobily a podobne. V prípade vád sa na ne vzťahuje záručná doba v trvaní 24 mesiacov. Pri tovaroch s krátkodobou spotrebou, najmä pri trvanlivých potravinách je však zvyčajne záručná doba 24 hodín, keďže často rýchlo podliehajú skaze a preto by mal kupujúci v prípade zistenia nedostatkov takýto druh tovaru reklamovať okamžite.

Záručná doba na stavby a stavebné práce

Pri zhotovovaní vecí na zákazku vzniká vzťah medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Ak je objednávateľom fyzická osoba, nepodnikateľ, tento vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podľa neho za prípadné vady, ktoré má stavba priamo pri preberaní, ale aj po prevzatí v záručnej dobe, zodpovedá zhotoviteľ, a to aj vtedy, ak použil pri výstavbe nevhodný materiál a na jeho nevhodnosť objednávateľa vopred neupozornil. Hoci štandardná dĺžka záručnej doby je 24 mesiacov, pri stavbách je táto lehota dlhšia, a to 3 roky. V špecifických prípadoch pri niektorých častiach stavieb môže byť táto doba kratšia, avšak najmenej 18 mesiacov.

Príklad: Manželia si dali postaviť rodinný dom. Po pár týždňoch zistili, že vykurovací systém je nefunkčný. V tomto prípade ide o vadu, ktorá sa vyskytla po prevzatí stavby v záručnej dobe a preto za ňu v zmysle § 645 Občianskeho zákonníka zodpovedá zhotoviteľ. Pri zhotovení stavby je záručná doba 3 roky. Keďže ide o odstrániteľnú vadu, mali by sa manželia obrátiť v záručnej dobe na zhotoviteľa, ktorý je povinný vadu bezodkladne odstrániť. Manželia sú pritom oprávnení požadovať odstránenie vady bezodplatne.

Článok pokračuje pod reklamou

Záručná doba pri kúpe nehnuteľnosti

V prípade jestvujúcej nehnuteľnosti je potrebné podotknúť, že pred samotnou kúpou by si mal kupujúci dôsledne preštudovať zmluvu, na základe ktorej nehnuteľnosť nadobúda do vlastníctva. V nej sú totiž obsiahnuté všetky podmienky kúpy, teda aj tie, ktoré upravujú zodpovednosť predávajúceho  za vady a spôsob ich reklamácie v záručnej dobe. Ak nehnuteľnosť obsahuje vady má kupujúci právo na kompenzáciu. Ak ide o neodstrániteľné vady mal by predávajúci vyhovieť kupujúcemu pri práve uplatniť si nárok zo zodpovednosti za vadu.

Príklad na záručnú dobu pri kúpe nehnuteľnosti: Pani Anna si kúpila starší byt, ktorý bol čerstvo vymaľovaný a javil sa ako bezchybný. S predávajúcim uzavrela kúpnu zmluvu. Po čase sa na stenách začali tvoriť plesne. Dôkladnejším skúmaním bolo zistené, že bývalý majiteľ, ktorý Anne byt predal sa snažil túto skutočnosť zakryť vymaľovaním bytu so zámerom predať ho. Išlo teda o skrytú vadu, o ktorej kupujúca nemohla vedieť. Má preto voči predávajúcemu právo na kompenzáciu, a to buď finančnú alebo vo forme opravy bytu.

Poznámka: Pred podpisom kúpno-predajnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti je dobré mať po ruke právnika, ktorý zmluvu a všetky jej ustanovenia skontroluje. Je to spôsob ako predísť komplikáciám pri prípadnom uplatňovaní práv zo zodpovednosti za vady, ktoré by mohli byť neskôr zistené.

Uplatnenie záručnej doby pri právnických osobách

Kúpa medzi podnikateľmi nie je spotrebiteľským vzťahom a preto sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktoré nestanovujú zákonnú záruku. Z tohto dôvodu sa ponecháva na jednotlivých predávajúcich, či obchodným partnerom nejakú záruku poskytnú alebo nie. Ak áno, môžu tak urobiť vo forme zmluvy alebo jednostranným vyhlásením (napr. záručným listom). Aby bol podnikateľ lepšie chránený mal by zmluvu uzatvárať vždy písomne, hoci zákon túto formu nevyžaduje. Predávajúci zodpovedá len za tie vady, ktoré vzniknú do momentu prechodu nebezpečenstva škody na tovare na kupujúceho. Z toho vyplýva, že podnikateľ, ktorý tovar obstaráva je povinný si ho pri preberaní najskôr dôkladne prezrieť. Ak tak neurobí bude v prípade zistených vád dôkazné bremeno na jeho strane.

Dá sa reklamovať aj služba?

Občiansky zákonník a zákon o ochrane spotrebiteľa pripúšťajú aj reklamáciu služby. Ak je služba poskytnutá nekvalitne je možné na ňu uplatniť riadnu reklamáciu. Podmienkou jej uplatnenia je písomné doručenie reklamácie poskytovateľovi služby, a to buď osobne alebo poštou. Jej vybavenie zo strany poskytovateľa nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. V opačnom prípade je spotrebiteľ oprávnený podať podnet na vykonanie kontroly na inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie podľa sídla poskytovateľa služby.

Príklad na reklamáciu služby: Jana si v reštaurácií objednala jedlo a pri jeho konzumácií zistila, že nie je dovarené. Okamžite zavolala čašníka a žiadala o výmenu. Reštaurácia jej ako kompenzáciu poskytla druhé jedlo, ktoré nemusela zaplatiť. V tomto prípade Jana postupovala správne, keďže si objednala nekvalitne poskytnutú službu a po tomto zistení situáciu okamžite riešila a uplatnila svoje právo na reklamovanie služby a rovnako správne postupoval aj poskytovateľ služby, ktorý uznal reklamáciu a poskytol zákazníčke kompenzáciu.

Zamietnutie reklamácie predajcom

V určitých prípadoch môže dôjsť k situácií, že predávajúci zamietne reklamáciu, ktorú sa kupujúci snaží uplatniť. Pri jej zamietnutí však musí uviesť presný dôvod, kvôli ktorému nemôže zákazníkovi vyhovieť. Najčastejším prípadom zamietnutia reklamácie je zmeškanie záručnej doby zo strany kupujúceho alebo nesprávne používanie výrobku. Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil počas prvých 12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného posúdenia. Treba podotknúť, že predávajúci nemôže odmietnuť reklamáciu, ak kupujúci preukáže, že:

  • chybný výrobok bol skutočne zakúpený u daného predávajúceho
  • zároveň je tento výrobok v záručnej dobe

Odstúpenie od zmluvy – porovnanie podmienok pri spotrebiteľoch a podnikateľoch

Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý vedie k úplnému ukončeniu platnej zmluvy medzi predávajúcim a kupujúcim, v ktorej sa dohodli na dodaní tovaru alebo služby. Hoci býva často spájaný s pojmom reklamácia, ide o dva rozličné inštitúty. Najčastejším typom odstúpenia od zmluvy sú nákupy realizované cez internet, najmä prostredníctvom e-shopov. Každý e-shop má stanovené vlastné podmienky odstúpenia od zmluvy. Tie však musia byť v súlade s platnou legislatívou. Štandardná lehota využitia práva na odstúpenie od zmluvy pri nakupovaní cez internet je pri spotrebiteľoch 14 dní. Tí môžu od zmluvy odstúpiť aj bez udania dôvodu.

V prípade podnikateľov – právnických osôb i živnostníkov - nevzniká právo na odstúpenie od zmluvy, nakoľko zákonná ochrana sa poskytuje iba fyzickým osobám, ktoré pri kúpe tovaru alebo služby nekonajú v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania.

Príklad na plynutie záručnej doby pri podnikateľoch nakupujúcich cez e-shop na firmu:

Spoločnosť AB, s. r. o. si objednala cez e-shop od spoločnosti XY, s. r. o. kancelársky tovar. Pri dodaní sa zistilo, že namiesto dopytovaného kancelárskeho papiera vo veľkosti  A4 dodala spoločnosť XY, s. r. o. omylom veľkosť A3. Keďže spoločnosť A, s. r. o. konala v rámci podnikateľskej činnosti nebude sa na ňu vzťahovať zákonná 14-dňová lehota na vrátenie tovaru, nakoľko takéto právo majú podľa Občianskeho zákonníka len fyzické osoby – nepodnikatelia, ktorí vystupujú ako spotrebitelia. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ pri nákupe tovaru cez e-shop zadá zákazník v objednávke IČO či obchodné meno spoločnosti nebude mať automaticky nárok na vrátenie tovaru bez udania dôvodu, lebo nebude braný ako spotrebiteľ. To však neznamená, že tovar nemôže reklamovať pre vadu, konkrétne pre iný rozmer papiera.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Registratúra – kto je pôvodca registratúry a aké má povinnosti

Registratúra sa spája so všetkými záznamami, ktoré z činnosti určitého subjektu vznikli a ktoré je potrebné podľa pravidiel evidovať, uchovávať a vyraďovať. Koho sa tieto povinnosti týkajú?

Vyraďovanie a likvidácia firemných dokumentov

Akým spôsobom môže podnikateľ vyradiť a zlikvidovať firemné dokumenty a aké podmienky musia byť splnené v zmysle legislatívy?

Vykazovanie zodpovedného prístupu bude pre firmy povinné

Podnikatelia budú monitorovať vplyv podnikania na životné prostredie, prístup k zamestnancom či dodržiavanie ľudských práv. Dokedy majú čas na prípravu?

Povinnosť používania eKasy na príležitostných podujatiach

Prijímate tržby len príležitostne a neviete, či musíte používať eKasu? V tomto článku sa dozviete kedy máte a kedy nemáte povinnosť tržby v eKase evidovať.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky