Európska minimálna mzda - čo navrhuje smernica EÚ?

Európska komisia nedávno predložila návrh smernice, ktorej predmetom má byť európska minimálna mzda. Akú minimálnu mzdu navrhuje Európska komisia a kedy začne platiť?

Návrh smernice o minimálnych mzdách v Európskej únii

Európska komisia 28. októbra 2020 predložila Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (ďalej len „smernica o minimálnych mzdách v Európskej únii). Ak Európsky parlament a Rada Európskej únie túto smernicu schvália, členské štáty budú mať dva roky na to, aby s ňou dosiahli súlad (transponovali ju do svojho vnútroštátneho práva, teda zosúladili s jej cieľmi svoje národné predpisy).

Cieľom smernice o minimálnych mzdách v Európskej únii je zabezpečiť, aby zamestnanci v Európskej únii boli chránení primeranými minimálnymi mzdami, ktoré by im umožnili dôstojné živobytie bez ohľadu na to, kde pracujú. V záujme tohto cieľa sa stanovuje rámec na zlepšenie primeranosti minimálnych miezd a na zlepšenie prístupu pracovníkov k ochrane formou minimálnej mzdy.

Aké sú dôvody regulácie minimálnej mzdy na celoeurópskej úrovni

V návrhu smernice o minimálnych mzdách v Európskej únii sa spomínajú aj dôvody, pre ktoré je vhodné, aby takáto smernica bola prijatá. Ak sa majú zaručiť primerané pracovné a životné podmienky, ako aj budovanie spravodlivých a odolných hospodárstiev, je podľa Európskej komisie nevyhnutné, aby pracovníci v Európskej únii zarábali primerané mzdy. Ak sa minimálna mzda stanoví na primeranej úrovni, zabezpečí sa tým dôstojné živobytie pre pracovníkov, pomáha to udržiavať domáci dopyt, zvyšuje motiváciu pracovať a znižuje chudobu pracujúcich. Európska komisia konštatuje, že aj keď sa minimálne mzdy v posledných rokoch zvyšujú, vo väčšine členských štátov sú aj napriek tomu príliš nízke v porovnaní s inými mzdami alebo príliš nízke na to, aby zaručovali dôstojné živobytie.

Podľa Európskej komisie sú súčasné minimálne mzdy v Európe príliš nízke.

Ďalšími dôvodmi, kvôli ktorým sú súčasné minimálne mzdy nízke je to, že v roku 2018 v deviatich členských štátoch zákonná minimálna mzda neposkytovala dostatočný príjem na to, aby sa slobodná osoba s minimálnou mzdou dostala nad hranicu rizika chudoby. Podiel ľudí na celkovej pracovnej sile Európskej únie, ktorí síce pracujú, ale stále čelia chudobe, sa zvýšil z 8,3 % v roku 2007 na 9,4 % v roku 2018. Inými slovami povedané, takmer každý desiaty zamestnanec aj napriek tomu, že pracuje, žije v chudobe. Ďalším problémom nízkych miezd je podľa Európskej komisie rodová rovnosť. Až 60 % zamestnancov s minimálnou mzdou sú ženy.

Aká je v súčasnosti výška minimálnej mzdy v krajinách EÚ?

Skôr ako prejdeme k tomu, akým spôsobom chce Európska únia ustanoviť minimálnu mzdu, pozrime sa na súčasnú výšku minimálnych mesačných miezd v 27 krajinách Európskej únie.

Prečítajte si tiež

V súčasnosti sa v krajinách EÚ uplatňujú dva spôsoby zabezpečenia minimálnych mzdových nárokov zamestnancov:

  1. V 21 krajinách je minimálna mzda ustanovená zákonným spôsobom.
  2. V 6 krajinách je minimálna mzda zakotvená v kolektívnych zmluvách, čo znamená, že pre rôzne profesie a u rôznych zamestnávateľom môže byť minimálna mzda odlišná.

Výška minimálnej mzdy v roku 2020 sa pohybuje od približne 300 po viac ako 2000 eur. Detailný prehľad nájdete v článku Minimálna mzda v krajinách Európskej únie v roku 2020.

Ako chce Európska únia stanoviť minimálnu mzdu

Návrh smernice o minimálnych mzdách v Európskej únii je koncipovaný tak, aby zohľadňoval a rešpektoval osobitosti vnútroštátnych systémov. Z nich niektoré sú založené na stanovení minimálnej mzdy zákonom a iné na kolektívnom vyjednávaní (vyjednávanie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľa). Európska komisia konštatuje, že minimálna mzda zakotvená v kolektívnych zmluvách v nízko platených povolaniach je vo väčšine prípadov primeraná, zatiaľ čo zákonné minimálne mzdy sú v porovnaní s inými mzdami v hospodárstve vo viacerých členských štátoch nízke. Preto je v celej smernici o minimálnych mzdách v Európskej únii kladený veľký dôraz na kolektívne vyjednávanie.

Európska únia nenavrhuje konkrétnu minimálnu mzdu a ani vzorec na jej výpočet.

Vo všeobecnosti je ale celý text smernice o minimálnych mzdách v Európskej únii veľmi všeobecný a málo konkrétny. Európska komisia z vyššie uvedených dôvodov nenavrhuje žiadnu konkrétnu úroveň celoeurópskej minimálnej mzdy a ani neurčuje vzorec na výpočet minimálnej mzdy v jednotlivých členských štátoch. Členským štátom ustanovuje len rámec pri stanovovaní primeraných minimálnych miezd, pričom aj pri jeho zohľadnení im zostane pomerne veľký manévrovací priestor v oblasti stanovovania minimálnych miezd.

Smernica o minimálnych mzdách v Európskej únii sa zameriava na dosiahnutie dvoch cieľov:

  • vo všetkých krajinách – podpora kolektívneho vyjednávania o minimálnej mzde,
  • v krajinách, kde sa uplatňujú zákonné minimálne mzdy – zavedenie podmienok, resp. kritérií na stanovenie zákonných minimálnych miezd na primeranej úrovni.

Podpora kolektívneho vyjednávania pri určovaní minimálnych miezd

S cieľom rozšíriť pokrytie kolektívnym vyjednávaním budú musieť členské štáty po konzultácii so sociálnymi partnermi prijať aspoň tieto opatrenia:

  • podporovať budovanie a posilňovanie schopnosti sociálnych partnerov zapájať sa do kolektívneho vyjednávania o stanovovaní miezd na odvetvovej alebo medziodvetvovej úrovni,
  • podporovať konštruktívne, zmysluplné a fundované rokovania medzi sociálnymi partnermi o mzdách.
Článok pokračuje pod reklamou

Členské štáty, v ktorých kolektívne vyjednávanie pokrýva menej ako 70 % zamestnancov, budú musieť okrem toho stanoviť aj rámec podmienok umožňujúcich kolektívne vyjednávanie. Jednotlivé členské štáty budú musieť vypracovať akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania a rámec podmienok umožňujúcich kolektívne vyjednávanie stanoviť buď zákonom po konzultácii so sociálnymi partnermi alebo na základe dohody s nimi.

Zavedenie kritérií pre stanovovanie zákonných minimálnych miezd

Dosiahnutie súladu s opatreniami opísanými v tejto časti sa týka len tých členských štátov, ktoré majú minimálne mzdy stanovené zákonom, teda napríklad aj Slovenska.

Pri stanovovaní minimálnej mzdy sa budú musieť zohľadňovať štyri kritériá.

Členské štáty so zákonnými minimálnymi mzdami musia prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa stanovovanie a aktualizácia zákonných minimálnych miezd riadili kritériami, ktoré sú navrhnuté tak, aby podporovali primeranosť v záujme dosiahnutia dôstojných pracovných a životných podmienok. Tieto kritériá stanovovania minimálnych miezd musia byť vymedzené stabilným a jasným spôsobom.

Pri stanovovaní zákonných minimálnych miezd sa musia zohľadňovať aspoň tieto kritériá:

  • kúpna sila zákonných minimálnych miezd s prihliadnutím na životné náklady,
  • všeobecná úroveň hrubých miezd a ich distribúcia,
  • miera rastu hrubých miezd,
  • vývoj v oblasti produktivity práce.

Pokiaľ ide o druhé kritérium, krajiny na posúdenie primeranosti zákonných minimálnych miezd vo vzťahu k všeobecnej úrovni hrubých miezd majú použiť orientačné referenčné hodnoty. Ako príklad sa uvádza porovnanie minimálnej mzdy s mediánom mzdy alebo priemernou mzdou, prípadne porovnanie čistej minimálnej mzdy s čistou priemernou mzdou. V súčasnosti sa na Slovensku spomedzi vyššie spomínaných štyroch kritérií pri stanovovaní minimálnej mzdy (ak sa na jej určení nedohodnú sociálni partneri) zohľadňuje len druhé. Minimálna mzda sa podľa automatického vzorca vypočíta percentom z priemernej hrubej mzdy. Do konca roka 2019 sa pri stanovovaní minimálnej mzdy na Slovensku zohľadňovali aj spotrebiteľské ceny, zamestnanosť, priemerné hrubé mzdy a životné minimum.

Prečítajte si tiež

Členské štáty okrem toho budú musieť zabezpečiť pravidelnú a včasnú aktualizáciu zákonných minimálnych miezd s cieľom zachovať ich primeranosť. Do tohto procesu stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy budú musieť byť zapojení aj sociálni partneri. Tieto podmienky sú na Slovensku dodržiavané aj v súčasnosti.

Zdroj: Smernica o minimálnych mzdách v Európskej únii.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Minimálna mzda v praxi - otázky a odpovede

Kedy je potrebný doplatok do minimálnej mzdy a ako sa vypočíta? Týka sa minimálna mzda aj dohodárov? Koho sa týkajú stupne minimálnej mzdy? A ďalšie otázky z praxe.

Clo a colné konanie od 1.1.2021: ako brexit zmení režim na hraniciach s Veľkou Britániou?

Členské štáty Európskej únie schválili pobrexitovú obchodnú dohodu so Spojeným kráľovstvom. Hoci bude Veľká Británia od 1. januára 2021 treťou krajinou, dohoda zabezpečí výnimky. Občania a podnikatelia sa však colnému konaniu nevyhnú.

Digitálna daň v EÚ a na Slovensku

V Európskej únii sa v poslednom období intenzívne skloňuje téma „digitálna daň“. V akom štádiu sú prípravy na jej zavedenie na celoeurópskej úrovni a ako sme na tom na Slovensku?

Minimálna mzda v krajinách Európskej únie v roku 2020

Aká je výška minimálnych mesačných miezd v 27 krajinách Európskej únie?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky