Ján Paciga: Lepší jeden zamestnanec z referencie, ako päť z úradu práce

Katarína Sedláčková | 30.11.2018
Ján Paciga: Lepší jeden zamestnanec z referencie, ako päť z úradu práce
Pekárne trápi nedostatok zamestnancov. Riaditeľ pekárne na východnom Slovensku radí šetriť a neobchodovať s nadnárodnými sieťami veľkých obchodov. Tým ušetrí podnikateľ na nákladoch a zostane mu viac na výplaty pre zamestnancov.

Pošlite zamestnanca na nočnú

V prípade malých firiem sa ako najväčší problém ukazuje nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. Potvrdiť to môže aj riaditeľ rodinnej pekárne na východnom Slovenku pán Ján Paciga. Ako prevádzkovateľ pekárne s výrobou trvanlivých cukrárskych výrobkov a sladkého i slaného pečiva sa s nedostatkom pracovnej sily stretáva bežne. „V pekárenskom priemysle je vo všeobecnosti problém nájsť zamestnanca, ktorý chce pracovať,“ hovorí pán Paciga. Na úrade práce sú podľa neho ľudia, ktorým sa nechce robiť a tým, ktorí sú ochotní, nevyhovujú zase pracovné podmienky.

„U nás sa pracuje hlavne v noci a soboty, nedele, sviatky,“ pripomína Ján každému zamestnancovi, ktorý nastúpi do firmy. Hoci výraznú fluktuáciu nepociťujú, nájdu sa vraj aj takí pracovníci, ktorí po prvej nočnej zmene odídu. „Nočná práca nie je pre každého,“ vraví pán Paciga. Cez noc nastupujú do práce pekári, ktorí zastrešujú najťažšiu časť pekárskej výroby a tou je pečenie. Vraví, že mnohým pracovníkom vyhovujú podmienky len dovtedy, kým si nevyskúšajú nočnú prácu pri horúcej peci či prácu cez víkendy. Pán Paciga radí oboznámiť zamestnanca s podmienkami hneď na začiatku, aby neskôr nedošlo k nedorozumeniu.

Diery zaplátajú aj inžinieri

Vo firme Jána Pacigu sú hlavné pozície stabilne obsadené, menia sa len miesta pomocných pracovníkov. Podľa jeho slov, diery vo firme vedia na čas zaplátať aj inžinieri. „Využijú príležitosť voľnej pracovnej pozície, ale keď sa naskytne lepšia ponuka, z pekárne, samozrejme, odídu,“ vraví zo skúseností. Ako majiteľ ich totiž nedokáže motivovať natoľko, aby sa vo firme udržali.

Kameňom úrazu sú dominantné pozície veľkých zahraničných reťazcov. Tie si vraj diktujú ceny bez ohľadu na to, aká je skutočná cena produktu. „ Veľké prevádzky si robili imidž tým, že pekárske výrobky predávali po korune. Dodnes sa pečivo predáva s minimálnou maržou pre pekára a veľakrát aj pod výrobné náklady, profituje najmä obchod.“

Ján Paciga preto neobchoduje s nadnárodnými sieťami a pracuje len s nezávislými obchodníkmi, najmä tými slovenskými. Vraví, že aj to v menších množstvách, pretože zo všetkého najviac sa im osvedčil predaj cez vlastné siete.

Náklady stúpajú, výkony klesajú

Pekáreň Jána Pacigu v Spišskej Novej Vsi zásobuje predajne v okresoch Gelnica, Kežmarok, Poprad, Prešov a Stará Ľubovňa. „Vďaka produkcii realizovanej cez naše predajne, si vytvárame lepšie podmienky na tvorbu miezd,“ otvára Ján problematiku financií. Tá je totiž veľmi háklivá, pretože sa dotýka všetkých pracovníkov pekárne.

Pán Paciga ich, bohužiaľ, nemôže dostatočne zaplatiť, pretože ako sám vraví, náklady na výrobu stúpajú, ale pracovné výkony klesajú. Oproti minulosti stúpla cena múky a pekári čakajú ďalšie zvýšenie v decembri. Postupne narastajú aj náklady na energie. Najvýraznejšie však stúpajú ceny za ovocie, ale aj maslo, mlieko a iné bielkovinové produkty, ktoré sú základom pre výrobu jemného pečiva.

Za výrobou vianočiek, závinov či croisantov stoja kvalifikovaní pracovníci, no rozdelené kompetencie majú aj pekári klasického pečiva. „Jeden miesi cestá, ďalší vyrába rožky, iný má na starosti výrobu chlebov,“ vysvetľuje pán Paciga. Dodáva, že úplne oddelená je cukrárenská výroba.

Povinné nočné príplatky

Od 1. mája vstúpili do platnosti vyššie príplatky za prácu v noci, cez sviatky a víkendy. Pán Paciga však odmeňoval pracovníkov aj vtedy, keď povinné príplatky ešte neboli uzákonené. Súčasné odmeny za nočnú prácu vo výške 30 % z minimálnej hodinovej mzdy, za prácu v sobotu 25 %, za nedeľu 50 % a za prácu počas sviatkov až vo výške 100 % z minimálnej hodinovej mzdy, sú podľa Jána Pacigu privysoké.

Tým, že v pekárni sa pravidelne pracuje v noci, cez víkendy i sviatky sa rapídne zvyšujú mzdové náklady. Navyše, vzhľadom na získavanie zamestnancov cez pracovné agentúry sú náklady ešte vyššie. Agentúry si totiž účtujú za človeka nemalé peniaze, pričom zohnať kvalifikovaného človeka cez pracovnú agentúru je podľa Jánových slov takmer nemožné. „Nepodarilo sa nám zohnať vyučeného človeka zo Srbska ani z Ukrajiny. Poslali nám ľudí, ktorých sme mohli obsadiť jedine na pozíciu pomocných pekárov,“ vraví Ján Paciga.

Vzhľadom k tomu, že okrem mzdy vyžaduje pracovná agentúra pre zamestnanca aj ubytovanie a stravu, majiteľ by musel za pomocného pracovníka zaplatiť toľko, ako za kvalifikovaného pekára. Dodáva, že skúšal aj úrad práce, no ani ten sa mu neosvedčil. Štatisticky vraj z úradu obsadia iba 5% voľných pracovných miest.

Ďalšími spôsobmi propagácie a vyhľadávanie nových pracovníkov do firmy boli inzeráty, vývesky v novinách a tiež online reklama na Facebooku. Zo skúseností však Ján vyhľadáva nových pracovníkov iba prostredníctvom referencii od súčasných zamestnancov. Tento model sa mu spomedzi všetkých zatiaľ osvedčil najviac. „Zamestnanec cíti zodpovednosť za človeka, ktorého odporučí pre firmu. Mohol by sa cítiť previnilo, keby sa napokon nový pracovník ukázal ako fluktuant a klamár,“ vysvetľuje Ján.

Každoročné zvýšenie pre zamestnancov

Novému zamestnancovi ponúka majiteľ týždenný zaškolovací proces. Za ten čas by sa mal oboznámiť s pracovnými podmienkami, spoznať prostredie, kolegov a vyskúšať si prácu na všetkých troch zmenách. Ján vraví, že s novým členom tímu si, samozrejme, treba prejsť zmluvné podmienky a dohodnúť sa aj na mzde.

Nový zákon o povinnom zverejňovaní miezd v inzerátoch vraj Jána Pacigu nijako neovplyvnil. Mzdy zverejňoval v inzerátoch aj predtým, a navyše, on sám je zodpovedný za to, aby vopred dohodnutú mzdu aj dodržal. Veľmi dobre totiž vie, že zamestnanci si preverujú výšky miezd u konkurenčných firiem, a preto musí byť voči zamestnancom úprimný. „Každý rok zvyšujem výplaty, inak by mi z firmy poutekali,“ priznáva.

V čase krízy plná pekáreň

Ján Paciga ako jeden z mála podnikateľov spomína na obdobie hospodárskej krízy s úsmevom. Kým iné podniky museli pre slabý obrat prepúšťať, Jánovi sa v podnikaní darilo. V roku 2008 ľudia najviac nakupovali chlieb a klasické rožky z bielej múky. V pekárňach bolo roboty ako na kostole a Ján Paciga si mohol zamestnancov vyberať.

Vysvetľuje, že hoci objem výroby jemného pečiva klesal, v konečnom dôsledku robil rovnako. Ľudia počas krízy šetrili, a tak dal zamiesiť na biele rožky a výroba fungovala na plné obrátky. „Výhodou bolo, že sme mali čo robiť a ja som sa netriasol či na ďalší deň postavím pracovnú zmenu,“ uzatvára Ján.


O autorovi

Mgr. Katarína Sedláčková

Milujem kultúru a ešte radšej o nej píšem. Inšpiráciou sú pre mňa ľudia s jasnými cieľmi do budúcnosti. Vďaka vášni pre umenie a tradičný folklór som precestovala kus sveta. Mojimi druhými menami sú precíznosť a kreativita, rada sa učím a nadobúdam praktické skúsenosti v oblasti marketingu.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy:

Vaše osobné údaje (email) budeme spracovávať len za týmto účelom v súlade s platnou legislatívou a zásadami ochrany osobných údajov. Súhlas potvrdíte kliknutím na odkaz, ktorý vám pošleme na váš email. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať písomne, emailom alebo kliknutím na odkaz z ktoréhokoľvek informačného emailu.