Pred materskou dovolenkou sa jej krajčírske schopnosti rovnali nule. Dnes podniká popri zamestnaní, šije z vlastných certifikovaných látok a stíha vychovávať štvorročné dvojičky.
Michaela Otrusina vyštudovala ľudské zdroje a personálny manažment na dennom a neskôr strategický manažment a marketing na externom štúdiu, popri ktorom pracovala v personálnej agentúre. Po ukončení štúdia nastúpila na materskú dovolenku s dvojičkami Emou a Mateom. Pracovné nasadenie ju neopúšťalo ani počas výchovy detí. Postupne začala hľadať možnosti sebarealizácie. Jej snom bolo vytvoriť niečo originálne. Niečo, z čoho by mali úžitok aj jej deti.
Podnikateľka na polovičný úväzok
Michaela začala hľadať možnosti ako popri materskej rozbehnúť vlastné podnikanie. Zlomovým okamihom bolo surfovanie po internetových stránkach, keď hľadala výbavu pre deti. „Pri googlení som úplnou náhodou narazila na hniezda pre bábätká od švédskych zdravotných sestričiek,“ hovorí Miška o produkte, ktorý sa jej ihneď zapáčil. Na Slovensku v tom čase nebol dostupný. Dnes ho tvorí sama pod značkou Maem kids.
Podnikanie pre ňu ale nie je záležitosť na plný úväzok. Po materskej nastúpila opäť na pozíciu recruitera, ale už s upraveným pracovným časom, aby skĺbila oba svety, ktoré ju bavia. Dnes pracuje od pondelka do štvrtku ako personalistka. „Piatky a víkendy sa venujem svojmu biznisu. Podnikanie je zároveň moje hobby a zatiaľ chcem, aby to tak zostalo. Nie preto, že by som ho nechcela naplno rozvinúť. Aj keď som vo fáze, kedy viem, že by ma už naplno uživilo. Je to z dôvodu radosti, ktorú mi momentálne prináša a nechcem o ňu prísť. Určite raz nastane ten čas, kedy si poviem stop a budem sa musieť rozhodnúť, ale zatiaľ mi táto súhra oboch zamestnaní maximálne vyhovuje. A čo je dôležité, nie je pre mňa rutinou. Dokonca som začala pracovať na druhej značke, ktorá sa venuje výhradne ženám,“ vysvetľuje.
Konkurencieschopnosť s vlastnými látkami
Už od začiatku chcela staviť na precíznosť a prvotriednu kvalitu. Začala študovaním certifikátov a atestov pre deti do troch rokov. Zistila, že bavlna musí byť prispôsobená detskej pokožke, a tak celé mesiace googlila certifikované materiály. V porovnaní s konkurenciou má Michaela nielen odlišnú kvalitu látky, ale aj ich dizajn. Začínala s látkami, ktoré ponúkal trh. „Prvý rok musíte tvoriť z toho, čo existuje, na začiatku mi ani nenapadlo hľadať iné možnosti,“ hovorí úprimne.
Časom sa však začala zameriavať na výrobu vlastných certifikovaných látok. Sama navrhla dizajn a dala ho aplikovať do profesionálnej výrobne s certifikáciou na potlač. Proces hľadania takejto firmy bol podľa jej slov „mega náročný“. „Ak to niekto chce skúsiť, odporúčam zabojovať. Ja som to krvopotne hľadala viac ako pol roka a našla som v zahraničí,“ priznáva.
Ako začiatočníčka potrebovala od dodávateľov menšie množstvá. „Na začiatku som si nemohla dovoliť objednať celé baly látok, mala som určený budget. Do kúpy nových látok som investovala iba toľko, koľko som zarobila predajom.“ Hoci Miška už vedela, že objednáva certifikované látky, ich kvalitu si chcela radšej sama overiť. „Nechcela som dopustiť, aby po opraní zostalo hniezdo fľakaté alebo zmenilo tvar,“ hovorí na rovinu. Preventívne teda každú látku ešte pred ušitím oprala a vyžehlila. Čo sa stalo bežným štandardom.
„Mobilový“ timemanagement
Prvým marketingovým nástrojom bol zahraničný handmade portál. „Prvý mesiac si odo mňa objednávali ľudia z Kanady a Austrálie. „Boli ochotní zaplatiť 25 eur poštovné a bola som šťastná za každú jednu objednávku. Nemala som produkty ihneď k zakúpeniu. Písali mi maily a vyrábala som na zákazku,“ spomína s úsmevom.
Paradoxom bolo, že ju ľudia poznali najskôr vo svete a až potom doma. Na marketing využíva dnes Facebook, ktorý mala od začiatku a posledné dva roky používa už aj Instagram. Maem Kids je jednou z najznámejších detských značiek na Slovensku aj vďaka webovej stránke, ktorá posunula objednávky tým správnym smerom. „Môj brat odviedol skvelú prácu a ako grafik stojí pri mne už od vzniku. Bez neho by to nebolo také easy,“ priznáva.
Michaela je typ človeka, ktorý si vie veľa vecí zorganizovať. „Vždy som mala pravidlá a časové úseky. Každý deň som si stanovila, čo ma čaká, a to som musela dodržať.“ Priznáva, že nepoužíva žiadne notesy a všetko si zapisuje do telefónu a notebooku. Svoj denný režim má nastavený podľa pracovnej doby. Od ôsmej do pol piatej pracuje, potom sa doma venuje rodine a okolo ôsmej – deviatej hodiny večer nabieha na kolobeh podnikateľky.
Tvorba návrhov, objednávanie látok, fotenie, posielanie tovaru a v neposlednom rade, komunikácia so zákazníkmi, ktorá zaberá najviac času. Kým v časoch materskej robila všetko sama, dnes má už na šitie pomocníčku. „Šitie je práca, ktorú môžem odovzdať, je to mechanická činnosť, pri ktorej viem, že sa môžem spoľahnúť na vyučenú krajčírku,“ vysvetľuje Miška. „Ja prinášam strihy a nápady, ona svoju zručnosť a kvalitu,“ dodáva.
Na distribúciu využíva kuriérsku službu. „Kedysi som chodila sama trikrát týždenne s 25 balíkmi na poštu. Dnes by som to už nedávala,“ smeje sa pri pomyslení na začiatky. Transport poštou vraj nebol jednoduchý. Stávalo sa, že sa balíky strácali alebo zákazníkom neboli doručené včas. „Pri kuriérovi mám istotu, že zákazník dostane balík na druhý deň od zaplatenia,“ hovorí s úsmevom.
Poctivá cenotvorba
Dôležitým krokom bolo aj nastavenie cenotvorby. „Základom je poctivo si narátať všetky náklady, vrátane autorskej látky, odvodov, benzínu, elektriny či účtov za telefón,“ hovorí Miška. Vysvetľuje, že ceny nemôže nastavovať v mierke 2:1. „V podnikaní neplatí, že pri 15 eurovom tovare si nechám ja 10 eur a krajčírke dám 5 eur. Po vyplatení zamestnanca musím z mojej časti uhradiť náklady a v konečne dôsledku mi zostanú 2 eurá.“
A tomuto mechanizmu musela prispôsobiť aj cenu. Zároveň si však uvedomuje nedostupnosť peňazí, a to najmä u mladých rodín. Nie všetci si môžu dovoliť zaplatiť za produkt z autorskej látky. Aj preto sa rozhodla priniesť na trh varianty produktov aj cenovo nenáročnejšie, aby zaujala aj iné cieľové skupiny. „Nechcela som osloviť iba finančne zabezpečených.
Na ceste podnikania zažila veľa situácií, z ktorých sa poučila a dnes by ich riešila úplne inak. „Začínala som na zelenej lúke, sama, bez poradcu. Dnes už viem, že som si mnohé veci zbytočne komplikovala, no všetko si musí človek vyskúšať sám na sebe,“ hovorí úprimne.
Miška priznáva, že nikdy nemala v úmysle rozbiehať firmu vo veľkom štýle. Jej cieľom bolo hlavne šiť a mať radosť z toho, že ľuďom sa jej diela páčia aj napriek tomu, že nie je vyučená krajčírka. „To mi dáva vnútornú silu a odhodlanie, že to, čo robím, robím dobre. Ľudia to cítia, a preto chcem pokračovať presne tak, ako doteraz,“ uzatvára svoje rozprávanie.
Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy slovenských podnikateliek nájdete v knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu (Ako premeniť svoj dievčenský sen na vlastnú firmu).
