SKYPE: perla zrodená v Estónsku

Kristína Trníková | 29.09.2015
SKYPE: perla zrodená v Estónsku

Estónsko je krajinou s jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich technologických základní v Európe. V prostredí naklonenom technologickému rozvoju a vývoju nových produktov a služieb vznikol start-up, ktorý mal zmeniť fungovanie telekomunikácií, a to masovo. Podnikateľský príbeh o tom, ako v Tallinne v roku 2003 vznikol jeden z najznámejších svetových startupov.

Osem rokov po uvedení Skypu na trh je spoločnosť Microsoft ochotná zaplatiť 8,5 miliardy USD za online komunikačnú platformu, ktorá disponuje viac ako 400 miliónmi užívateľov. Jeden zo zakladateľov Jaan Tallinn sa v rozhovore pre portál www.csmonitor.com vyjadril k situácií vzniku SKYPU nasledovne: „Keď spadla sovietska únia, dostali sme šancu začať úplne odznova. Dostali sme nové právo, nových vodcov a nové technológie.“ Estónci túto šancu využili naplno.

Skype bol prvýkrát uvedený na trh v roku 2003. Založili ho mladí nadšenci technológie Dán Janus Friis, Švéd Niklas Zennström v spolupráci s Estóncami, ktorými boli Ahti Heinla, Priit Kasesalu a Jaan Tallinn. Aj keď je Skype od roku 2011 divíziou Microsoftu, väčšina vývojového tímu a 44 % zamestnancov sídli stále v Tallinne alebo v Tartu v Estónsku.

„SKYPER“

Názov SKYPE odvodili zakladatelia od výrazu peer-to-peer in the Sky, čo v preklade znamená „rovný s rovným“ alebo „zoči-voči“. V skratke SKYPER. Avšak domény pre tento názov už existovali, a tak sa rozhodlo o vynechaní posledného písmenka „R“. Vznikol finálny názov start-upu SKYPE.

Estónsky tím vývojárov

Pred zrodom Skypu bol budúci tím roztrúsený na rôznych pracovných miestach. Zennström pracoval pre tele operátora Tele2 a Friis v zákazníckom servise pre dánskeho operátora. Majiteľ Tele2 plánoval spustiť portál Everyday.com, ktorý vznikol v horúcej dot -com ére v roku 2000 v Amerike. Na vývojarskú prácu si najal Estóncov Heinla, Kasesalu a Tallinna, ktorým bola sľúbená odmena za prácu 5000 estónskych korún denne, čo je viac než zarobil priemerný Estónec mesačne. Programovací jazyk bol pre nich síce úplne nový, avšak motivovaní sľúbenou finančnou odmenou sa ho naučili v priebehu víkendu a prijímacie skúšky spravili v ešte lepšom časovom limite, aký požadoval budúci zamestnávateľ.

Posledný spoluzakladateľ Toivo Annus pracoval v Tallinne, aby riadil vývoj Everyday.com. Firma Tele2 bola spoluprácou s Estóncami nadšená, avšak projekt nebol veľmi úspešný. Friis a Zennström zo spoločnosti odišli, aby dočasne žili v Amsterdame v Zennströmovom byte. Z provizórnych kancelárií utvorených narýchlo v amsterdamskom byte sa pokúšali rozvinúť svoju túžbu priniesť na trh niečo nové. Mali šťastie, pretože s vývojom nového start-upu im mal kto pomôcť. V Tallinne alebo inak povedané v európskom Sillicon Valley, sa v tom čase zrodila Kazza.

„Tu sa zrodila Kazza“

Kazza je program, ktorý povoľuje zdielanie súborov medzi počítačmi bez potreby použiť stredný server. Tallinn vynašiel systém v byte svojho otca postaveného v sovietskom tehlovom štýle. Tallinnov otec zvažoval pridať do bytu, ešte pred tým než ho predal, pamätnú dosku, na ktorej by stálo: „Tu bola vynájdená Kazza.“

Program bol pripravený v roku 2000 a čoskoro sa stal jedným z nasťahovanejších programov na svete. Heinla, Tallinn a Kasesalu sedeli vo svojom „riaditeľstve“ popíjajúc víno, zatiaľ čo polovica internetovej prevádzky bežala vďaka ich programu. Kazza mala svoj obchodný tím zastúpený Zennströmom a Friisom. Úspech projeku bol však rýchlo ohrozený. Software sa stal predmetom žalôb za umožnenie pirátstva v hudbe, filme a distribúcií pornografie. Pre Kazza tím nastali kruté časy. Predvolania pred súd prichádzali z rôznych zdrojov. Kauza sa napokon vyriešila predajom firmy austrálskemu biznismanovi. Zennström s Friisom sa pokúšali niekoľko rokov uzavrieť mier s USA, no bezúspešne. Pokutami prispeli dohromady 100 mil USD na výplaty filmovému a hudobnému priemyslu.

Millimallikas

Právnici išli ešte vždy po Kazze, keď tím šiestich hráčov s ohňom už pracoval na vývoji nového peer-to-peer produktu. Tentokrát však chceli, aby sa o legálnosti ich projektu nediskutovalo toľko, ako v prípade Kazzy. Nová firma Zennströma a Friisa Joltid prišla na svet v roku 2002. Kancelárie firmy boli situované v Tallinne blízko krčmy Valli Baar, kam si tím sem tam odbehol oddýchnuť pri nápoji Millimallikas, ktorého pitie sa neskôr stalo súčasťou prijímacieho konania každého nového Skypera. Nápoj pozostáva z vodky, tequily a tabasca a jeho požitie sa považuje za skúšku ohňom.

Zennström a Friis plánovali vytvoriť novú službu, ktorá by umožnila zdieľanie domácej Wi-Fi. Potom však Annus a Friis dostali nápad, ako robiť hlasové volania lacno a jednoducho prostredníctvom zdieľania peer-to-peer. Uvažovali dokonca aj o vytvorení wifitelefónov, pričom tento nápad bol nakoniec aj realizovaný. Na jar 2003 sa uskutočnilo prvé testovanie s asi 20 ľuďmi. Spočiatku sa ľudia cítili hlúpo, keď konverzovali s počítačom. Spätná väzba teda nebola v začiatkoch úplne pozitívna, no neskôr sa postoj ľudí zmenil pravdepodobne uvedomením si skutočnosti, že sa môžu spájať cez počítač s inými ľuďmi - a to celkom zadarmo.

Zennström a Friis nechceli byť opätovne tŕňom v oku veľkých hráčov. Ukázalo sa však, že Kazza už svojou minulosťou preukázala Skypu službu. A tak Skype napokon vtrhol do sveta telekomunikácií, kde cezhraničné hovory zarábali stovky miliónov ročne. Nestal sa iba tŕňom v očiach veľkých hráčov, ale samostatným hráčom, z ktorého sa mal neskôr stať víťaz.

Vzhľadom na skúsenosť s Kazzou boli Skype hovory pôvodne šifrované a nebolo možné ich zachytiť, čo sa však stalo ideálnym nástrojom pre zločincov, ktorí využívali Skype na pranie peňazí z ukradnutých kreditných kariet. Pre spoločnosť to boli krušné časy, v ktorých Skypu okrem problémov s kriminálnikmi pribudla aj ďalšia starosť – konkurencia.

Estónsky telekom Elione mal svoj vlastný Netifon, ktorý dovoloval volať užívateľom z počítača do mobilného telefónu. Elion však túto službu neskôr vypol, pretože nastavenia a chyby sa zdali byť pre užívateľov príliš zložité, čo nahralo do karát Skypu, ktorý bol spustený v auguste 2003.

Aby prekonali neochotu užívateľov riešiť zložité nastavenia a chyby, už pri vývoji Skypu si povedali, že služba bude mať výhody, ktoré napríklad Netifon nemal. Skype napríklad ľahko prenikal cez firewally a nezanechával žiadne stopy na internete, mal výrazne lepší zvuk ako pokusné projekty pred ním a jeho služba pracovala „čarovne“ jednoducho. Navyše jeho inštalácia a používanie, vrátane nastavení, boli pre užívateľa ľahko zvládnuteľné.

Horúce železo chladne

Napriek všetkým pozitívam sa rozvoj spoločnosti v lete 2003 zastavil, a to najmä kvôli neschopnosti platiť vývojárom mzdy. Nevyriešená ostala aj otázka, ako dlho po štarte služby by sa mali užívateľom účtovať poplatky. Podnikateľský plán Skypu nebol pre investorov dostatočne presvedčivý. Navyše problémy vyvstali zrovna v čase, kedy dot-com bublina spľasla a možnosti internetu sa zdali byť vyčerpané. Napriek tomu, že telekomunikácie ostali silné, investori boli nervózni, obávali sa totiž straty svojich vkladov. Situácia ohľadom prilákania nového investora teda nebola pre Skype práve ružová.

Rapídna zmena nastala koncom augusta. Americký investor William Draper bol totiž presvedčený úspechom predchádzajúceho projektu - Kazzy a rozhodol sa, že je správny čas investovať do P2P technológie. Vyslal teda svojho zverenca do Európy, aby sa stretol so Zennströmom a Friisom a prediskutoval možnosti investície.

Koncom augusta mal tím Skypu približne 20 ľudí. Skupinka oslavovala získanie investora v Štokholme sledovaním dokumentu startup.com o spľasnutí technologickej bubliny. Práve v takejto paradoxnej chvíli bol Skype stiahnutý 10 000 tisíc ľuďmi a počas nasledujúcich mesiacov mal už milión užívateľov.

Vrece s investormi

Odrazu chcel do Skypu investovať každý. Steve Jurvetson, investor estónskeho pôvodu, bol súčasťou skupiny. Pre portál www.arstechnica.com sa vyjadril nasledovne: „Ako môže byť taká malá skupina ľudí tak rýchla? V porovnaní s úsilím, ktoré vynakladajú napríklad v Microsofte, idú títo ľudia za hranice ľudských síl.“ Jurvetson, ktorý už investoval do Hotmailu, bol Skypom fascinovaný, a to najmä jeho talentovaným tímom. Nakoniec sa jeho investícia ukázala byť správnou. Stalo sa tak v momente, kedy bola zhodnotená 40 krát. Z Juvertsonovho prvotného vkladu 8 mil USD vyrobil tím Skypu v priebehu dvoch rokov 300 mil USD.

Skype sa razom stal atraktívnym pre mnohých kupcov. Jaan Tallinn často cestoval do Londýna na rokovania s eBayom, ktoré sa konali v priestoroch investičnej banky. Pri jednej príležitosti sa ho niekto spýtal, či hodlá predať Skype. Tallinn sa vyjadril pozitívne s tým, že nabudúci krát príde s veľkým kufrom, v ktorom si odnesie peniaze z predaja.

Skype je dnes jednou z najsilnejších značiek v portfóliu Microsoftu. Multikultúrne prostredie, v ktorom vznikal, mu vtisklo jedinečný pôvab jednoduchosti. V neformálnom prostredí európskeho vývojového neba v Tallinne vznikla jedna z najvyužívanejších služieb na svete. Vytvorená tímom ľudí, ktorí poznali nielen hlad a biedu, ale boli sužovaní i problémami a prekážkami. Sloboda práce, ktorá ovládla celý technologický tím počas premeny projektu v spoločnosť, priniesla zúčastneným nielen majetok, ale aj úžasný pocit, že priniesli na trh niečo jedinečné, nové a praktické.

Máte aj vy svetový nápad?

Máte aj vy nápad na svetový biznis? Nebojte sa ho zrealizovať! Pomocnú ruku nájdete v Slovak Business Agency. Jej programy začínajúcim podnikateľom ponúkajú finančnú ako aj nefinančnú pomoc. Pomôcť slovenským startupom stať sa svetovými hviezdami má program Startup Sharks, v rámci ktorého môžu slovenské startupy napríklad navštíviť svetové startupové eventy. Aktuálne Slovak Business Agency ponúka slovenským startupom svetovú príležitosť priamo v Bratislave. Na podujatí TechMatch Slovakia 2015 bude mať  60 startupov zo Slovenska a Európy možnosť stretnúť počas jedného týždňa prvú ligu svetového biznisu -  30 zástupcov najvýznamnejších nadnárodných korporácií ako Adobe, Fujitsu, LG, Oracle, Salesforce, Sony, profesorov z Univerzity v Berkeley a prestížnych investorov zo Silicon Valley. Stačí sa prihlásiť.

 

O autorovi

Kristína Trníková

Mojím poslaním na webe podnikajte.sk je motivovať a inšpirovať Vás. Aby som to mohla robiť dobre a zodpovedne, ja sama potrebujem dostatok motivácie a inšpirácie. Tieto dve komodity ku mne prichádzajú prostredníctvom komunikácie všetkých druhov. Hľadám pre nás v mori informácií, myšlienok a obsahu to pravé!

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: