Inflácia a vývoj cien na Slovensku vs EÚ: čo zapríčiňuje rozdiel?

Prečo v jednotlivých krajinách rastie inflácia a ceny iným tempom, keď čelíme rovnakým krízam? Štatistiky ovplyvňuje aj skresľuje niekoľko faktorov.

Inflácia patrí k základným ekonomickým pojmom, ktorý sa po rokoch stal opäť témou. Nie je to tak dávno, čo v Európe dosahovala dvojciferné čísla. Narástli najmä ceny pohonných hmôt, energií či potravín a v dôsledku inflácie klesli reálne mzdy zamestnancov. V roku 2023 však začala postupne klesať a hoci sa priemer EÚ dostal na jednocifernú úroveň, Slovensko stále patrí v rámci EÚ ku krajinám, kde je inflácia najvyššia. Čo spôsobuje rozdiel medzi jednotlivými krajinami, prečo niekde rastie inflácia a ceny iným tempom a prečo sa líši výška potravinovej inflácie v obchodných reťazcoch oproti hodnote nameranej Štatistickým úradom SR?

Čo je inflácia a ako sa meria na národnej úrovni?

Infláciou sa označuje rast cien, ktorého dôsledkom je zníženie kúpnej sily peňazí, teda ich znehodnotenie. V jednoduchosti - za jedno euro sa tak dá nakúpiť menej ako v minulosti.

Výšku inflácie u nás meria Štatistický úrad SR. Údaje o indexoch spotrebiteľských cien (národná inflácia/CPI) sa sledujú na spotrebnom koši, ktorý pozostáva z jednotlivých tovarov a služieb. Zohľadňujú sa v ňom všetky predmety bežnej spotreby (potraviny, noviny, pohonné hmoty atď.), dlhodobej spotreby (oblečenie, elektronika atď.) a služby (kaderník, poistenie, nájomné...), ktoré domácnosti spotrebúvajú/využívajú. Každý produkt má v spotrebnom koši svoju vlastnú cenu, ktorá sa v čase mení. Ceny sa zisťujú na celom území Slovenska vo vybranej sieti predajní a prevádzok služieb počas prvých 20 dní daného mesiaca (výsledky sa potom zverejňujú v 13. až 15. dni nasledujúceho mesiaca). Spotrebný kôš sa skladá zo 740 vybraných druhov tovarov a služieb, zatriedených do 12 odborov, 44 skupín a 102 tried podľa klasifikácie COICOP (Klasifikácia individuálnej spotreby podľa účelu). Nejde teda len o aritmetický priemer cien, ale dôležitá je aj váha kategórie - ako významne sa dané výrobky/služby podieľajú na výdavkoch obyvateľstva.

Pre výpočet národnej inflácie sa výdavky domácností za tovary/služby v spotrebnom koši následne porovnajú s výdavkami spred roka, čím možno získať ročnú mieru inflácie.

Príklad výpočtu inflácie:

Meranie inflácie v rámci krajín EÚ

V Eurozóne sa inflácia meria tzv. harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices, skratka HICP). Všetky krajiny EÚ používajú práve tento spôsob, aby bolo možné porovnávať vývoj inflácie v jednotlivých štátoch. Aj tu hrá rolu spotrebný kôš. Ide o rozloženie jednotlivých výdavkov obyvateľov v tej-ktorej krajine, pričom koše sa skladajú z rovnakých tovarov a služieb, no každý štát ich má obsiahnuté v inom pomere, resp. jednotlivé položky sú inak percentuálne zastúpené.

Napríklad podľa Bencont weekly report (č. 40/2022) v Rakúsku boli tromi najväčšími kategóriami v spotrebnom koši potraviny, bývanie + energie a pohonné hmoty, no vysoké hodnoty a po prímorských dovolenkových destináciách či ostrovných štátoch mal najvyšší podiel v spotrebnom koši aj sektor reštauračných a hotelových služieb. Naproti tomu sme mali na Slovensku najväčšiu váhu kategórie zahŕňajúce potraviny, následne bývanie + energie, no tretím najväčším pomerom v našom spotrebnom koši bol nábytok, bytové zariadenia a bežná údržba domácností.

Ako uvádza Európska centrálna banka, každý mesiac sa zisťujú ceny takmer 300 kategórií produktov  v rôznych obchodoch a regiónoch. Následne sa skupinám produktov pridelí istá váha, podľa toho, aký význam majú v priemernom rozpočte domácností (zisťuje sa to prieskumami, v ktorých obyvatelia uvádzajú, na čo míňajú peniaze) a zároveň sa zohľadní veľkosť jednotlivých štátov a ich ekonomík. Cenový nárast na Slovensku tak ovplyvní celoeurópsku inflácie v menšej miere ako napríklad cenový nárast vo veľkých krajinách, ako sú Nemecko či Francúzsko.

Porovnanie štruktúr výdavkov domácností pre rok 2023 (EÚ a SR)

Inflácia a vývoj cien – prečo sa v jednotlivých krajinách líšia?

Na vývoji inflácie sa aktuálne najvýraznejšie podieľajú ceny energií a potravín, ktoré sa potom rozlievajú do ďalších cien položiek spotrebného koša. Dôležité je však podotknúť, že na vývoj indexu inflácie nemajú najväčší vplyv len tie položky, ktorých cena sa zmenila najvýraznejšie. Miera inflácie totiž závisí práve od toho, aký majú jednotlivé produkty podiel na priemerných výdavkoch domácností. Tento faktor má za následok aj výrazné rozdiely vo vývoji inflácie a náraste cien v jednotlivých krajinách EÚ.

Ako uvádza spoločnosť Unicredit Bank v tlačovej správe, v auguste 2023 sa v EÚ inflácia v priemere spomalila na 5,9 %, avšak najvyššiu infláciu vykazujú krajiny strednej a východnej Európy, kde sa jej hodnoty držia na úrovni približne 10 %. Inflačnými lídrami európskeho rebríčka v auguste boli Maďarsko (14,2 %), Česko (10,1 %), Slovensko (9,6 %) a Poľsko (9,5 %).

Čo sa týka rastu cien, v porovnaní s rokom 2019 (teda obdobím pred vypuknutím kríz), sa ceny v EÚ zvýšili o 20,4 %. V krajinách strednej a východnej Európy však až o 34,5 %, pričom najrýchlejšie rástli ceny v Maďarsku (o 46,3 %), Česku (37,2 %) a Estónsku (36,8 %). U nás v porovnaní s decembrom 2019 ceny vzrástli v priemere o 30,2 %.

Rozdiel medzi krajinami EÚ zapríčinil aj odlišný prístup vlád k regulácii a dotáciám cien energií pre domácnosti. Dynamiku rastu cien však ovplyvnila aj geografická poloha krajín. Južné krajiny EÚ majú nižšie nároky na spotrebu energií a zároveň ich energetické siete neraz nie sú ani prepojené s ostatnými krajinami EÚ, preto zvyčajne vykazovali nižší nárast cien energií a teda aj inflácie. Na energie totiž míňali menšiu časť svojich rozpočtov, táto položka tvorila menšiu časť ich spotrebného koša, a to sa na konečnej inflácii odrazilo v menšej miere.

„Rozdiely v zložení spotrebného koša síce zvyčajne nemajú na celkovú infláciu významný vplyv, v čase rekordnej inflácie bol už ale tento efekt merateľný. Slovenské domácnosti viac ako iné domácnosti v Európe zo svojich rozpočtov míňajú na platby za energie či potraviny (na položky spotrebného koša), ktoré boli v poslednom období hlavným zdrojom inflácie v Európe. Štruktúra spotreby (spotrebného koša) tak infláciu na Slovensku oproti iným krajinám EÚ navyšovala,“ uvádza v tlačovej správe Unicredit Bank. Preto, hoci sa spotrebný kôš v druhu položiek nelíši, rozdiel je v tom, koľko zo svojej „výplaty“ domácnosti musia vynaložiť na pokrytie základných životných potrieb.

Ekonomický expert Lukáš Bonko k tejto problematike uvádza pre lepšiu predstavu ilustračný príklad:

Slovák má čistú mzdu 1 000 eur, Rakúšan 2 000 eur. V oboch krajinách narástli napríklad ceny potravín o 10 %. Výdavky na potraviny sú v oboch prípadoch 300 eur (to, že máte vyšší plat, totiž automaticky neznamená, že zjete dvakrát toľko alebo si kúpite dvojnásobne drahšie potraviny a vaše výdavky budú automaticky dvojnásobne vyššie). Slovákovi však výdavky na potraviny v tejto výške ukroja z rozpočtu 30 %, zatiaľ čo Rakúšanovi len 15 %. U nás sa preto takéto zdraženie odrazí na celkovej miere inflácie oproti západným susedom dvojnásobne.

Odborník zároveň dodáva, že čím je krajina „bohatšia“, tým obsahuje spotrebiteľský košík menší pomer potravín k iným položkám. Obyvatelia si môžu dovoliť viac, a preto v ich spotrebiteľskom koši budú mať ostatné položky iné zastúpenie ako v košoch Slovákov. V neposlednom rade podľa Bonka treba brať do úvahy tiež pôvodné ceny v jednotlivých krajinách – napríklad v Rakúsku bola celková hladina cien vyššia ako u nás. „Napríklad, ak u nich rovnaký výrobok stál 20 eur a zdražel o 2 eurá, ide o nárast o 10 %. U nás ale ten istý výrobok mohol stáť 10 eur a narástol rovnako, o 2 eurá. Ide teda o 20 % zdraženie.“ Toto všetko ovplyvňuje inflačné štatistiky v jednotlivých krajinách.

Dáta oficiálnych štatistík nemusia odrážať realitu

Ceny potravín hýbali nielen infláciou, ale boli aj témou kampaňami v predčasných parlamentných voľbách. Ako uvádza Unicredit Bank, v porovnaní s koncom roka 2019 sa ceny potravín zvýšili o 40 %, čiže rástli o viac ako 10 % ročne. Podobný vývoj pritom bol vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy. Iná situácia bola v západnej Európe, kde ceny potravín rástli menej výrazne. Výsledky sa však od reality môžu mierne líšiť, nakoľko do úvahy nie sú brané všetky zľavy a akciové ceny.

Prečítajte si tiež

Volebné programy 2023: čo môžu firmy očakávať?

Ako pre Podnikajte.sk uviedol Štatistický úrad SR (ŠÚ SR), ceny vybraných tovarov a služieb určených legislatívou, resp. rozhodnutím orgánov štátnej správy, sú do výpočtu dosadzované na základe platnej legislatívy (rozhodnutia ÚRSO, VZN samospráv, ceny určované ústrednými orgánmi štátnej správy...).  „Zamestnanci prevádzok majú k dispozícii popis produktov, ktorý presnejšie popisuje vlastnosti tovarov a služieb, ktorých ceny sú zisťované. Zamestnanec si vyberie v predajni jeden výrobok za daný sledovaný produkt (napr. 1 kg balenie dlhozrnnej ryže značky obchodného reťazca) a cenu tohto tovaru zisťuje každý mesiac,“ vysvetľuje ŠÚ SR. Pokiaľ je daný produkt v akcii, zamestnanec zaznamená do zisťovania zľavnenú cenu.

Podľa údajov Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) sa v našej krajine viac ako 50 % všetkých potravín predá v akcii. Avšak, ako uviedol Štatistický úrad SR, do roku 2023 sa do úvahy pri vyčísľovaní oficiálnych štatistík brali len akcie prístupné všetkým zákazníkom bez ohľadu na vlastníctvo vernostnej karty (pričom zľavy viazané na vernostné programy možno v obchodoch nájsť veľmi často). Aj to je jeden z faktorov, ktorý deformoval štatistiky rastu cien v roku 2022. Ako uvádza Martin Krajčovič, predseda SAMO, zatiaľ čo vlani Štatistický úrad vypočítal infláciu na potravinách 19,5 %, aliancia na základe vlastnej analýzy cien v obchodných reťazcoch, ktoré zastupuje (BILLA, LIDL, Kaufland či Tesco), vyrátala infláciu „len“ 16,2 %.

Situácia sa ale v tomto roku mierne zmenila. „Od roku 2023 sa do úvahy berú aj zľavy, ktoré sú k dispozícii iba majiteľom vernostných kariet. Neberú sa do úvahy zľavy spojené s dopredajom zastaraných, prípadne poškodených výrobkov,“ dodáva ŠÚ SR. Martin Krajčovič však upozorňuje, že pri akciových cenách je dôležité zohľadňovať váhu predaja konkrétneho výrobku na celej kategórii daného produktu. To sa len zapísaním zľavnenej ceny nedá, museli by sa zaznamenávať údaje priamo z kasy. Pre lepšie pochopenie uvádza dva príklady:

V rámci bravčového mäsa sa predá až 80 % sortimentu v predajnej akcii. Ak obchod ponúka napríklad bravčové stehno v rámci mesiaca jeden týždeň v akcii a tri týždne za nezľavnenú cenu, nestačí iba spriemerovať štandardné ceny s jednou akciovou. Bolo by potrebné zohľadniť aj koľko mäsa sa predalo v akciovej cene a koľko v štandardnej.

V prípade rovnakých produktov od rôznych dodávateľov (napríklad v prípade šunky), nestačí spriemerovať akciovú cenu s tými neakciovými. Ak  je v akcii konkrétny druh šunky, v danom týždni sa môže predaj zväčšiť natoľko, že šunky v akcii obchod predá viac ako všetkých neakciových šuniek dokopy. A toto sa podľa odborníka štatisticky nedá zmerať.

„To nie je kritika ŠÚ, ale realita niektorých trhov v rámci EÚ, ktoré majú vysoký podiel akciového predaja (ako je Slovensko) oproti trhom, kde je ten podiel výrazne nižší. Štatisticky to však nafukuje infláciu, aj keď realita je rovnaká ako v okolitých krajinách,“ vysvetľuje Krajčovič.

Politici rast cien zvaľujú aj na vysoké marže, pred voľbami sľubovali ich zastropovanie

Aj keď sa výpočty vývoja cien v realite od tých štatistických môžu líšiť, nič sa nemení na fakte, že potraviny zdraželi a politici už niekoľko mesiacov spomínajú ako riešenie zastropovanie marží obchodníkov. Neuvedomujú si však riziká, ktoré by takéto opatrenie prinieslo (alebo uvedomujú, ale využívajú nevedomosť ľudí). Výsledky, ktoré ale dosiahlo podobným opatrením Maďarsko, jasne ukazujú, že to neprináša sľubovaný efekt.

Práve Maďarsko sa stalo európskym aj regionálnym lídrom v raste cien potravín. Oproti decembru 2019 tam ceny potravín išli hore až o 68 % a zdražovali najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín EÚ. „Maďarsko tak môže slúžiť ako varovný príklad neúspešnej cenovej regulácie. Nadpriemerné zdražovanie potravín u našich južných susedov sa pritom vzhľadom na geografickú blízkosť a pomerne silnú prepojenosť (najmä u niektorých komodít) mohlo prelievať i do cien potravín na Slovensku,“ uvádza v tlačovej správe Unicredit Bank.

Pred dôsledkami zastropovania marží varuje aj Krajčovič, keď uvádza, že cenová regulácia a regulácia prirážok vedie k deformáciám, ktoré sa prejavia nedostatkom regulovaných tovarov na trhu, znížením produkcie, poklesom investícií, rastom cien neregulovaných produktov a dlhodobým znižovaním konkurencieschopnosti slovenských producentov. Takýto krok by, paradoxne, najviac ublížil chudobnejšej časti populácie, ktorá nakupuje najmä v akciách. Zastropovanie marží by na jednej strane zlacnilo prémiové produkty, ktoré sa predávajú často s vyššou maržou a naopak predražilo produkty predávané v akciách, pri ktorých obchodníci majú v súčasnosti takmer nulovú maržu. Tú by museli zvýšiť, aby zvládli pokrývať všetky náklady prevádzky. Ďalším dôsledkom by bolo rozširovanie tzv. potravinových púští. V menších obciach, kde je menší počet zákazníkov a nižší obrat musia byť marže zvyčajne vyššie, aby pokryli náklady na prevádzku obchodu. Po stanovení stropu by sa ich prevádzkovanie stalo nerentabilným.

M. Krajčovič sa vyjadril aj k ďalším politickým nápadom, ako bojovať s vysokými cenami potravín – prečítať si o nich môžete v článku Rast cien potravín: odborník o príčinách, riešeniach a ich dopadoch.