Jednotný trh EÚ a Slovensko: význam členstva v Únii pohľadom analytika

Jednotný trh EÚ a Slovensko: význam členstva v Únii pohľadom analytika
Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.
Zdroj: Archív R. Ďurana

Vyšší HDP, sloboda pohybu tovaru aj osôb, záujem zahraničných investorov – čo nám prinieslo členstvo v EÚ a na čom môže zapracovať tak Slovensko, ako aj samotná Únia?

Od vstupu Slovenska do Európskej únie už uplynulo 20 rokov. Vďaka tomuto kroku sa naša krajina stala súčasťou tzv. jednotného trhu EÚ. Čo to v praxi znamená a aký prínos to má pre našu ekonomiku, zamestnanosť či investície, pre Podnikajte.sk priblížil Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

Prínos jednotného trhu pre Slovensko – vyšší HDP aj záujem zahraničných investorov

V súvislosti s výročím nášho členstva v EÚ sa často spomína aj jednotný trh. Čo si pod týmto pojmom možno predstaviť v praxi?

Jednotný trh je zosobnením štyroch slobôd - voľného pohybu tovarov, služieb, kapitálu a osôb. Pre ekonomiky členských krajín má jednotný trh zásadný prínos.

V čom konkrétne?

Pre ekonomiku to znamená, že tovary a služby vyrobené v Európe sa pohybujú po jednotnom trhu bez ciel a bez colných bariér, čo zvyšuje motiváciu vyvážať, dovážať a zároveň umožňuje využívať konkurenčné výhody jednotlivých krajín. Výhody jednotného trhu možno obzvlášť pozorovať práve na Slovensku – stali sme sa základňou pre mnohé automobilky, vo výsledku má jednotný trh pre nás napríklad druhý najväčší prínos z pohľadu HDP spomedzi všetkých členských štátov.

Ako sa vstup na jednotný trh odrazil na našom HDP?

Odhaduje sa, že jednotný trh slovenskej ekonomike prispieva 15 až 20 % HDP, pričom ide o trvalú zmenu. Ak by sme to chceli priblížiť na príklade výšky miezd, tak priemerná mzda by dnes nebola 1500 eur, ale povedzme len 1200 eur.

Čo malo najväčší podiel na takomto zásadnom náraste HDP?

Najdôležitejší prínos jednotného trhu bol v oblasti obchodovania s tovarmi, pretože odstránenie colníc, neistoty, byrokracie či korupcie na hraniciach je obrovským prínosom pre všetkých producentov. Otvorili sa možnosti pre všetkých podnikateľov, keďže každý z nich môže svoje výrobky umiestniť kdekoľvek na trhu s viac ako 400 miliónmi ľudí.

Ako konkrétne sa zmenila oblasť vývozu tovaru do iných krajín?

Od vstupu do EÚ vývoz výrazne vzrástol. Napríklad, pre porovnanie:

  • v rokoch 2000 – 2002 bola hodnota exportov na HDP priemerne 39 %,
  • v rokoch 2003 – 2005 bola priemerne 51 % a
  • v rokoch 2014 – 2023 (teda posledných 10 rokov), už objem exportu dosahoval 93 % HDP krajiny.

Rovnako však výrazne vzrástol aj dovoz tovaru z iných krajín na Slovensko. Ak ale hovoríme o vplyve jednotného trhu na našu ekonomiku, je potrebné zmieniť, že nemalý význam má členstvo v EÚ tiež v príleve zahraničných investícií.

Ako konkrétne sa jednotný trh v tejto oblasti prejavuje?

Vďaka tomu, že jednotný trh neuplatňuje clá a jeho krajiny majú veľmi podobné pravidlá podnikania, umožnil prechod, resp. príchod kapitálu na Slovensko. Bola tu investovaná obrovská suma zahraničných investícií, vďaka čomu sa na Slovensku vyrábajú produkty, ktoré končia vo všetkých 27 krajinách EÚ. 80 % slovenských vývozov a dovozov končí alebo začína na jednotnom trhu. Ide o kombináciu veľkosti ekonomiky – my máme veľmi malú ekonomiku na to, aby bola sebestačná a mohla si sama produkovať väčšinu tovarov a služieb. Vďaka polohe v strede Európy sme spolu s Českom, Maďarskom a čiastočne aj Poľskom atraktívnym miestom pre investorov a z pohľadu automobilového priemyslu sme sa stali novým centrom v Európe. Ale nie je to len toto odvetvie, v rámci ktorého prišli investície na Slovensko. Nemálo ich prišlo aj do oblasti energetiky či bankového systému.

Kedy sme začali zaujímať zahraničných investorov? Bolo to hneď po vstupe do EÚ alebo až neskôr?

Naopak, prístupové rokovania začali už niekoľko rokov pred rokom 2004 a investori počítali s tým, že krajina skutočne vstúpi do EÚ, preto s investíciami začali ešte skôr. Súvisí to aj s privatizačným úsilím vtedajších vlád, ktoré v rokoch 2000 až 2004 pomerne významné podniky na Slovensku privatizovali, čo pritiahlo zahraničný kapitál.

Otvorenie pracovného trhu umožnilo Slovákom pracovať v zahraničí, občania krajín EÚ sa k nám ale nehrnú

Jednotný trh je charakteristický aj voľným pohybom osôb. Ako sa vstup do EÚ odrazil na pracovnom trhu?

Pracovné trhy sa síce otvorili o niečo neskôr ako Slovensko vstúpilo do EÚ, no pomohli vyriešiť situáciu mnohým Slovákom, pre ktorých bolo riešením z núdze, že mohli odísť za prácou na jednotnom trhu. V tom čase totiž na Slovensku bola dvojciferná miera nezamestnanosti. Viacerí sa následne vrátili s úsporami aj skúsenosťami, no mnohí ostali v zahraničí a tí vytvárajú na slovenskom trhu dieru (v roku 2021 žilo v zahraničí viac ako 264-tisíc Slovákov, čo je takmer 5 % populácie. Z nich je 60,6 % zamestnaných a viac ako polovica žije v niektorom z členských štátov EÚ, najviac v Českej republike (77 014)). Avšak, nedostatok pracovnej sily je najsilnejší zdroj rastu priemernej mzdy – na zamestnávateľov sa vyvíja tlak, aby zvyšovaním miezd pritiahli zamestnancov, aby boli schopní naplniť svoj investičný zámer. Zároveň treba podotknúť, že omnoho viacej Slovákov odišlo do zahraničia ako z iných krajín prišlo. A hoci je aj slovenský pracovný trh zaujímavý pre cudzincov, väčšinou pre tých z tretích krajín, nie z EÚ.

Koľko cudzincov na Slovensku žije?

V novembri 2023 počet pracujúcich cudzincov na Slovensku prvýkrát presiahol hranicu 100-tisíc (4 % zamestnaných pracovníkov). K priblíženiu k tejto hranici nám ale výrazne pomohli Ukrajinci, ktorí tvoria viac ako tretinu všetkých cudzincov na Slovensku. Ak k nám príde niekto pracovať z EÚ, zväčša ide o ľudí v riadiacich pozíciách, ktorých zahraniční investori presúvajú z materskej pobočky alebo sú to ľudia so špeciálnymi znalosťami, ktorí tu chodia na niekoľko rokov, a potom sa zasa posunú inde.

V publikácii „Sila trhu – Ako posilniť jednotný trh EÚ na ďalších 30 rokov“ uvádzate, že nezanedbateľný počet slovenských občanov sú cezhraniční pracovníci. O koho ide?

Ide o osoby, ktoré žijú v jednom štáte, ale pravidelne prekračujú hranice, aby pracovali v inej krajine.

Kde najčastejšie Slováci pracujú ako cezhraniční zamestnanci?

Viac ako 50 % ľudí, ktorí počas sčítania ľudu v roku 2021 pracovali v zahraničí a mali trvalý pobyt na Slovensku (dokopy 75 425 osôb), pracovali v okolitých členských štátoch a Nemecku. Konkrétne v Rakúsku 21 % (15 865 pracovníkov), v Česku 18,5 % (13 978 pracovníkov), v Maďarsku 7,2 % (5 404 osôb) a v Nemecku 11,5 % (8 694 občanov SR). Denne prekročilo hranice 24 979 osôb, ktorí cestovali za prácou. 57 % uviedlo inú periodicitu a 4,5 % pracovalo buď z domu, alebo vykonávalo inú formu zamestnania.

Má takýto odliv pracovníkov vďaka otvorenému pracovnému trhu aj nejaké svetlé stránky?

Dáta o tom, koľko Slovákov žije v inom členskom štáte a koľko občanov je cezhraničných pracovníkov, dokazujú, že o slovenských zamestnancov je v zahraničí záujem. Uľahčenie pohybu pracovných síl je jedným zo základných kameňov jednotného trhu. Jednotlivci tak môžu zlepšiť svoj život rozšírením ponuky dostupných príležitostí a zároveň sa maximalizuje spoločenský prínos každého jednotlivca keďže sa uľahčuje jeho migrácia za prácou tam, kde môže vytvoriť najväčšiu hodnotu.

Článok pokračuje pod reklamou

Zamestnávanie cudzincov je na Slovensku zbytočne prísne

Niektoré povolania sú regulované a od cudzincov sa vyžaduje licencia na výkon povolania. V publikácii ale uvádzate, že regulácia nie je v rámci jednotného trhu rovnaká. Kde je to najprísnejšie?

Bohužiaľ, najviac regulované sú povolania práve v krajinách strednej a výhodnej Európy, vrátane Slovenska. Tu si z nejakého neznámeho dôvodu stále myslíme, že regulácia je ten najlepší spôsob organizácie na trhu práce. Preto je v týchto krajinách veľmi prísny Zákonník práce a všetko musí byť písomne. Ide o taký pozostatok nedôvery z predchádzajúceho režimu.

Aké sú podľa vás možné riešenia?

Myslím si, že by sme sa mali poučiť od západnej Európy a viac dôverovať zamestnancom a zamestnávateľom, že sa sami navzájom dobre dohodnú. V publikácii navrhujeme, aby EÚ viac tlačila na členské štáty a poukázala na to, že v krajinách, kde nie sú vyžadované licencie na povolania, nedochádza k rizikovým situáciám – či už v zdravotníctve, alebo technických službách a podobne. Ak je niečo prísne regulované, neznamená to, že je takáto regulácia skutočne nevyhnutná. Ja som zástanca voľného trhu v jeho najširšej podobe a v zásade si myslím, že akékoľvek zneužívanie zákazníka alebo zamestnanca sa veľmi rýchlo prejaví na strate reputácie. Naopak, dobrou reputáciou si zákazníka možno získať. Existujú trhové nástroje ako regulačné mechanizmy, ktoré umožňujú budovať si reputáciu. Tie sú podľa mňa efektívnejšie ako licencie na povolania.

Čo konkrétne si možno predstaviť pod takými trhovými nástrojmi?

Napríklad ide o ratingové hodnotenie služieb, ako ubytovanie, poradenstvo či dokonca hodnotenie lekárov, ktoré dokáže poskytnúť často kvalitnejšiu informáciu ako len to, že niekto splnil požiadavku na vystavenie licencie – čo ešte neznamená, že poskytovateľ dokáže rozumným spôsobom komunikovať so zákazníkom. Tým však nechcem povedať, že na pozíciu lekára môže nastúpiť hocikto. Ale v zásade systém vysokoškolských titulov je sám o sebe licenčný. Skôr s tým má problém verejná správa, že si zbytočne kladie vysoké požiadavky napr. na splnenie licencie a vysokoškolského titulu na obsadenie niektorých pozícií. Taktiež treba odstrániť tlak na získavanie vysokoškolských titulov za každú cenu. Je to neefektívne a drahé.

Legislatívu EÚ členské štáty transponujú pomaly

Reguláciami členské krajiny zaväzuje aj EÚ. Ako sa k preneseniu smerníc do národnej legislatívy a ďalším povinnostiam stavajú jednotlivé štáty?

Európska komisia by chcela, aby bol transpozičný deficit v EÚ menej ako pol percenta. Aktuálne je priemer na úrovni 0,7 % a mnohé krajiny tento cieľ prevyšujú. Najvyšší transpozičný deficit majú dve krajiny strednej a východnej Európy – Poľsko (1,6 %) a Bulharsko (1,7 %). Slovensko je na tom lepšie, deficit prenášania regulácií do našich zákonov má tesne nad cieľovou hodnotou (0,6 %), rovnako ako Holandsko, Chorvátsko a Malta. 

Deficit transpozície smerníc jednotného trhu podľa členských štátov k 5.12.2023. <br>Zdroj: Publikácia Sila trhu – Ako posilniť jednotný trh EÚ na ďalších 30 rokov
Deficit transpozície smerníc jednotného trhu podľa členských štátov k 5.12.2023.
Zdroj: Publikácia Sila trhu – Ako posilniť jednotný trh EÚ na ďalších 30 rokov

Mám ale za to, že pravidlá jednotného trhu by mali byť zavedené rýchlo a efektívne.

Európska komisia má isté nástroje, ako prenesenie smerníc do národnej legislatívy od členských štátov vymáhať. Sú dostatočne efektívne?

Myslím si, že by malo byť vymáhanie účinnejšie a časovo obmedzené. Teraz sa naťahuje na roky a nie je to dostatočne efektívne, čím brzdí napríklad rozvoj poskytovania služieb v rámci jednotného trhu.

Mnohé regulácie EÚ sa nezameriavajú na zlepšenie podnikania, ale na spôsob podnikania

Na regulácie EÚ sa neraz vznesie kritika, čo môže byť jedným z faktorov, prečo sa odkladá transpozícia smerníc v členských štátoch. Mnohí podnikatelia sa sťažujú napríklad na zbytočnú byrokraciu. Ako regulácie v rámci jednotného trhu vnímate vy?

Ja osobne vnímam jednotný trh tak, že pred tridsiatimi rokmi boli položené zdravé základy tejto myšlienky a východiskové premisy, čo vlastne chceme dosiahnuť. Ale posledné roky z prostredia Európskej komisie prichádzajú regulácie, ktoré sa nesústredia na to, aby sa viac produkovalo a ľahšie obchodovalo, ale hlavne na to, ako sa produkuje a ako pri tom vyzeráme. Do toho patrí veľká skupina legislatívy.

Čo napríklad?

Napríklad ESG vykazovanie, ktoré bude zaťažovať podnikateľov čím ďalej, tým viac. V neposlednom rade je to zákon o digitálnych trhoch a zákon o digitálnych službách (DSA a DMA), kde sa EÚ na jednej strane snaží predísť regulačnej fragmentácii v rámci jednotného trhu, chce zabezpečiť bezpečnosť a správu online prostredia, vyrovnať podmienky pre podniky a riešiť dominantné postavenie niektorých veľkých online platforiem. Na druhej strane sú tieto regulácie často tvorené bez rešpektovania ekonomických zákonitostí.

Čo to v praxi znamená?

Tendencia najskôr zregulovať, potom umožniť podnikať, je jednou z príčin, prečo v EÚ chýbajú inovácie a investície.

Že legislatíva nie je vytváraná tak, aby vyvíjajúci sa trh objavoval priestor na inovácie, ale tak, ako chceme, aby trh vyzeral. To je ale naivná predstava, my to vedieť nemôžeme. Tendencia EÚ najskôr zregulovať, potom umožniť podnikanie, je jedným z dôvodov, prečo v Európe chýbajú veľké inovácie a investície. Napríklad nedávno Európska komisia označila prevádzkovateľa domény na prenájom ubytovania za významného hráča, od ktorého teraz bude žiadať informácie a ústupky pre slabšiu konkurenciu. Úradníci Európskej komisie sa rozhodnú, že firmu označia za veľkú a „posvietia si na ňu“. Pre všetkých potenciálnych investorov to znamená čakanie, kedy dostane nálepku, že je významný hráč a bude musieť plniť úplne iné požiadavky a ustupovať konkurencii, ktorá nie je tak efektívna.

Veľké rezervy jednotného trhu sú v obchode so službami

Naznačili ste, že nedostatočné vymáhanie transpozície regulácií brzdí aj obchod so službami. V čom vidíte nedostatky?

V tejto oblasti má jednotný trh veľké rezervy rovnako ako v oblasti pohybu kapitálu. Tieto dve slobody, ktoré boli tiež plánované, sa nepodarilo úplne naplniť a môže za to aj pretrvávajúca regulácia členských štátov. Málokto si uvedomuje, že jednotný trh je výnimočný v tom, že členské štáty sa vzdajú vlastnej schopnosti regulovať na vlastnom trhu podľa svojej vôle, ale musia sa dohodnúť na istých pravidlách. A práve v službách toto nie je stále úplne ideálne.

Sektor služieb je pomerne široký. Čo by napríklad mohlo v rámci jednotného trhu fungovať lepšie?

Takým obľúbeným príkladom je telekomunikačný trh. Legislatíva sa stále pozerá na trhy jednotlivých štátov. Z pohľadu konkurencie to znamená, že len na Slovensku máme troch či štyroch operátorov, hoci ide o 5 miliónový trh. Pre porovnanie, priemerný počet zákazníkov mobilného operátora v Spojených štátoch je viac ako 100 miliónov. V každej krajine teda musí operátor špekulovať, či už má významný podiel na trhu. Taktiež 24 rôznych jazykov v EÚ komplikuje podnikateľom škálovanie a vytváranie produktov. Všetko musí byť preložené do lokálneho jazyka krajiny. Európskej únii by pomohla zmena tohto pohľadu.

Čo by ste navrhovali?

Ak chceme mať konkurencieschopné veľké digitálne firmy, nemôžeme ich posudzovať z pohľadu dominancie na úrovni slovenského trhu. Naopak, musíme ich posudzovať z pohľadu dominancie na 400 miliónovom európskom trhu. Takže aj antimonopolné zákonodarstvo predstavuje nejakú formu prekážky, ktorá bráni vytváraniu veľkých efektívnych firiem, ktoré by dokázali službu ponúknuť za nižšiu cenu, vďaka čomu by sme mali aj my v Európe lacnejšie a inovatívnejšie produkty a služby. Novozvolení europoslanci a Európska komisia by sa mali usilovať o zjednotenie a minimalizovanie regulácií služieb v jednotlivých členských štátoch. Napríklad takým spôsobom, že po vzore krajín, ktoré majú danú službu regulovanú v najmenšej miere, no postačujúco, budú harmonizovať reguláciu aj v ostatných členských krajinách.

Keďže je obchod so službami v EÚ nedostatočne rozvinutý, ako je na tom Slovensko s vývozom a dovozom služieb?

Celkom pozitívne. Podľa údajov Svetovej obchodnej organizácie (WTO) smerovalo v roku 2021 do iných členských štátov 70,8 % služieb. Dovoz služieb z iných členských krajín na Slovensko bol ešte vyšší, a to 79,7 %. Navyše, ak skúmame pomer obchodu so službami v rámci EÚ a mimo EÚ v roku 2021, Slovensko je krajinou s najvyšším podielom obchodu so službami (75,5 %) s iným členským štátom.

Sú ešte nejaké oblasti, v ktorých sa môže podľa vás jednotný trh zlepšovať?

Výzvy sa určite spájajú aj s medzinárodným obchodom. Pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO) treba utužiť a nie narušovať ich tým, že v EÚ budeme pristupovať k tvrdým colným politikám. Naopak, myslím si, že európsky voľný trh by a mal viac otvárať tretím krajinám. A Európska komisia by sa mala snažiť uzatvárať zmluvy o voľnom obchode s čo najväčším počtom krajín.

Pozícia Slovenska v EÚ

A ako vnímate pozíciu Slovenska v EÚ? Využívame dostatočne možnosti, ktoré jednotný trh ponúka?

Jedna vec je, akým spôsobom sa slovenská verejná správa a slovenská vláda zapája do tvorby legislatívy a regulácií. Myslím si, že k tomu pristupujeme trochu neefektívne. Snažíme sa byť pri všetkom a nič nerobíme poriadne. Z pohľadu malej krajiny a malej verejnej správy by bolo efektívnejšie si zvoliť svoje ekonomické priority a na tých aktívne pracovať. Podnikatelia na jednotnom trhu intenzívne využívajú možnosti práve preto, že sú to inovatívni ľudia. Im netreba radiť a klásť prekážky pod nohy – prostredníctvom gold platingu, teda prijímaní prísnejších regulácií nad rámec požadovaných smernicami EÚ. Napokon dodám, že jednotný trh bude len natoľko voľný a slobodný, nakoľko to budú chcieť členské štáty. Európska komisia sama o sebe nedokáže zlepšovať voľný trh, pokiaľ jej do toho budú členské štáty „pichať vidlami“.

Vymenovali ste niekoľko prínosov aj výziev jednotného trhu. Máte predstavu, čo by to pre Slovensko a našu ekonomiku znamenalo, ak by sme sa nestali súčasťou EÚ a jednotného trhu?

Pravdepodobne by sa Slovensko vyvíjalo tak, ako niektorá z krajín bývalej Juhoslávie. Naďalej by sme ekonomicky zaostávali a neustále by sme túžili dostať sa práve na jednotný trh. Predpokladám, že by k nám prúdilo menej investícií, pretože investori sa snažia hľadať také príležitosti, ktoré nie sú právne riskantné alebo hľadajú podnikateľské prostredie, kde sa môžu spoľahnúť, že ich prostriedky a budovy niekto neskonfiškuje. Svoju rolu zohráva vymožiteľnosť práva. Tým, že je Slovensko súčasťou právneho priestoru EÚ, investori ho považujú za bezpečnú krajinu, kde sa nemusia báť o svoje vlastníctvo. Ak by sme neboli na jednotnom trhu, veľmi pravdepodobne by sme, podobne ako Srbsko, hovorili o investíciách čínskych alebo ruských investorov. Lenže krajina potrebuje investorov, ktorí sú špičkou vo svojom biznise. Síce sa zvykne hovoriť, že Slovensko je montovňa, no keď si to človek rozmení na drobné a pozrie sa do fabrík automobilového priemyslu, zistí, že ide o top fabriky v rámci koncernov. 

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Slovenskí europoslanci 2024 – 2029

Kto bude zastupovať Slovensko v Europarlamente počas 10. volebného obdobia? Zoznam zvolených slovenských europoslancov.

Digitalizácia a technológie vo firmách: inovácie vs regulácie

Ako politiky Európskej únie ovplyvňujú technologický pokrok vo firmách? A ako môže zvrátiť zaostávanie využívania potenciálu technológií štát či samotní podnikatelia?

Český expremiér Mirek Topolánek: pre investorov nie sme "sexi", naše krajiny za ostatnými v EÚ zaostávajú

Prečo sme najzraniteľnejšími krajinami v EÚ, akým výzvam čelí naša ekonomika a ako dobehnúť iné štáty? 20 rokov Slovenska a Česka v Únii zhodnotil bývalý predseda českej vlády a Rady EÚ.

Smernica o energetickej hospodárnosti budov: na čo sa pripraviť?

Nové pravidlá pre novostavby aj rekonštrukcie starších budov - ako sa zmení spôsob vykurovania, odkedy nebude možné používať plynové kotly a čo budú musieť spĺňať parkoviská?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky