Nejde len o strážnika či vyhadzovača. Kamery, výjazdy, technológie aj drony menia prácu či náklady. Kde sú limity právomocí súkromnej bezpečnosti a prečo zákony nestíhajú realite?
Ak sa povie súkromná bezpečnostná služba, alebo SBS, mnohí si predstavia najmä SBS-kára v obchode či vyhadzovača v bare. Táto práca je však oveľa rozmanitejšia ako sa zdá. Aké služby dokáže moderná SBS pokryť? Čo dnes rozhoduje o tom, či ľudia chcú pracovať v segmente súkromnej bezpečnosti? Prečo legislatíva nestíha reflektovať realitu a ktoré pravidlá sú už dávno zastarané? Kde sa končia právomoci SBS a čo už je v kompetencii polície?
O zákulisí podnikania v tomto segmente v rozhovore viac prezradil Imrich Vavaček, prezident Slovenskej komory súkromnej bezpečnosti a konateľ bezpečnostnej spoločnosti SECAR.
Súkromná bezpečnosť: viac ako len strážnik pri vchode
Povedomie o existencii súkromnej bezpečnosti síce existuje, no predstava o jej činnosti je často skreslená. Kedy a prečo na Slovensku vznikla?
Po 89. roku sa zmenili formy vlastníctva majetku, začali vznikať súkromné subjekty. Štátna polícia začala komunikovať s ich majiteľmi o ochrane majetku. Napríklad, dovtedy platila vyhláška, že pri preprave istej čiastky hotovosti musel byť prítomný policajný sprievod. Ale keď začali vznikať súkromné banky a preprava peňazí medzi súkromnými podnikmi, štát preniesol zodpovednosť aj na majiteľov. Začala sa neformálne formovať istá podoba ochranky, tzv. „čierni šerifovia“ – ozbrojení ľudia oblečení v čiernom. Neskôr bol segment postupne legislatívne upravený. Prvá úprava bola v Živnostenskom zákone v roku 1991 a prvý špecifický zákon pre súkromnú bezpečnosť vznikol v roku 1997. Dnešný zákon o súkromnej bezpečnosti bol prijatý v roku 2005 s účinnosťou od 1.1.2006.
Ako sa v priebehu rokov zmenilo vnímanie súkromnej bezpečnosti?
Dnes je súkromná bezpečnosť považovaná za nezanedbateľnú súčasť národného hospodárstva. Napríklad v čase pandémie sme mali okolo 25 000 zamestnancov v bezpečnostných službách (v posledných rokoch ale počet klesá), čo je sila, ktorá produkuje hodnotu, platí dane aj odvody a plní významnú úlohu v ochrane majetku a osôb.
Kde všade dnes súkromná bezpečnosť reálne pôsobí a aké služby zabezpečuje?
Je potrebné povedať, že nejde len o strážnika v obchode či vyhadzovača v bare, hoci sú možno najviac viditeľní. Existujú tri typy licencií v rámci súkromnej bezpečnosti – na strážnu, technickú a detektívnu službu. Zároveň máme akreditáciu pre školenia a aj na prepravu peňazí cez hranice.
Pre lepšiu predstavu, napríklad, čo sa týka zabezpečenia technickej služby, ide o inštaláciu a správu zariadení, ktoré slúžia na zabezpečenie objektov - elektronický zabezpečovací systém, kamerové systémy, pulty centrálnej ochrany a ďalšie. Vo firmách sa tiež napríklad do drahých strojov nainštalujú zabezpečovacie zariadenia - pri pokuse o krádež systém vyšle alarm a SBS zabezpečí výjazd. Dnes je už bežnou súčasťou vrátnik na recepcii v bytovke, v prípade veľkých štátnych objektov či súkromných areálov. Nastupujú aj najnovšie technológie, ktoré využívajú napr. biometriu či umelú inteligenciu. Posledným „hitom“ je napríklad využívanie dronov. Čoraz viac rastie aj význam kyberbezpečnosti, ochrany kritickej infraštruktúry, ale aj tzv. mäkkých cieľov. Aj na tomto všetkom sa podieľa súkromná bezpečnosť.
Kto býva typickým zákazníkom firiem, ktoré podnikajú v bezpečnosti?
V zásade sú to tak súkromné objekty, priemysel, obchodné centrá, ako aj štát a samospráva. Možno je prekvapujúce, že pomerne veľa zákaziek je v rámci verejného sektora. S úsmevom a nadsázkou ale hovorievam, že našimi najlepšími klientmi sú tí, ktorých už raz vykradli.
V čom je pre klienta skutočná pridaná hodnota služieb súkromnej bezpečnosti?
V prvom rade si treba uvedomiť, že súkromná bezpečnosť nemá slúžiť na chytanie páchateľa. Jej cieľom a pridanou hodnotou je prevencia, aby sa nestala škoda. Aj keď majú pracovníci bezpečnostnej služby adekvátny výstroj a výzbroj, ich účel je najmä odstrašujúci.
A čo sú kľúčové nákladové položky podnikania v súkromnej bezpečnosti?
Jednak sú to personálne náklady - je potrebné si uvedomiť, že zvyšovanie minimálnej mzdy či na to naviazaných príplatkov sa súkromnej bezpečnosti týka veľmi zásadne. Všetko službu predražuje – súkromnej bezpečnosti sa predsa týkajú príplatky aj za sobotu, nedeľu, nočnú či sviatok. Väčšina pracovných pozícií v súkromnej bezpečnosti je v nepretržitej prevádzke. Hoci sa teraz tlačí na znižovanie nočných služieb, možné to je skôr v iných segmentoch, no objekt nemôže zostať v noci nestrážený. Pracovníkom obsluhujúcich pult centrálnej ochrany (PCO) či vo výjazde skrátka nemôžete dať voľnú sobotu, nedeľu či noc.
Ďalej sú to výdavky na oblečenie, ochranné pracovné prostriedky a potrebné vybavenie pracovníkov či náklady vyvolané platnou legislatívou, ktoré nemožno obísť – rekreačné poukazy, stravné, na pracovnú zdravotnú službu, povinnosti súvisiace s BOZP či plnením úloh GDPR atď. Rozhodujúce náklady sú mzdové, ktoré tvoria celkovo 80 až 90 % nákladov.
Keď regulácie viac škodia než chránia
Ako podnikanie v tomto segmente ovplyvňujú regulácie?
Zásadne. Jednak je to spomínaná každoročná zmena minimálnej mzdy a na to naviazaných príplatkov. Zároveň máme samostatný, už druhý, zákon o súkromnej bezpečnosti a s ním súvisiace vyhlášky, ale súkromnú bezpečnosť ovplyvňuje aj Zákonník práce, Trestný zákon či Zákon o verejnom obstarávaní. A je možné konštatovať, že legislatíva ako celok je pre podnikanie v tejto oblasti v súčasnej podobe viac brzdou ako podporou. Je zastaraná a nedostatočná.
V čom?
Zákon o súkromnej bezpečnosti vôbec neberie do úvahy, že ide o podnikanie. Rieši administratívne záležitosti, teda, na čo treba mať licenciu, kto ju môže získať. Ide o súbor regulácií, kde niektoré vôbec neberú do úvahy reálny stav. Legislatíva nerieši kvalitu poskytovanej služby, vstupuje neprimerane do podnikania na náklady podnikateľov. Žiadalo by sa vytvoriť profesnú komoru zo zákona, pretože naša komora je len občianske združenie, podobne ako napríklad záhradkári. Nie sme zo zákona oficiálny zástupca ako komora advokátov, exekútorov a podobne. Nemáme priamu kompetenciu ani v legislatívnom procese, ani vplyv napríklad na kontrolu kvality poskytovanej služby.
Prečo je to problém?
Najvypuklejší problém je pri technickej službe. Zákon vyžaduje licenciu, no v praxi ju často obchádzajú napríklad „garážové“ firmy či servisy, ktoré montujú zabezpečovacie zariadenia a autoalarmy bez oprávnenia. Úrad súkromných bezpečnostných služieb Prezídia Policajného zboru pritom nemá reálne nástroje kontroly – bez povolenia nemôže vstúpiť do súkromných priestorov a povolenie získa až po zistení porušenia zákona, na čo potrebuje vstúpiť do týchto priestorov. Vzniká tak „začarovaný kruh“, dôsledkom ktorého sa licenciu často neoplatí mať a celý segment je tlačený do šedej zóny.
Aké zmeny by podnikaniu v tomto segmente pomohli?
Potrebný je nový zákon s inou filozofiou. Na bezpečnostnú službu je potrebné pozerať ako na podnikanie, a keďže do istej miery je to špeciálne podnikanie, je vhodné, aby boli niektoré povinnosti upravené špeciálnym zákonom. To je pochopiteľné. No na druhej strane, zákon nemôže byť jednostranný a zameraný len na povinnosti, ako je to teraz. Kvalita práce a vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia pre tento segment v aktuálnej legislatíve chýba a štát súkromnej bezpečnosti diktuje a zásadne zasahuje do fungovania biznisu.
Ako napríklad?
Či už ide o skúšky strážnikov, ktoré sú plne v réžii štátu, alebo o oprávnenie dodatočnej zmeny licenčných podmienok. Konkrétny príklad - po náraste bankových lúpeží štát nariadil povinné trojhodinové mesačné školenia pre každého zamestnanca, ktorý poskytuje v tejto oblasti službu. Pri nepretržitej prevádzke je pre pracovníkov bezpečnostnej služby nemožné absolvovať školenie bez vzniku nadčasov. Tie pri väčšom počte zamestnancov výrazne zvyšujú náklady, hoci príčinou lúpeží nie je nedostatočné preškolenie pracovníkov súkromnej bezpečnosti.
S akými legislatívnymi absurditami sa v praxi stretávate?
Zákon ide často do absurdných detailov. Presne určuje, ako má vyzerať preukaz strážnika – vrátane veľkosti písma – a po nadobudnutí účinnosti vyhlášky sa jeho dodržanie kontrolovalo aj s pravítkom. Za odchýlku o milimeter pritom hrozili pokuty v stovkách eur, hoci išlo o čisto formálny nedostatok bez vplyvu na bezpečnosť.
Podobne je to pri povinnosti mať vo výjazde dvoch pracovníkov. Existujú situácie, kde je efektívnejšie nasadiť viac vozidiel s jednou osobou, napríklad pri pátraní po kradnutých autách, no legislatíva to neumožňuje.
Navyše, pravidlá sú často v rozpore s inými zákonmi, alebo povinnosti znásobujú.
Môžete uviesť konkrétnu situáciu?
Napríklad pre strážnikov platí, že musia byť zdravotne spôsobilí. Vo vyhláške ministerstva zdravotníctva k zákonu o súkromnej bezpečnosti je forma tlačiva, ktoré musí v pravidelných intervaloch predložiť na lekárskej prehliadke. Lekár následne potvrdí, že je osoba schopná na daný výkon práce. Ale zároveň je tu zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, v dôsledku ktorého je potrebné najať si firmu, ktorá skontroluje pracovisko a predpíše zdravotné prehliadky pracovníkov. Zamestnanec tak musí absolvovať dve zdravotné prehliadky na ten istý účel a zamestnávateľ musí za prehliadku aj dvakrát zaplatiť. Jedna pritom stojí desiatky eur, a ak máte napríklad 100 zamestnancov, ide o nezanedbateľný náklad.
Alebo jeden zákon ukladá SBS povinnosť zamestnávať iba zdravotne spôsobilé osoby, zákon o službách zamestnanosti bezpečnostným firmám s viac ako 20 zamestnancami na druhej strane ukladá povinnosť zamestnávať aj zdravotne postihnuté osoby. Toto bol aj o jeden z finalistov ankety Byrokratický nezmysel roka, keď jeden zákon hovorí tak, druhý inak.
Pracovná sila v súkromnej bezpečnosti pod tlakom
Mnohé segmenty bojujú s personálnymi problémami. Spomínali ste, že počet strážnikov je dnes už skoro o polovicu nižší ako v čase pandémie. Prečo?
Počet klesá stále. Nie je to dané len tým, že ich nahrádza technika, ale tiež tým, že „živý“ strážnik je z roka na rok drahší a zároveň je málo ľudí, ktorí chcú v tejto oblasti robiť. Radi by sme videli viac mladých záujemcov. Pritom absolventi škôl ochrany osôb a majetku môžu ísť jednak do policajného zboru, do väzenskej či justičnej stráže, armády, ale aj do segmentu súkromnej bezpečnosti, môžu ísť na vysokú školu, na technický smer zabezpečenia alebo klasický bezpečnostný. Potom môžu byť vedúcim objektu alebo špecialistom na niektorú oblasť. Prijatím zákona o kritickej infraštruktúre a o kyber bezpečnosti sa vytvorila možnosť zamestnať sa na lukratívnych pozíciách, napríklad ako bezpečnostný manažér.
Čo môže byť za nízkym záujmom?
Jednak je to dané tým, že súkromná bezpečnosť navonok pôsobí zvyčajne marketingovo zle. Mediálne sa neraz dozvieme o SBS len v negatívnych súvislostiach. Ale sú aj príklady, ktoré tieto stereotypy vyvracajú. Pripomeňme si pandémiu, kde v prvej línii boli SBS-kári pri vstupe do obchodov či pri vstupe do iných objektov – kontrolovali dodržiavanie nariadení a svoje povinnosti plnili zodpovedne. To sa však nemedializovalo.
Taktiež máme firmy, ktoré poskytujú technickú službu, špičkové kamerové a zabezpečovacie systémy, využívajú biometriu pre vstupné systémy, spolupracujú so zahraničnými partnermi a podobne. Čiže to je už „iná liga“ ako bežný strážnik, často dôchodca. Vo všeobecnosti však vidím priestor, kedy táto oblasť ešte bude atraktívna aj vplyvom rôznych technológií či umelej inteligencie.
Ako personálnu oblasť ovplyvňuje čoraz technologickejšia doba?
Mení sa fungovanie bezpečnostnej služby, ale aj požiadavky na zamestnancov. Napríklad čoraz častejšie sa vyžaduje jazykovo zdatná osoba, aby ovládala aspoň dva cudzie jazyky. Uchádzači musia byť aj technicky zdatní, aby vedeli ovládať nové technologické zariadenia, napríklad nielen nainštalovať kamery, ale aj oživiť systém tak, aby bol v súlade s legislatívou a GDPR. Musí vedieť dať používateľovi riadne školenie ohľadom používania a musí vedieť poskytnúť aj záručný/pozáručný servis atď. Jednoducho, kladie sa už veľmi veľký dôraz na vzdelanie.
Aké dopady na segment súkromnej bezpečnosti očakávate, že prinesú konsolidačné opatrenia od roku 2026?
V rámci konsolidácie vzniklo niekoľko položiek, ktoré sú nákladové ako transakčná daň, ale aj zvýšenie odvodového zaťaženia či DPH. Vzrastú zým opäť nákladové položky a klesne výnosnosť.
Spomínali ste, že zásadne činnosť súkromnej bezpečnosti ovplyvňuje každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy. Je problém tieto náklady preniesť do ceny?
Ak máte zafixovanú zmluvu so zákazníkom a nemáte tzv. inflačnú doložku, musia zvýšenie nákladov akceptovať obe strany a dohodnú sa na novej cene. Ak je v zmluve inflačná doložka, poskytovateľ bezpečnostnej služby môže zvýšiť cenu o stanovené percento bez rokovania. To ale neplatí, ak má SBS zmluvu so štátom.
Prečo?
Pri verejnom obstarávaní, do ktorého vstupuje štát, je jedným z hlavných kritérií cena. Vyhráva ten poskytovateľ, ktorý ju ponúkne najnižšiu. Jedným z problémov verejných obstarávaní ale je, že zmluva sa uzatvára na tri až štyri roky dopredu, pričom sa nezohľadňujú rastúce náklady. Len za posledné roky (od roku 2017) stúpol minimálny mzdový náklad pre výkon súkromnej bezpečnosti o vyše 123 %, v roku 2026 sa predpokladá navýšenie tohto rozdielu na viac ako 149 %. Ten, s kým je zmluva uzatvorená, ale musí cenu udržať na rovnakej úrovni počas celého obdobia. Nemôže sa urobiť dodatok.
Navyše, štát do celého procesu vstupuje rôznymi dotáciami – a ak sa do takejto súťaže prihlási sociálny podnik, ktorý dotáciu získal, zníži cenu o 30 až 40 % a stále zostáva v zisku. Bežná firma súkromnej bezpečnosti potom nemá šancu konkurovať.
Súkromná bezpečnosť vs polícia: konkurencia či spolupráca?
Keď sme pri konkurencii, na zabezpečenie objektov sa využíva aj pult centrálnej ochrany (PCO). Je považovaný za doplnok bezpečnostnej služby alebo býva jej náhradou?
PCO je dohľadové centrum nad zabezpečeným objektom. Pri narušení bezpečnosti prijme signál, službukonajúci pracovník vyhodnotí situáciu a podľa zmluvných podmienok buď overí, či nejde o planý poplach, alebo vyšle výjazd. Dnes už sa k PCO pripája aj kamerový systém a prípadne drony, ktoré môžu po vyslaní signálu vzlietnuť a priestor skontrolovať.
Spravovať PCO môže aj policajný zbor. Ide o rovnocenný prístup v podmienkach a nákladoch?
Nerozumiem, prečo sa prevádzkovania PCO stále drží polícia. Financuje ho zo svojho rozpočtu, no výnosy z tejto služby nejdú späť rezortu vnútra, ale do štátnej kasy. Náklady a príjmy sa tak nikdy nestretnú a štát v podstate podniká s vlastným majetkom bez ekonomickej logiky.
Zákon zároveň umožňuje prevádzkovať PCO aj mestskej a obecnej polícii, čo sa síce vracia do rozpočtov samospráv, no stále ide o podnikanie s verejným majetkom. Pre súkromné firmy, ktoré musia investovať vlastné prostriedky do technológií, personálu a infraštruktúry, ide o výraznú a de facto nekalú konkurenciu.
Ako je v zahraničí nastavená hranica medzi políciou a súkromnou bezpečnosťou?
Rozdiely sú dané najmä historickým vývojom a legislatívou. Vo vyspelých krajinách funguje ochrana súkromného majetku oveľa dlhšie a je bežné, že si ju zabezpečujú súkromnými službami.
Čo sa týka legislatívy, napríklad v Česku neexistuje osobitný zákon o bezpečnostných službách – činnosť je upravená v rámci živnostenského zákona prostredníctvom podmienených a kontrolovaných živností. Na Slovensku síce máme špeciálny zákon, ten však nerieši spoluprácu s políciou, a to ani pri aktuálnych témach, ako je ochrana mäkkých cieľov (ochrana škôl, nemocníc či kultúrnych podujatí). Kým v Česku existuje metodika spolupráce, u nás sa o nej roky rokuje bez jasnej koncepcie a bez zapojenia poskytovateľov súkromnej bezpečnosti.
Prečo je spolupráca súkromnej bezpečnosti s políciou dôležitá?
Spoluprácou a koordinovanou činnosťou je možné pokryť viac miest, väčšiu plochu, pracovať efektívnejšie.
Ako môže taká spolupráca vyzerať v praxi? V čom sa líšia kompetencie polície a bezpečnostnej služby?
V zásade pre SBS-kára platí rovnaká povinnosť ako pre bežného občana, keď dôjde k incidentu – nahlásiť ho čím skôr polícii. Podľa legislatívy má súkromná bezpečnosť právomoc maximálne zabrániť vstupu človeka do objektu, prípadne môže páchateľa zadržať, no v medziach zákona a svojich možností (musí zvážiť svoje sily). A závisí aj, čo má dohodnuté v zmluve s klientom, ktorému bezpečnostnú službu poskytuje. No nie je oprávnený zasahovať neprimerane.
Ako je riešená bezpečnosť zamestnancov – aký je postup pri hrozbe (napr. agresia, napadnutie nožom a podobne)?
Záleží od situácie, v akom objekte sa strážnik nachádza a čo je v zmluve s klientom, pre ktorého službu poskytuje. Niekedy má SBS obušok, zbraň, putá, nepriestrelnú vestu. Keď ide o prevoz peňazí, sú vyzbrojení vestou, zbraňou a niekedy aj prilbou, nechýba špeciálne auto.
Zákon však stanovuje len povinnosť mať uniformu, označenie SBS, ku akej firme patrí a viditeľný preukaz. Legislatíva na spôsob ochrany nemyslí – pracovník SBS nie je o nič viac chránený ako bežný občan. Úroveň závisí od dohody s klientom a koľko firma môže do ochrany investovať. Dokonca, podľa poslednej novely zákona o Policajnom zbore už policajti nemusia mať viditeľné meno, stačí číslo. No SBS-kár má stále povinnosť mať na sebe preukaz s kompletným menom aj fotografiou.
Legislatíva na spôsob ochrany nemyslí, SBS-kár nie je chránený viac ako bežný občan
Treba si uvedomiť, že strážnici nasadzujú niekedy aj svoj život. Štát ich ale zákonom nijako nechráni, hoci dnes je už za chránenú osobu považovaný nielen policajt, ale aj učiteľ či lekár a za ich napadnutie hrozí páchateľovi vyšší trest.
Kriminalita, prevencia a úloha súkromnej bezpečnosti
V posledných mesiacoch sa hovorilo o vzrastajúcej kriminalite či zhoršenej bezpečnosti. Čo sú príčiny?
Kriminalita vzrástla všade, nielen na Slovensku. Teraz sa to začalo dávať do kontextu s novelou Trestného zákona. Nikto nekradne preto, aby ho chytili a preto výška trestu nie je prvé na čo myslí, keď ide kradnúť. Aj priestupok sa dá postihnúť, záleží ako. V Rakúsku napríklad za priestupok ide človek do väzenia na tri mesiace. Alebo inde máte verejnoprospešné práce. My špekulujeme, namiesto inšpirácie sa tým, čo funguje inde.
Schválený bol opätovne tzv. horalkový paragraf. Ako to vnímate?
Mám za to, že prípady treba vyhodnocovať individuálne. Máme aj nenapraviteľných, a k nim tak treba pristupovať. Ale nemôžeme všetko a každého kriminalizovať. Poďme dohodnúť spoločný potup, aby sme vyriešili problém. To sa však nedá, ak chýba pri tvorbe legislatívy štandardný postup a odborná diskusia. A najmä, taký výsostne odborný problém sa nesmie spolitizovať.
Časť verejnosti hovorí, že obchodníci majú najať viac pracovníkov SBS. Môže to byť riešenie?
Treba si uvedomiť, že nie každý obchodník si môže dovoliť viac strážnikov. Keď zistíte, že za jedného zaplatíte minimálne 20 eur na hodinu, kto dá do obchodu štyroch – piatich SBS-károv? Do akej miery sa to premietne do cien potravín, drogérie, oblečenia či elektroniky?
Môže byť riešením kamerový systém?
Je to dobrá pomôcka, no opäť závisí aj od toho, či je prítomná osoba, ktorá kamery sleduje v reálnom čase a či má komu dať signál, aby zakročil, ak je to potrebné.
Aké právomoci má SBS v prípade, že prichytí zlodeja pri krádeži?
V zásade všetko záleží od zmluvy, ktorú má s obchodníkom uzavretú – v nej sú dohodnuté postupy, no nepôjde nad rámec zákona. Strážnik môže napríklad zlodeja zadržať, prehľadať mu tašku a musí čo najskôr kontaktovať políciu.
Čo by ste radili obchodníkom, ako krádežiam predchádzať, aké možnosti majú?
Možností je viacero - označenia tovarov, brány pri východe z obchodu s alarmom, zamknuté výrobky, mreže a podobne. Existujú aj bezpečnostné poradenské služby, ktoré obchodníkovi poskytnú bezpečnostný audit – vyhodnotia objekt, citlivé miesta, čo je podstatné viac chrániť elektronicky či mechanicky.
Čo by mohlo pomôcť zlepšiť pozíciu pracovníkov bezpečnostnej služby či podnikaniu v tomto segmente?
Najmä zmena legislatívy. Pravidlá by mali byť voľnejšie. Taktiež sme za to, aby zo zákona vznikla komora, ktorá bude udržiavať dohľad nad súkromnou bezpečnosťou a ktorá bude riešiť vydávanie licencií a podobne. Odbremenil by sa aj štát. Zároveň, aby bol zákon postavený tak, že sa ho oplatí dodržiavať a v neposlednom rade do neho zahrnúť aj ochranu a bezpečnosť zamestnancov SBS. Pre štát by zostal dohľad nad dodržiavaním zákona.
