Umelá inteligencia a moderné technológie menia fungovanie aj možnosti súkromnej bezpečnosti. Pokrok je však často rýchlejší než legislatíva, čo v praxi spôsobuje problémy.
Podobne ako si pod skratkou SBS často mnohí automaticky vybavia iba obraz strážnika v obchode či vyhadzovača v bare, hoci pôsobenie súkromnej bezpečnosti je zásadne širšie, aj bezpečnostné technológie sú neraz vnímané veľmi zjednodušene. Kamery alebo alarm sú len zlomok toho, ako dnes možno využiť modernú techniku na ochranu budov či majetku. Aké využitie má v súkromnej bezpečnosti umelá inteligencia? Aké inovácie môžu byť prínosom napríklad pre podnikateľov pri ochrane ich firiem a čo legislatíva (ne)umožňuje v súvislosti s preletmi dronov nad súkromným pozemkom či areálom firmy?
Moderné technológie – náhrada alebo doplnok fyzickej bezpečnostnej služby?
Súkromná bezpečnosť sa na Slovensku formovala už od 90. rokov - najskôr „improvizačne“, neskôr nabrala konkrétnejšie kontúry aj legislatívny rámec. Dnes je nezanedbateľnou súčasťou národného hospodárstva a v segmente pracujú tisícky ľudí. Dávno však nejde len o fyzickú ochranu objektov a majetku, čoraz viac jej podobu a fungovanie ovplyvňujú moderné technológie.
Na jednej strane ide o jeden z faktorov, ktorý zapríčinil zníženie počtu zamestnancov v súkromnej bezpečnosti v priebehu posledných rokov. Je však potrebné si uvedomiť, že zamestnávateľom v tomto segmente každoročne výrazne rastú personálne náklady – najmä mzdové. Hoci sa politikom zdá, že nočnej práce je priveľa, sú segmenty, kde znížiť jej množstvo nie je možné. V médiách sa často zdôrazňuje najmä profesia pekárov, no aj bezpečnostná služba funguje v podstate v nepretržitej prevádzke. Ako upozorňuje Imrich Vavaček, prezident Slovenskej komory súkromnej bezpečnosti a konateľ bezpečnostnej spoločnosti SECAR, strážnik nemôže v noci prestať na objekt dohliadať a nechať ho nechránený. Zvyšovanie minimálnej mzdy aj s naviazanými príplatkami sa súkromnej bezpečnosti podľa odborníka týkajú možno oveľa zásadnejšie ako pekárov či iných odvetví. Aj preto poskytovatelia bezpečnostných služieb a ich klienti volia častejšie technické zabezpečenie, ktoré môže nahradiť fyzickú silu.
No technológie treba vedieť kontrolovať a ovládať. Ich fungovanie stále úzko súvisí s ľudskou prácou. I. Vavaček uvádza príklad obchodu s kamerovým zabezpečením. Namiesto niekoľkých strážnikov, ktorí by museli dohliadať na jednotlivé uličky predajne tak stačí jedna osoba, ktorá sleduje kamerové záznamy a v prípade incidentu zabezpečí zásah. V neposlednom rade ale technológie ponúkajú urýchlenie a zefektívnenie procesov, a tým aj väčšiu bezpečnosť.
Práve kombinácia rastúcich nákladov, nedostatku pracovnej sily a tlaku na efektivitu vytvára priestor pre nové riešenia. Súkromná bezpečnosť tak čoraz častejšie siaha po inováciách, ktoré menia spôsob ochrany ľudí aj majetku.
Inteligentný systém pomáha chrániť a uľahčuje podnikanie
Súčasťou súkromnej bezpečnosti sú rôzne zabezpečovacie systémy. Bežne sa používajú prístupové systémy na kód, ktoré pri neoprávnenom vstupe do objektu spustia alarm. Taktiež sú známe rôzne dochádzkové systémy na čítanie RFID kariet alebo biometrické (odtlačky prstov, rozpoznanie tváre a podobne). Na prvý pohľad ide o bežne známe systémy. Dnes už ale poskytovatelia bezpečnostných služieb ponúkajú rôzne personalizované riešenia - napríklad pre vstup do kancelárií. Systém zaznamená, v akom čase bola kancelária odkódovaná a zo systému môžu byť užívateľom zaslané aj SMS či hlasové reporty s týmito dátami. Prípadne je možné rozčleniť priestor na viacero zón, do ktorých majú zamestnanci prístup a systém umožňuje mať prehľad, kedy bola daná zóna odblokovaná.
Vstupný systém môže tiež slúžiť nielen na zabezpečenie vstupu oprávneným osobám, môže zároveň poslať údaje o čase príchodu a odchodu zamestnanca priamo do mzdového softvéru. „Prípadne informáciu o odchode k lekárovi, čo môže zabezpečiť napríklad tlačidlo na vstupnom systéme. Skrátka, spája sa príjemné s užitočným,“ opisuje I. Vavaček.
Ochrániť dom, byt či firmu môžu tiež snímacie detektory rozmiestnené po monitorovanom priestore. Medzi základné patria pohybové detektory či mechanické snímače na okná a dvere. Známe sú tiež senzory na detekciu požiaru, záplavové, plynové a teplotné detektory. Cez systém elektronického zabezpečovacieho systému však dnes možno ovládať kúrenie, klimatizáciu, zavlažovanie alebo vetranie, no tiež kamerové systémy. Súčasťou je taktiež evidencia o dianí v priestore, prehľad o spotrebe elektrickej energie, tepla a vody a systém môže aj informovať o prekročení limitu. Vznikajú technologické riešenia pre tzv. inteligentné byty dnes už aj s využitím AI.
Ako vysvetľuje I. Vavaček, treba si uvedomiť, že hoci kamerové systémy slúžia napríklad na ochranu a snímanie priestorov už roky, nie sú rovnaké ako kedysi. „Pribúdajú inteligentné kamerové systémy, ktoré vedia vyhodnocovať obraz samé. Zafixujú si snímanú miestnosť a pri zmene na obraze vyšlú upozornenie.“ Následne sa tieto rôzne systémy môžu prelínať a stretávať v riadiacom centre, kde môže prijaté signály a upozornenia vyhodnotiť pracovník bezpečnostnej služby a prípadne vyslať zásah.
Prelínajú sa tu aj ďalšie technológie, ktoré súkromná bezpečnosť poskytuje – na ochranu vozidiel. Okrem bežného alarmu sa využívajú GPS systémy, prípadne kombinované s rádiolokačným systémom, ktoré v prípade ukradnutia auta vyšlú majiteľovi informáciu aj s polohou. Zároveň je však možné toto zariadenie využiť na prehľad o využití firemných vozidiel, ich efektívnosti a spôsobe jazdy. Údaje sa dajú zaslať do elektronickej knihy jázd, čo môže podnikateľom aj s plnením povinnosti v súvislosti s odpočtom DPH na firemné vozidlá od 1.1.2026.
Kamery a umelá inteligencia v medziach zákona
Keďže je na trhu veľa riešení zabezpečovacích systémov, je vhodné využiť odborné poradenstvo či bezpečnostný audit. Podľa neho sa určí, čo a akým spôsobom treba zabezpečiť, čo je potrebné viac chrániť – napríklad v obchode môže ísť o luxusný tovar či uličku, kde najčastejšie dochádza ku krádežiam, v rámci firmy o garáž s firemnými vozidlami a podobne.
Podceniť netreba ani inštaláciu systému, ktorú by mal vykonávať licencovaný špecialista. Aj toto spadá do kompetencií poskytovateľov súkromnej bezpečnosti. „Špeciálny problém predstavuje kamerový systém, nakoľko do tejto oblasti vstupujú pravidlá GDPR. Je potrebné striktne dbať na to, aby kamery nesnímali nič mimo majiteľovho objektu. To znamená, že nesmú snímať susedovu záhradu či ulicu,“ upozorňuje I. Vavaček. V opačnom prípade hrozí majiteľovi pokuta od Úradu na ochranu osobných údajov, alebo sa v prípade incidentu nemôže na kamerové záznamy odvolávať. Osoba, ktorá zariadenie inštaluje, ak ide o licencovaného odborníka (spadá pod súkromnú bezpečnosť), pozná zákonné povinnosti a musí kameru nastaviť tak, aby sa zameriavala len na povolenú oblasť a ostatné začierniť či inak vyňať.
„Taktiež v prípade bytových domov platia isté pravidlá. Ak chcú mať obyvatelia nainštalovanú kameru pri vchode, musia všetci súhlasiť. Potom sa musí vypracovať dokumentáciu, ktorá presne určuje, kto má k záberom prístup, prečo, za akých podmienok a podobne. Zodpovedá za to prevádzkovateľ, nie ten, kto kameru inštaloval.“ Odborník zároveň dodáva, že pokiaľ ide o lehoty uchovávania záznamov, aj to je potrebné zapracovať do vlastnej internej dokumentácie. Problémom totiž býva príliš dlhá doba uchovávania záznamov. „Ak si prevádzkovateľ stanoví dobu napr. 7 dní, kontrolóri Úradu na ochranu osobných údajov môžu jeho odôvodnenie takto stanovenej lehoty považovať za nedostatočné. V prípade, že si nebude stanovenú lehotu vedieť odôvodniť bezpečnostným auditom, prevádzkou či záznamami o reálnych incidentoch, môžu mu uložiť pokutu.“
Aktuálne diskutovanou témou je aj inštalácia kamier s umelou inteligenciou a automatickým rozpoznávaním tvárí, za desiatky miliónov eur, na školách ako spôsob ochrany a prevencie pred útokmi. Ide o tzv. mäkké ciele, podobne ako kultúrne a športové podujatia či nemocnice. Už v roku 2024 spustilo ministerstvo vnútra pilotný projekt zameraný na inštaláciu zariadení kamerového systému, pričom cieľom bolo dostať ich postupne na všetky základné a stredné školy v krajine do konca tohto roka. Avšak, v januári 2026 sa podľa medializovaných informácií podarilo systém zaviesť len na štyroch školách, na ďalších šiestich by mali byť nainštalované do konca mesiaca. Ide tak len o zlomok oproti zamýšľanému zámeru.
A hoci rezort vnútra ubezpečil, že finálne riešenie sa bude plne riadiť národnými a európskymi pravidlami a legislatívnymi normami vrátane ochrany osobných údajov a regulácie používania umelej inteligencie a kamery budú smerovať len na vonkajšie priestranstvo škôl, ozývajú sa kritické ohlasy z radov rodičov aj odborníkov, v súvislosti s obavami o porušenie GDPR pravidiel a práv žiakov.
Otázne tiež je, či ide o dostatočný spôsob zabezpečenia vzdelávacích inštitúcií. „Je to vážna vec, ide o životy a dôležité je povedať, že nikdy sa útoky nepodarí úplne potlačiť. Ale ak by sme k problému pristupovali systematicky, aj finančné prostriedky by sa využívali účelnejšie. Potrebná je metodika, jednotný systém, nie iba nákup techniky,“ argumentuje I. Vavaček. Zároveň kritizuje dĺžku trvania vypracovania pravidiel v jednotlivých rezortoch, o ktorých sa roky rokuje bez jasnej koncepcie, a navyše k diskusiám neboli ani všetci zainteresovaní zástupcovia prizvaní. Viac podrobností o tejto téme, aj o spolupráci súkromnej bezpečnosti s políciou či hraniciach ich kompetencií priblížil odborník v rozhovore Zákulisie biznisu: mýty a fakty o súkromnej bezpečnosti.
Drony: hrozba aj nástroj ochrany
Ďalšia diera v legislatíve je aj v prípade rozšírenej technológie, ktorou sú dnes drony. Existujú rôzne druhy, veľkosti a ich účel sa tiež môže líšiť. Možno tak povedať, že ide „dvojsečnú zbraň“. Medializované boli totiž informácie o preletoch cudzích dronov v rôznych krajinách nad kritickou infraštruktúrou či v blízkosti dôležitých budov, čo bolo spájané so špionážou. Použiť sa ich ale neboja ani zlodeji – sledujú nimi vyhliadnutý objekt a v prípade možnosti ho vykradnú. V tejto súvislosti boli pred niekoľkými mesiacmi medializované aj prelety dronov nad súkromnými pozemkami v obci neďaleko Bratislavy. Hoci priama spojitosť s krádežami potvrdená nebola, cudzie zariadenia obyvateľov znepokojili.
Čo ale robiť, ak nad súkromným pozemkom či firemným areálom lieta cudzí dron? I. Vavaček hovorí, že nie je legislatívne doriešené, kto môže takýto dron zneškodniť. Jediné, čo môže majiteľ objektu urobiť, je situáciu zdokumentovať (napríklad odfotiť dron, poznačiť si smer letu, čas a podobne) a podľa odborníka existuje len možnosť nahlásiť incident polícii. Aj tá však má obmedzené kompetencie, napríklad nemôže legálne dron zlikvidovať. Ide tak o problém, ktorý je podľa I. Vavačka potrebné riešiť.
No drony môžu slúžiť aj na opačný účel. Využíva ich súkromná bezpečnosť na overenie situácie v monitorovanom priestore, napríklad po vyslaní varovného signálu z iného zabezpečovacieho zariadenia. Opäť ide o efektívny nástroj, ktorý pomáha obsiahnuť väčší priestor v kratšom čase. Je však potrebné dodať, že pravidlá pre takéto používanie dronov sú upravené legislatívou. „Pri niektorých druhoch dronov sa vyžadujú pilotné skúšky, dron musí byť registrovaný a identifikovateľný,“ vysvetľuje odborník. Pracovník súkromnej bezpečnosti tak potrebuje byť vyškolený na účel ovládania týchto zariadení.
Treba ešte podotknúť, že na ochranu proti dronom už sú vyvinuté systémy, ktoré niektoré firmy ponúkajú. Ide jednak o detekciu dronov, ale aj o ich zneškodnenie či už elektronicky, alebo mechanicky. Problémom ale podľa odborníka zostáva, že technika a reálna potreba opäť predbehla legislatívu.
