Kandidáti na Byrokratický nezmysel roka 2015 z oblasti daní

Norbert Seneši | 09.12.2015
Kandidáti na Byrokratický nezmysel roka 2015 z oblasti daní

V oblasti daní existuje v našej legislatíve množstvo nezmyselných alebo obmedzujúcich povinností. Prečítajte si o tých z nich, ktoré sa tento rok prebojovali do  prvej desiatky v súťaži Byrokratický nezmysel roka 2015.

 

Byrokratický nezmysel každoročná anketa o anticenu pre legislatívne opatrenie komplikujúce zbytočne život podnikateľom na Slovensku. Zmyslom je identifikovať nezmyselné byrokratické opatrenia zaťažujúce podnikateľov a upozorniť na ne s cieľom ich odstránenia. Do 27.12.2015 môžu všetci záujemcovia dať svoj hlas jednému z desiatich “favoritov”, ktorých vybrali podnikateľské organizácie na základe podnetov od podnikateľov. V nasledujúcom článku sme sa bližšie pozreli na niekoľko finalistov z daňovej oblasti.

Nesúlad v termínoch pre priznanie a platbu DPH z elektronických služieb

Podnikatelia, ktorí poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby (napríklad predaj softvéru, hudby, filmov cez internet) osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a má sídlo alebo bydlisko v Európskej únii (napríklad bežný občan), sa musia pre DPH registrovať v každom štáte sídla alebo bydliska ich zákazníka, ktorý nie je zdaniteľnou osobu. Existuje však zjednodušenie, kedy sa môžu rozhodnúť uplatňovať osobitnú úpravu DPH, tzv. Mini one stop shop (MOSS). Vtedy postačuje, ak takýto podnikatelia budú registrovaní pre DPH len vo svojom domovskom štáte, kde budú podávať aj daňové priznania a platiť DPH, namiesto toho, aby si túto povinnosť plnili v každom členskom štáte ich zákazníka.

Štandardné daňové priznanie k DPH a súhrnný výkaz sa podáva do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, resp. štvrťroka. Inak je tomu v prípade podnikateľov uplatňujúcich spomínanú osobitnú úpravu v podobe MOSS. Takýto podnikatelia musia podávať daňové priznanie už do 20. dňa príslušného kalendárneho štvrťroka a v tejto lehote daň aj zaplatiť. A tým dochádza k tomu, že termíny pre podávanie daňových priznaní k DPH sú nejednotné a podnikateľovi vytvárajú zbytočnú administratívnu záťaž, zatiaľ čo by mu mali plnenie si daňových povinností zjednodušovať. Predĺženie lehoty na podanie MOSS daňového priznania v lehote do 25. dňa kalendárneho štvrťroka a zjednotenie metodiky posudzovania termínov platieb by celý problém vyriešilo.

Transferové oceňovanie pre tuzemské závislé osoby

Do konca roku 2014 sa transferové oceňovanie vzťahovalo len na zahraničné závislé osoby z dôvodu, aby sa zisk umelo nepresúval z jednej krajiny do druhej krajiny s nižším daňovým zaťažením (napríklad z materskej spoločnosti so sídlom na Slovensku do dcérskej spoločnosti so sídlom v daňovom raji). Novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od roku 2015 sa transferové oceňovanie rozšírilo aj na tuzemské závislé osoby. Transferové oceňovania sa tak vzťahuje napríklad aj na dve závislé slovenské s. r. o., ktoré medzi sebou obchodujú. Problém rozšírenia transferového oceňovania aj na tuzemské závislé osoby vyplýva z niekoľkých dôvodov.

Prepojenie na základe vzťahu blízkych osôb, ekonomické prepojenie a personálne prepojenie sú definované pomerne jednoznačne. Existuje však aj tzv. iné prepojenie, ktoré je definované veľmi všeobecne ako „obchodný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty“. Spôsob vymedzenia iného prepojenia vyvoláva u všetkých podnikateľov vysoký stupeň právnej neistoty, kedy daňový úrad vyhodnocuje prepojenie podľa vlastného uváženia. Daňový úrad si môže od podnikateľa vyžiadať dokumentáciu transferového oceňovania a vyrubiť mu vyššiu daň. Ďalším problémom je skutočnosť, že podnikateľ, ktorý síce má možnosť si sám zvoliť vhodnú metódu transferového oceňovania, si až do vykonania daňovej kontroly nie je stopercentne istý, či postupuje správne. Ak by si chcel dať vypracovať záväzné stanovisko daňového úradu k odsúhlaseniu použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania, musel by zaň zaplatiť najmenej 4 000 eur. Problémom transferového oceňovania pre tuzemské závislé osoby je aj to, že sa vzťahuje na všetkých podnikateľov bez akýchkoľvek výnimiek a táto povinnosť zaťažuje aj tých najmenších, napríklad živnostníka s obratom 5 000 eur. Neprimerane vysokú administratívnu záťaž predstavuje aj vedenie samotnej dokumentácie transferového oceňovania. Dokonca aj najjednoduchšia skrátená forma dokumentácie transferového oceňovania so sebou nesie neprimerane vysoké časové a finančné náklady.

Aj keď transferové oceňovanie má svoje opodstatnenie, administratívna záťaž, ktorú so sebou pre podnikateľov prináša, je neprimeraná. Riešením daného problému by mohlo byť aspoň zavedenie oslobodení, napríklad že by sa nevzťahovalo na podnikateľov nedosahujúcich istú výšku obratu alebo takých, ktorí majú iba firmy s kladným základom dane. Okrem toho by podnikateľom pri plnení povinností pomohlo výrazné zníženie poplatku za záväzné stanovisko daňového úradu k odsúhlaseniu použitia konkrétnej metódy transferového

Ďalšie byrokratické nezmysly ako aj možnosť hlasovať za svojho favorita nájdete na www.byrokratickynezmysel.sk

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: