Zdaňovanie a odvody z príjmov dôchodcov (penzistov)

Zdaňovanie a odvody z príjmov dôchodcov (penzistov)
Zdroj: Pixabay.com
Jaroslava Oravcová

Som absolventka odboru Daňovníctvo a daňové poradenstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Svoje vedomosti využívam na daňovom oddelení v poradenskej spoločnosti. Vo voľnom čase rada cestujem a rada si prečítam dobrú knihu.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Ako má dôchodca zdaniť príjmy, ktoré dosiahne privyrábaním si popri dôchodku zo závislej činnosti, zo živnosti alebo z dohôd? A čo môže dôchodca urobiť preto, aby dosiahol určité daňové zvýhodnenie či platil nižšie odvody?

Dôchodcom (penzistom) sa rozumie daňovník, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“), a takýto dôchodok poberal na začiatku zdaňovacieho obdobia alebo im bol priznaný v priebehu roka.

Pre dôchodcov, ktorí dosahujú popri dôchodku aj iné (zdaniteľné) príjmy, sa uplatňujú niektoré odlišné pravidlá zdaňovania oproti iným (bežným) daňovníkom. Dôležité je uviesť, že dôchodok predstavuje pre daňovníka oslobodený príjem. Zároveň pre dôchodcov platia odlišné odvodové pravidlá a taktiež majú možnosť určitého daňového zvýhodnenia v prípade, ak sa rozhodnú podať daňové priznanie aj v prípade nízkych príjmov. O zdaňovaní a odvodoch z príjmov penzistov sa dočítate ďalej v článku.

Dosiahnutie príjmu popri dôchodku

Mnoho dôchodcov popri poberaní dôchodku dosiahne počas roka aj iné príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov. Môže ísť predovšetkým o:

Či už ide o príjmy na hlavný pracovný pomer, živnosť alebo iba o tzv. privyrábanie si na dohodu, pre zdaňovanie dôchodcov platia niektoré odlišné pravidlá oproti bežným daňovníkom (t. j. daňovníkom nepoberajúcim dôchodok).

Vo všeobecnosti platí, že dôchodca popri dôchodku môže dosiahnuť príjem v ľubovoľnej výške, teda výška príjmov zo závislej činnosti alebo príjmu z podnikania nie je ohraničená a dôchodcovi bude dôchodok vyplácaný v plnej sume naďalej. Toto všeobecné pravidlo však neplatí pre poberateľa predčasného starobného dôchodku.

Príjmy poberateľa predčasného starobného dôchodku

Poberateľ predčasného starobného dôchodku už v čase, kedy o tento dôchodok žiada, nemôže mať iný príjem, tzn. nesmie pracovať. Ak mu bol predčasný starobný dôchodok priznaný, môže tento dôchodok poberať a súčasne mať uzatvorenú dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, ak si z dohody uplatní výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie (tzv. odvodovú odpočítateľnú položku) a príjem dosiahnutý z tejto dohody v kalendárnom roku nepresiahne 2 400 eur.

Dôležitou podmienkou pri poberaní predčasného starobného dôchodku je, aby takýto poberateľ nebol dôchodkovo poistený. To znamená, že ak by sa poberateľ predčasného starobného dôchodku zamestnal, automaticky by mu bol zrušený nárok pre poberanie predčasného starobného dôchodku. Výnimku pri práci popri poberaní predčasného starobného dôchodku tvoria iba dohody pri uplatnení odvodovej odpočítateľnej položky s výškou príjmu do 2 400 eur ročne.

Ďalšou výnimkou, kedy dôchodca môže popri poberaní predčasného starobného dôchodku dosiahnuť príjem, je príjem z podnikania (zo živnosti). Keďže výška odvodov do Sociálnej poisťovne sa prehodnocuje raz ročne a to k 1. júlu, resp. k 1. októbru, pre vyplatenie predčasného starobného dôchodku bude rozhodujúci tento dátum.

V prípade, ak poberateľovi nevznikne povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, bude môcť poberať predčasný starobný dôchodok naďalej. Naopak, ak mu vznikne povinnosť platiť odvody, výplata predčasného starobného dôchodku za mu zaniká.

Dôchodca a zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti (zamestnania, dohody)

V tomto prípade ide o príjem, kedy dôchodca okrem dôchodku, dosiahne aj príjem zo zamestnaneckého pomeru alebo iného príjmu podľa § 5 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Medzi príjmy podľa § 5 zákona o dani z príjmov okrem príjmu zo zamestnaneckého pomeru patria aj príjmy zo všetkých druhov dohôd. Za iné príjmy môžeme považovať napríklad aj príjem zo služobného pomeru, príjmy prokuristov, likvidátorov, členov družstiev, platy ústavných činiteľov a iné.

Prečítajte si tiež

Rozdiel medzi príjmom zo zamestnaneckého pomeru a príjmom z dohôd, ktoré môže dôchodca dosiahnuť, je najmä v rozdielnej odvodovej povinnosti. Z príjmov zo závislej činnosti je zamestnávateľ okrem povinného poistného zraziť dôchodcovi preddavok na daň zo závislej činnosti pri výplate alebo poukázaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi štandardne vo výške 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8 násobok platného životného minima k 1.1. daného roka (t. j. pre rok 2023 je to suma 3 453,79 eur mesačne). Ak dôchodca dosiahne príjem vyšší ako 3 453,79 eur mesačne, zamestnávateľ mu uplatní preddavky na daň zo závislej činnosti aj vo výške 25 %, no iba z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá túto hranicu presiahne. Zdaniteľnou mzdou sa rozumie hrubá mzda znížená o zrazené poistné a príspevky a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Dôchodca, ktorému okrem dôchodku bol vyplatený aj príjem zo závislej činnosti, štandardne nemá veľa možností, ako si môže znížiť svoju daňovú povinnosť. V závislosti, kedy mu začal byť dôchodok vyplácaný a od výšky dôchodku, existuje možnosť si znížiť svoju daňovú povinnosť uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. O podmienkach uplatnenia nároku sa dočítate v samostatnej časti ďalej v článku.

Dôchodca môže príjmy zo závislej činnosti, ktoré dosiahol počas aktuálneho roka vysporiadať prostredníctvom:

  • ročného zúčtovania dane požiadaním zamestnávateľa,
  • podania daňového priznania k dani z príjmov (jedine podaním daňového priznania pri nízkych príjmoch však môže dôjsť k vzniku daňového preplatku, o ktorom píšeme v článku ďalej).

Dôchodca a odvody zo zamestnania

Ďalším rozdielom v prípade dôchodcu, ktorý popri poberaní dôchodku má aj príjem zo závislej činnosti, je v odvodovej povinnosti. Poistné na povinné sociálne a zdravotné poistenie je povinný platiť zamestnanec (dôchodca) a aj zamestnávateľ.

Prehľad jednotlivých druhov sociálneho poistenia, zdravotného poistenia a ich sadzby pri pracovnom pomere uvádzame v tabuľke nižšie:

Zdroj: Vlastné spracovanie
Druh poistenia Sadzba poistenia
Zamestnanec (dôchodca) Zamestnávateľ
Nemocenské poistenie 1,40 % 1,40 %
Starobné poistenie 4 % 14 %
Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce - 0,50 %
Úrazové poistenie - 0,80 %
Garančné poistenie - 0,25 %
Rezervný fond solidarity - 4,75 %
Zdravotné postenie 4 % 10 %
SPOLU 9,40 % 31,70 %

Oproti iným daňovníkom sa tak z hrubej mzdy zamestnaného dôchodcu neodvádzajú príspevky na invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

Dôchodca a odvody z dohody

Ďalšou možnosťou, akou si dôchodca môže zabezpečiť príjem popri dôchodku, je práca na dohodu, t. j. na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce. Dôchodcovia môžu dokonca dosiahnuť určité zvýhodnenie uplatnením si tzv. odvodovej výnimky.

Odvodová výnimka znamená výnimku, kedy si dôchodca určí jednu dohodu, z ktorej nebude platiť žiadne sociálne poistenie, ak jeho príjem z danej dohody nepresiahne za kalendárny mesiac 200 eur. Ak jeho príjem presiahne 200 eur za kalendárny mesiac, sociálne poistenie sa tak zaplatí iba z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 eur.

Prečítajte si tiež

Aby mal dôchodca nárok na uplatnenie tzv. odvodovej odpočítateľnej položky, musí o to požiadať zamestnávateľa na príslušnom tlačive. Odpočítateľná položka sa uplatní odo dňa vzniku dohody, ak bol zamestnávateľovi oznámený nárok na uplatnenie tejto výnimka najneskôr v deň vzniku dohody alebo od nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Príklad pre uplatnenie nároku na odvodovú úľavu u dôchodcu

Jozef je poberateľom starobného dôchodku. Od marca 2023 si našiel prácu na dohodu s dohodnutou odmenou 250 eur za kalendárny mesiac. Oznámenie o odvodovej úľave zamestnávateľovi zatiaľ doručené nebolo. Bude mať nárok pre uplatnenie odvodovej úľavy?

Jozefovi nevznikne nárok pre uplatnenie odvodovej úľavy, keďže písomne neinformoval zamestnávateľa. V prípade, ak doručí takéto oznámenie zamestnávateľovi, bude si môcť uplatniť nárok na úľavu z platenia sociálneho poistenia do výšky 200 eur. Zo zvyšnej časti 50 eur, bude musieť platiť odvody.

Ďalšou výhodou pre pracujúceho dôchodcu na dohodu je, že nemusí platiť žiadne preddavky na zdravotné poistenie (ani jeho zamestnávateľ).

Presné sadzby poistného pri uplatnení aj neuplatnení odvodovej odpočítateľnej položky u dôchodcov nájdete v článku Odvody z dohody v roku 2023.

Dôchodca a príjem zo živnosti (príp. inej samostatnej zárobkovej činnosti)

Ďalšou formou príjmu, ktorý môže dôchodca popri poberaní dôchodku dosiahnuť, je príjem z podnikania (zo živnosti). Daňové povinnosti živnostníka – dôchodcu, sa v zásade nelíšia od živnostníka, ktorý nie je penzistom. V prípade, ak si dôchodca živnosť založí, daňový úrad ho automaticky zaregistruje pre daň z príjmov a pridelí mu daňové identifikačné číslo (DIČ).

Upozornenie: Od 1.7.2018 majú všetky fyzické osoby – podnikatelia povinnosť komunikovať s daňovým úradom elektronicky, musia mať teda zriadený elektronický prístup na elektronickú komunikáciu s daňovým úradom.

Medzi daňové povinnosti podnikajúceho dôchodcu patrí podanie daňového priznania k dani z príjmov a aj samotná úhrada dane. Tu platí, že daňové priznanie musí byť podané elektronicky, a to v termíne do 31.3. príslušného kalendárneho roka, resp. do 30.6., ak dôchodca oznámi predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Dôchodca – živnostník bude všetky svoje príjmy vykazovať v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb typu B.

Dôchodca, ktorý dosiahol aj príjem zo živnosti, bude takýto príjem zdaňovať sadzbou dane:

  • 15 %, ak jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) budú maximálne vo výške 49 790 eur,
  • 19 %, ak jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) budú vo výške viac ako 49 790 eur,
  • 25 %, ak jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) budú vo výške viac ako 49 790 eur, pričom sa táto sadzba uplatní iba z tej časti základu dane, ktorá v roku 2023 presiahne sumu 41 445,46 eur.
Článok pokračuje pod reklamou

Dôchodca a odvody zo živnosti

Dôchodca, tak ako aj iní daňovníci, nemá po založení živnosti žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Vznik povinného sociálneho poistenia sa prehodnocuje každoročne k 1. júlu, resp. 1. októbru a to v prípade, ak dôchodca, ktorý je živnostníkom, dosiahne zákonom stanovenú hranicu príjmu (povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie od 1. júla, resp. 1. októbra 2024 vzniká, ak dôchodca dosiahne príjem pre rok 2023 vyšší ako 7 824 eur).

Pre poberateľov predčasného starobného dôchodku, ktorí dosahujú príjem z podnikania je dôležité, že ak im vznikne povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nárok na výplatu predčasného dôchodku im zanikne.

V prípade zdravotného poistenia, dôchodca, ktorý poberá dôchodok, nemusí platiť zdravotné poistenie, keďže ho za neho uhrádza štát. Avšak, ak tento dôchodca začne podnikať a dosahovať príjem z podnikania, dochádza k súbehu platiteľov poistného.

V tomto prípade sa na živnostníkov nevzťahuje minimálny vymeriavací základ, a preto nemusia platiť minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie a môžu si zvoliť platiť mesačne nulové preddavky. Je však potrebné vziať do úvahy, že po vykonaní ročného zúčtovania zdravotného poistenia, im môže zdravotná poisťovňa oznámiť nedoplatok na zdravotnom poistení a zároveň im k 1.1. oznámi výšku preddavkov na nasledujúce obdobie.

Dôchodca, ktorý je živnostníkom zaplatí preddavky na zdravotné poistenie vo výške 14 % z vymeriavacieho základu.

Nezdaňované príjmy dôchodcov

Medzi príjmy, ktoré môže dôchodca počas roka poberať, sú dôchodkové dávky vyplácané na Slovensku a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia. Tieto dávky sú od dane z príjmov oslobodené, nepodliehajú dani z príjmov a preto sa nezapočítajú medzi celkové zdaniteľné príjmy dôchodcu. Medzi takéto dávky patrí napr.:

  • starobný dôchodok,
  • predčasný starobný dôchodok,
  • invalidný dôchodok,
  • vdovský a vdovecký dôchodok,
  • sirotský dôchodok.

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre dôchodcov

Pre uplatnenie nároku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je rozhodujúcim faktorom dátum, ku ktorému bol dôchodcovi priznaný dôchodok. V prípade, ak bol dôchodcovi priznaný dôchodok počas roka, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v plnej výške za celý rok. Avšak v prípade, ak bol dôchodca poberateľom dôchodku už k 1. januáru príslušného roka, nemá vo všeobecnosti nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Dôchodca, ktorý je poberateľom dôchodku k 1. januáru, by si mohol uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka iba v tom prípade, ak by ročná suma vyplateného dôchodku nepresiahla v úhrne sumu aktuálne platnej výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre rok 2023 je platná výška NČZD 4 922,82 eura). Dôchodca by tam mal nárok pre uplatnenie rozdielu medzi výškou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za príslušný rok a vyplatenou sumou dôchodku.

Nárok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka nevznikne dôchodcovi ani v prípade, ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období.

Rozdiel v uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka spočíva v tom, že ak dôchodcovi vznikne nárok pre jej uplatnenie, zníži si tak svoju daňovú povinnosť a bude tak platiť nižšiu daň. Naopak, ak dôchodcovi nevznikne nárok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, daňová povinnosť sa mu nezníži.

Zároveň, tak ako aj pri iných daňovníkoch platí, že plnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je možné uplatniť v prípade, ak základ dane daňovníka (dôchodcu) nepresiahol 92,8-násobok životného minima, čo pre rok 2023 predstavuje sumu 21 754,18 eur.

Prečítajte si tiež

V prípade, ak sa dôchodca rozhodne pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na mesačnej báze, zamestnávateľ mu začne uplatňovať túto nezdaniteľnú časť základu dane od nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom dôchodca doručí zamestnávateľovi Vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu. To však neplatí v prípade, ak je dôchodca poberateľom dôchodku k 1.1., resp. mu bol dôchodok priznaný spätne a je zároveň zamestnancom – vtedy nemá nárok na mesačné uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Uplatniť si môže iba nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka na ročnej báze, a to iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku nebude vyššia ako výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže dôchodca uplatniť od čiastkového základu dane z tzv. aktívnych príjmov (príjem zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti). Z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, príjmu z predaja nehnuteľností, príjmu z výhry a pod.), nie je možné znížiť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Príklad na uplatnenie nároku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka u dôchodcu

Dôchodca Peter pracuje ako údržbár na hlavný pracovný pomer a za rok 2023 dosiahol základ dane 10 000 eur. V máji 2023 dovŕšil dôchodkový vek a bol mu priznaný starobný dôchodok. Vznikne Petrovi nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v plnej výške?

Keďže Peter pracoval počas roka 2023, dosiahol základ dane nižší ako 21 754,18 eura a začal poberať starobný dôchodok k máju 2023, má nárok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v plnej výške, t. j. 4 922,82 eura.

Dôchodca a uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa

Dôchodcovia, tak ako aj iní daňovníci, majú nárok na uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa. Výška daňového bonusu závisí od veku vyživovaného dieťaťa, pričom je ohraničená príslušným percentom zo základu dane.

Pozor, však na to, že pre určenie nároku na uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa je rozhodujúce, aby dôchodca dosiahol príjem zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti alebo v ich úhrne. Ak dôchodca počas príslušného roka bude iba poberateľom dôchodku, nárok pre uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa mu nevzniká.

Bližšie informácie, podmienky nároku a výšku daňového bonusu nájdete v článku Daňový bonus na dieťa od 1.1.2023.

Výhoda podania daňového priznania u dôchodcov pri nízkych príjmoch

Každý dôchodca, ktorého celkové zdaniteľné príjmy za rok 2023 presiahli sumu 2 461,41 eur, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane z príjmov oslobodené (napr. starobný dôchodok).

V prípade, ak dôchodca počas roka 2023 mal iba zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti – zo zamestnania alebo z dohody (z dohody o vykonaní práce alebo z dohody o pracovnej činnosti), tieto príjmy vykáže v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb typu A.

Ak mal dôchodca počas roka 2023 aj iné zdaniteľné príjmy, napr. príjem zo živnosti, príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z nepeňažnej výhry alebo príjem z vyplatenia podielového fondu, tieto príjmy vykáže v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb typu B.

Napriek tomu, že dôchodca, ktorý počas roka 2023 popri poberaní dôchodku dosiahol príjem zo závislej činnosti nižší ako 2 461,41eur, nie je povinný podať daňové priznanie, môže dosiahnuť z dobrovoľne podaného daňového priznania daňové zvýhodnenie.

V prípade, ak mu zamestnávateľ zrážal počas roka z príjmu preddavky na daň a podá v tomto prípade daňové priznanie k dani z príjmov typu A, vznikne mu preplatok na dani. Daňový preplatok mu daňový úrad vráti na základe podanej žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový úrad vráti daňový preplatok iba v prípade, ak je vyšší ako 5 eur.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Jaroslava Oravcová
Jaroslava Oravcová

Som absolventka odboru Daňovníctvo a daňové poradenstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Svoje vedomosti využívam na daňovom oddelení v poradenskej spoločnosti. Vo voľnom čase rada cestujem a rada si prečítam dobrú knihu.


Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti v roku 2024

Predali ste alebo sa chystáte predať v roku 2024 nehnuteľnosť? Ste povinný príjem z tohto predaja zdaniť? Za akých okolností je tento príjem oslobodený?

Dôchodok a živnosť (podnikanie dôchodcu)

Ako si založí živnosť dôchodca, kedy musí platiť sociálne a zdravotné odvody, v akých prípadoch má dosahovanie príjmov zo živnosti vplyv na poberanie dôchodku a ako sa príjmy dôchodcu zdaňujú?

Auto v podnikaní v roku 2024

Je výhodnejšie kúpiť auto na firmu alebo ako súkromná osoba? Dá sa odpočítať DPH, ak kúpim auto na firmu? V článku prinášame odpovede nielen na tieto dve veľmi časté otázky, ale aj ďalšie týkajúce sa používania auta v podnikaní v roku 2024.

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia platné v roku 2024

Prehľad platných a účinných zmlúv Slovenskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov, resp. z príjmov a z majetku pre rok 2024.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky