Superodpočet výdavkov na výskum a vývoj v praxi (štatistiky)

Koľko firiem v praxi využíva superodpočet výdavkov na výskum a vývoj a koľko šetria na daniach vďaka tomu, že si vynaložené výdavky môžu zahrnúť do základu dane z príjmov viackrát?

Superodpočet výdavkov na výskum a vývoj – aký je princíp?

Cieľom tzv. „superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj“ je podporiť na Slovensku realizáciu výskumu a vývoja. Forma tejto podpory spočíva v tom, že od základu dane z príjmov zníženého o odpočet daňovej straty je možné pri realizácii projektu výskumu a vývoja odpočítať navyše 200 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Výdavky na výskum a vývoj si môžu podnikatelia od základu dane z príjmov odpočítať celkovo až trikrát. Prvýkrát pri samotnom vyčíslení základu dane z príjmov, pretože tieto výdavky sú jeho súčasťou a sú daňovým výdavkom, a druhý a tretíkrát v daňovom priznaní vo forme 200 % superodpočtu.

Existuje aj mechanizmus, podľa ktorého je možné uplatniť do daňových výdavkov ešte viac výdavkov na výskum a vývoj vtedy, ak sa výdavky na výskum a vývoj u daňovníka medzi zdaňovacími obdobiami rástli. Dokonca, ak daňovník vykáže daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty nižší ako superodpočet výdavkov na výskum a vývoj, tak je možné ho uplatniť najneskôr v piatich zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom vznikol nárok na superodpočet výdavkov na výskum a vývoj.

Podnikatelia, ktorí sa rozhodnú uplatniť si superodpočet výdavkov na výskum a vývoj, musia mať písomne vypracovaný projekt výskumu a vývoja, v ktorom musí byť predmet výskumu a vývoja podrobne popísaný ohľadom obdobia jeho trvania, cieľov, nákladov a podobne. Tento projekt výskumu a vývoja musí daňovník predložiť v prípade daňovej kontroly.

Podrobne je možné sa o superodpočte výdavkov na výskum a vývoj dočítať v samostatnom článku Superodpočet výdavkov na výskum a vývoj v roku 2019 a zmeny od roku 2020.

Štatistiky o superodpočte výdavkov na výskum a vývoj

Prvýkrát bol superodpočet výdavkov na výskum a vývoj zavedený od 1. januára 2015. Finančné riaditeľstvo SR zverejňuje do troch mesiacov od lehoty na podanie daňového priznania (v tomto roku 31. marec 2021) rôzne informácie o daňovníkoch, ktorí si pri realizácii projektu výskumu a vývoja uplatnili superodpočet výdavkov na výskum a vývoj.

Ako ho od jeho zavedenia daňovníci využívajú priblížime nižšie.

Nedostatky údajov o superodpočte výdavkov na výskum a vývoj

Verejne dostupné zoznamy Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky o superodpočte výdavkov na výskum a vývoj nie sú vypracovávané a následne aktualizované tak, aby umožnili spoľahlivé vykonávanie analýz. Jedným z problémov je napríklad to, že tieto zoznamy sú zostavované nekonzistentne (neobsahujú za každý rok rovnaké údaje potrebné na účely filtrovania), obsahujú logické chyby a v neposlednom rade sú do jednotlivých období zatriedené podľa dátumu podania daňového priznania (či už riadneho, opravného alebo dodatočného) a nie podľa zdaňovacieho obdobia, ktorým môže byť kalendárny rok alebo hospodársky rok. Na účely našich analýz budeme údaje zatrieďovať do jednotlivých rokov podľa toho, v akom kalendárnom roku sa začalo zdaňovacie obdobie, v ktorom bol uplatnený superodpočet výdavkov na výskum a vývoj.

Počet daňovníkov uplatňujúcich si superodpočet v rokoch 2015 až 2019

Základným údajom týkajúcim sa superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj je počet daňovníkov, ktorí tento inštitút pri výpočte dane z príjmov využili. Z dostupných údajov je možné povedať, že ich počet má stúpajúcu tendenciu. Kým v roku 2015 si superodpočet výdavkov na výskum a vývoj uplatnilo len 85 daňovníkov, tak o dva roky neskôr ich bolo takmer dvakrát toľko (176 daňovníkov). V roku 2019 si superodpočet výdavkov na výskum a vývoj uplatnilo až 361 daňovníkov, čo je takmer o 325 % viac ako v roku 2015, ktorý bol prvým rokom, v ktorom mohli daňovníci tento inštitút využiť.

Príčina narastajúceho počtu daňovníkov uplatňujúcich si superodpočet výdavkov na výskum a vývoj môže súvisieť so zmenami legislatívy upravujúcej tento inštitút. Kým v rokoch 2015 až 2017 si mohli daňovníci od základu dane z príjmov ešte raz odpočítať len 25 % výdavkov vynaložených na výskum a vývoj, tak od roku 2018 to bolo až 100 %. Následne od roku 2019 si mohli daňovníci od základu dane z príjmov ešte raz odpočítať 150 % výdavkov vynaložených na výskum a vývoj a od roku 2020 to je až 200 % výdavkov vynaložených na výskum a vývoj.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov finančného riaditeľstva
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov finančného riaditeľstva

Celková výška uplatnených superodpočtov v rokoch 2015 až 2019

V nasledujúcom grafe je zobrazená celková suma, v ktorej si v príslušných rokoch daňovníci uplatnili superodpočet výdavkov na výskum a vývoj. Ako je možné vidieť, tieto sumy sa pohybujú v miliónoch eur a sú pomerne vysoké. Výška uplatneného superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj sa razantne zvýšila od roku 2018, od ktorého bolo možné od základu dane z príjmov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi odpočítať až štvornásobok výdavkov vynaložených na výskum a vývoj (do roku 2018 len 25 %, od roku 2018 až 100 %). Tento rapídny nárast tak pravdepodobne súvisí hlavne so zmenou legislatívy.

V roku 2015 si všetci daňovníci spolu uplatnili superodpočet výdavkov na výskum a vývoj v sume 9,31 milióna eur, v roku 2016 to bolo 16,39 milióna eur a v roku 2017 to bolo 42,99 milióna eur. Prudké zvýšenie nastalo od roku 2018, kedy si všetci daňovníci spolu uplatnili superodpočet výdavkov na výskum a vývoj v sume až 127,66 milióna eur. Napokon rok 2019, v ktorom bola uplatnená suma 112,61 milióna eur.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov finančného riaditeľstva
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov finančného riaditeľstva

Priemerná výška superodpočtu na jedného daňovníka v rokoch 2015 až 2019

Vychádzajúc z údajov o celkovej sume, v ktorej si daňovníci uplatnili superodpočet výdavkov na výskum a vývoj, a počtom týchto daňovníkov, je možné vypočítať aj priemernú výšku superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj uplatnenú jedným daňovníkom. Dôležitá je aj hodnota mediánu. Medián vyjadruje, že v príslušnom roku si približne polovica daňovníkov uplatnila superodpočet výdavkov na výskum a vývoj v sume nižšej a polovica daňovníkov si uplatnila superodpočet výdavkov na výskum a vývoj v sume vyššej ako je hodnota mediánu. Tieto údaje sú za roky 2015 až 2019 uvedené v nasledujúcom grafe. Dá sa povedať, že ani v jednom roku výška uplatneného superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj pripadajúca v priemere na jedného daňovníka neklesla pod 100 tisíc eur. V roku 2018 dokonca pripadal na jedného daňovníka superodpočet výdavkov na výskum a vývoj vo výške takmer 468 tisíc eur.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov finančného riaditeľstva
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov finančného riaditeľstva
Článok pokračuje pod reklamou

Koľko ušetrili daňovníci na dani vďaka superodpočtu v rokoch 2015 až 2019

Vychádzajúc z celkovej výšky uplatnených superodpočtov výdavkov na výskum a vývoj v rokoch 2015 až 2019 všetkými daňovníkmi je možné určiť sumu, ktorú títo daňovníci ušetrili na dani z príjmov.

Vďaka superodpočtu ušetrili daňovníci za posledné roky 58,70 milióna eur na dani z príjmov.

Tento prepočet však bude len približný. Dôvodom je napríklad to, že sadzby dane z príjmov sú rozdielne pre fyzické osoby a právnické osoby, pri fyzických osobách sa sadzba dane z príjmov odvíja od celkovej výšky vykázaného základu dane z príjmov a sadzby dane z príjmov sa v priebehu jednotlivých rokov aj menili. Pre zjednodušenie preto použijeme 19 % sadzbu dane z príjmov, pod ktorú sadzba dane z príjmov zo žiadneho bežného základu dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v rokoch 2015 až 2019 neklesla.

Na základe tohto predpokladu môžeme povedať, že vďaka superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj daňovníci v rokoch 2015 až 2019 ušetrili na dani z príjmov sumu najmenej 58,70 milióna eur. Konkrétna úspora v jednotlivých rokoch je uvedená v nasledujúcom grafe.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov finančného riaditeľstva
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov finančného riaditeľstva

Daňovníci s najvyšším uplatneným superodpočtom v rokoch 2015 až 2019

Údaje o daňovníkoch, ktorí si uplatnili superodpočet výdavkov na výskum a vývoj, sú úplne konkrétne a obsahujú aj konkrétny názov daňovníka, ktorý tento inštitút využil. Takisto je pri každom takomto daňovníkovi uvedená aj suma superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj, ktorú si v príslušnom roku v daňovom priznaní uplatnil a o ktorú si znížil základ dane z príjmov. Na základe týchto údajov ponúkame v nižšie uvedených tabuľkách za každý z rokov 2015 až 2019 údaje o troch daňovníkoch, ktorí si v príslušnom kalendárnom roku uplatnili najvyššiu a najnižšiu sumu superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj.

Na základe výsledkov uvedených v tabuľke je možné vysloviť záver, že z doposiaľ zverejnených údajov si za celú existenciu superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj v jednom roku uplatnila najvyšší superodpočet výdavkov na výskum a vývoj spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o. Jeho výška bola takmer 45 miliónov eur a týkala sa roku 2018. Táto známa spoločnosť pôsobí v oblasti hutníctva a zaoberá sa výrobou ocele určenej na jej ďalšie použitie v priemysle.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov finančného riaditeľstva
Daňovníci s najvyšším superodpočtom výdavkov na výskum a vývoj
Rok Názov daňovníka Výška superodpočtu v eurách
2015 KONŠTRUKTA - Industry, akciová spoločnosť 1 272 959,41
U. S. Steel Košice, s.r.o. 1 128 855,69
Plastic Omnium Auto Exteriors, s.r.o. 591 780,53
2016 U. S. Steel Košice, s.r.o. 2 687 063,11
ESET, spol. s r.o. 2 630 792,21
TATRAVAGÓNKA a.s. 1 228 827,00
2017 U. S. Steel Košice, s.r.o. 18 472 254,59
TATRAVAGÓNKA a.s. 2 211 799,00
Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o. 1 508 733,73
2018 U. S. Steel Košice, s.r.o. 44 992 411,66
Continental Matador Rubber, s.r.o. 5 714 769,36
Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o. 5 368 468,68
2019 Continental Matador Rubber, s.r.o. 9 722 311,32
Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o. 6 475 756,39
ESET, spol. s r.o. 6 448 085,21

Pohľad na daňovníkov, ktorí si v príslušnom kalendárnom roku uplatnili najnižšiu sumu superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj, ukazuje, že tento inštitút využívajú aj daňovníci, ktorí patria medzi tých menších z hľadiska majetku, obratu a počtu zamestnancov. Napríklad je tu aj niekoľko fyzických osôb. Títo daňovníci realizujú výskum a vývoj v menšom rozsahu a výdavky naň vynaložené si v rámci superodpočtu uplatňujú v desiatkach až stovkách eur.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov finančného riaditeľstva
Daňovníci s najnižším superodpočtom výdavkov na výskum a vývoj
Rok Názov daňovníka Výška superodpočtu v eurách
2015 SoftArt, s.r.o. 691,16
Tamoggemon Holding k. s. 879,68
PFCEU s.r.o. 1 048,85
2016 MM a spol., s. r. o. 35
ModneVeci s.r.o. 124,19
SoftArt, s.r.o. 173,95
2017 BMB Leitner, s.r.o. 18,84
TTS Martin, s.r.o. 256,10
BMB Leitner Bratislava, s.r.o. 338,00
2018 Golianová Eva 0,06
Golán Márk 214,62
KUNST, s.r.o. 214,82
2019 KAMEA ELECTRONICS, s.r.o. 360,97
Kidová Anna Ing. 400
TAES s.r.o. 406,79

Daňovníci s najvyšším počtom výskumných projektov v rokoch 2015 až 2019

V údajoch o daňovníkoch, ktorí si uplatnili superodpočet výdavkov na výskum a vývoj, sa uvádzajú aj konkrétne projekty výskumu a vývoja. Je možné tam nájsť informácie o dátume začatia realizácie a cieľoch každého projektu výskumu a vývoja. V nasledujúcej tabuľke uvádzame za každý z rokov 2015 až 2019 údaje o troch daňovníkoch, ktorí v príslušnom kalendárnom roku realizovali najvyšší počet projektov výskumu a vývoja.

V rokoch 2015 až 2019 bola z hľadiska najväčšieho počtu realizovaných projektov výskumu a vývoja v jednom roku lídrom spoločnosť BSH Drives and Pumps s.r.o. V jednom roku realizovala až 99 takýchto projektov. Ide o spoločnosť, ktorá je súčasťou skupiny Bosch. Hlavnou činnosťou tejto michalovskej spoločnosti je vývoj a produkcia elektromotorov a púmp pre bielu techniku.

Pre ilustráciu cieľom jedného z jej projektov bolo na prototype strunovej kosačky navrhnúť konštrukčné zmeny, ktoré povedú k zníženiu hladiny jej akustického výkonu z počiatočnej hodnoty 101 dB(A) pod hodnotu 98 dB(A).

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov finančného riaditeľstva
Daňovníci s najvyšším počtom realizovaných projektov výskumu a vývoja
Rok Názov daňovníka Počet projektov výskumu a vývoja
2015 BSH Drives and Pumps s.r.o. 99
Plastic Omnium Auto Exteriors, s.r.o. 50
U. S. Steel Košice, s.r.o. 48
2016 Plastic Omnium Auto Exteriors, s.r.o. 57
U. S. Steel Košice, s.r.o. 49
SPINEA, s.r.o. 32
2017 Plastic Omnium Auto Exteriors, s.r.o. 87
U. S. Steel Košice, s.r.o. 42
KONŠTRUKTA - Industry, akciová spoločnosť 23
2018 Adient Slovakia s.r.o. 43
U. S. Steel Košice, s.r.o. 40
BSH Drives and Pumps s.r.o. 34
2019 BSH Drives and Pumps s.r.o. 31
NESS KE, s.r.o. 30
Telegrafia, a.s. 26

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Zdaňovanie kryptomien (virtuálnych mien)

Ako zdaňovať kryptomeny v prípade fyzickej či právnickej osoby? Čo sa viac oplatí? Existuje rozdiel v zdaňovaní príjmov z obchodovania s kryptomenami a z ich ťaženia?

Dôležité čísla pre daňové priznanie za rok 2021

Aká je výška nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2021? Aká je suma daňového bonusu v roku 2021? Do kedy je potrebné podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2021?

Nepeňažný príjem a jeho zdanenie

Nepeňažným príjmom môže byť benefit od zamestnávateľa, výhra alebo cena zo súťaží, ako aj lekárom prijatá účasť na odbornom vzdelávaní. Ako sa zdaňujú tieto nepeňažné príjmy?

Výdavky pred začatím podnikania ako daňové výdavky

Aké výdavky vynaložené ešte pred začatím podnikania je možné uznať za daňové výdavky u fyzickej osoby a aké u právnickej osoby (obchodnej spoločnosti)?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky