Tuzemské sektorové samozdanenie v roku 2014

Tuzemské sektorové samozdanenie je daňový pojem, s ktorým sa podnikatelia od začiatku roku 2014 stretávajú pri zdaňovaní svojich tuzemských obchodných transakcií častejšie ako v minulosti. V článku bližšie vysvetlíme, čo tento pojem znamená, aké zmeny v tejto daňovej kategórii nastali od roku 2014 a aké povinnosti z týchto zmien pre podnikateľov vyplývajú.

V praxi často používaný pojem „samozdanenie“ nie je definovaný ani v zákone o DPH ani v ostatných súvisiacich predpisoch. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o DPH“) je však možné tento pojem charakterizovať, ako „prenos daňovej povinnosti z dodávateľa tovaru alebo služby na odberateľa, resp. príjemcu zdaniteľného plnenia.“ Zdaniteľné obchody, pri ktorých dochádza k prenosu daňovej povinnosti je možné v podmienkach SR rozdeliť podľa toho, či obaja obchodní partneri (dodávateľ aj odberateľ plnenia) sú registrovaní pre daň v tuzemsku – ide o tzv. tuzemské samozdanenie alebo tiež používaný pojem tuzemský sektorový reverse charge alebo jeden z obchodných partnerov (buď dodávateľ alebo odberateľ) je registrovaný pre daň v inom štáte EÚ, t. j. ide o samozdanenie v rámci EÚ.

V ďalšej časti príspevku sa budeme bližšie venovať problematike tuzemského samozdanenia a jeho dopadom na podnikateľa pri zostavovaní daňového priznania DPH a kontrolného výkazu DPH.

Problematika súvisiaca s prenosom povinnosti platiť daň z dodávateľa na odberateľa v tuzemsku sa od 1.1.2014 rozšírila na nové druhy tovarov. Okrem doteraz uplatňovaného tuzemského samozdanenia pri dodaní podľa § 69 ods. 12 pís. a) až e) zákona o DPH:

a) kovového odpadu a kovového šrotu,

b) pri prevode emisných kvót skleníkových plynov,

c) pri dodaní nehnuteľnosti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť,

d) pri dodaní nehnuteľnosti, ktorá je v nútenom predaji a

e) pri predaji tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa,

sa tuzemské samozdanenie rozširuje aj na niektoré vybrané druhy komodít podľa § 69 ods. 12 pís. f) až i) zákona o DPH, ktorými sú:

f) poľnohospodárske plodiny , ktoré definuje colný sadzobník kapitola 10 a12,

g) kovy, ktoré vymedzuje colný sadzobník kapitola 72 a časť 73,

h) mobilné telefóny a

i) integrované obvody.

Tuzemský prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia je možné uplatniť len v tom prípade, ak dodávateľ a aj príjemca plnenia sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty v tuzemsku a spĺňajú podmienku zákona, podľa ktorého pri vybraných tovaroch (pís. f) až i) zákona o DPH) musí byť základ dane na faktúre za dané zdaniteľné plnenie vyšší ako 5000 €.

Následne, po splnení podmienok pre samozdanenie, prechádza povinnosť platiť daň na príjemcu plnenia, čo v praxi znamená, že dodávateľ vystaví faktúru bez DPH, pričom na tlačive faktúry uvedie text, v ktorom sa odvoláva na § 69 ods. 12 zákona o DPH, na základe ktorého sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti.

Vzor doplňujúceho textu na faktúre môže byť nasledovný: Na základe § 69 ods. 12 zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. Vám vystavujeme faktúru bez DPH, nakoľko daňová povinnosť pri plnení uvedenom na faktúre prechádza podľa uvedeného predpisu z dodávateľa na odberateľa.

Následne odberateľ, na základe takto vystavenej faktúry, uvedie zdaniteľné plnenie vo svojom daňovom priznaní tak na vstupe ako aj výstupe, t. j. si ho samozdaní.

Prečítajte si tiež

Samozdanenie DPH

Treba však upozorniť na fakt, že podmienka 5 000 eur a viac ako základ dane na faktúre sa vzťahuje celkovo na tovary, ktoré sa v zákone o DPH nachádzajú pod jedným písmenom. Táto formulácia znamená, že dodávateľ, resp. odberateľ si musí pri nákupe dávať pozor, či hodnota rôznych druhov tovarov, ktoré sú v zákone evidované pod jedným písmenom, neprevyšuje sumárne 5000 €. Ak sa tak stane, je potrebné vystaviť faktúru bez DPH, ak nie, faktúra bude vystavená s DPH a bude považovaná za štandardnú tuzemskú faktúru.

Pre lepšie pochopenie uvedieme príklad. V § 69 ods. 12 zákona o DPH pís. f) sa zákon odvoláva na tovary, ktoré sú uvedené v kapitole 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, kde v kapitole 10 sa nachádzajú obilniny ako pšenica, jačmeň, kukurica, ryža a v kapitole 12 zase olejnaté semená a olejnaté plody, rôzne zrná, semená a plody. Ak nastane situácia, že na spoločnej faktúre bude uvedená ryža a repka olejná, ktorých individuálna hodnota je menej ako 5 000 €, ale hodnota za faktúru celkom je viac ako 5 000 €, je dodávateľ povinný, na základe faktu, že uvedené tovary sú v zákone o DPH uvedené pod jedným písmenom, vystaviť túto faktúru bez DPH. Ak by však predávané komodity boli fakturované samostatne na dve faktúry a hodnota jednotlivých základov dane by nebola vyššia ako 5 000 €, dodávateľ je povinný vystaviť faktúry s DPH, keďže nespĺňajú podmienku na samozdanenie.

Tuzemské samozdanenie a daňové priznanie DPH

Na konci zdaňovacieho obdobia je platiteľ dane povinný za realizované zdaniteľné plnenia podať daňové priznanie, na základe ktorého podnikateľovi vzniká buď daňová povinnosť alebo nadmerný odpočet. Medzi zdaniteľné plnenia, ktoré sú predmetom vykazovania v daňovom priznaní DPH, patria taktiež plnenia, ktoré podliehajú samozdaneniu.

Na základe princípu samozdanenia, ktorý vychádza zo skutočnosti, že povinnosť platiť daň prechádza z dodávateľa na odberateľa (príjemcu), dodávateľ plnenia tieto transakcie v svojom daňovom priznaní na výstupe neuvádza. Obe povinnosti vykazovania transakcie tak na vstupe ako aj výstupe prechádzajú na odberateľa a on ich uvedie vo svojom daňovom priznaní na príslušných riadkoch.

Vstup

Odberateľ uvádza vo svojom daňovom priznaní transakciu, ktorá podlieha samozdaneniu v dvoch krokoch. Prvý krok – vykázanie transakcie na vstupe sa uvádza na riadku 21 daňového priznania, kde odberateľ uvedenie výšku dane.

Výstup

Druhý krok predstavuje vykázanie transakcie, ktorá podlieha samozdaneniu na výstupe. V prípade výstupu odberateľ uvádza údaje na riadku 9 a 10. Pričom na riadku 9 sa uvádza základ dane a na riadku 10 výška dane.

V nasledujúcej tabuľke uvádzame prehľadné zhrnutie riadkov v daňovom priznaní DPH, na ktorých má odberateľ povinnosť uviesť údaje pri tuzemskom samozdanení.

Tuzemské samozdanenie a kontrolný výkaz DPH

Transakcie, ktoré sa zdaňujú prostredníctvom tuzemského samozdanenia, podliehajú podľa zákona o DPH okrem povinnosti vykázania v daňovom priznaní DPH, taktiež povinnosti ich evidencie v kontrolnom výkaze DPH. Na rozdiel od evidencie údajov v daňovom priznaní sa povinnosť vykázať transakcie vzťahuje v určitých prípadoch okrem odberateľa aj na dodávateľa.

V prípade dodávateľa môžu nastať pri evidencii faktúr, ktoré podliehajú tuzemskému samozdaneniu v kontrolnom výkaze tieto situácie:

• Ak dodávateľ predáva tovar, ktorý vymedzuje zákon o DPH v § 69 ods. 12 pís. a) až e), teda predáva napr. kovový odpad alebo emisné kvóty, tak faktúra na tento tovar síce podlieha samozdaneniu, teda bude vystavená bez DPH, ale na základe metodického pokynu ku kontrolnému výkazu sa v kontrolnom výkaze tieto komodity neuvádzajú.
• Ak však dodávateľ predáva tovar, ktorý vymedzuje zákon o DPH v § 69 ods. 12 pís. f) až i), teda predáva komodity ako poľnohospodárske plodiny, kov, mobilné telefóny, integrované obvody a tieto plnenia podliehajú samozdaneniu, má dodávateľ povinnosť tieto zdaniteľné plnenia uvádzať v sekcii A2 kontrolného výkazu. Okrem základných informácií, ktoré sa týkajú identifikácie odberateľa, ktorý dané plnenie prijíma, označenia faktúry, dátumu dodania, základu dane a predaného množstva je dôležité pripomenúť, že v tejto sekcií má podnikateľ povinnosť vyplniť aj číselný kód z colného sadzobníka, ak predáva poľnohospodárske plodiny alebo kovy alebo skratku druhu tovaru (MT, IO), ak ide o mobilné telefóny alebo integrované obvody.

V prípade odberateľa je vykazovanie plnenia, ktoré podlieha samozdaneniu jednoduchšie. Odberateľ má povinnosť vykázať v sekcii B1 kontrolného výkazu všetky plnenia z tovarov, ktoré podliehajú tuzemskému samozdaneniu, to znamená, že v prípade odberateľa sa pri vykazovaní plnení v kontrolnom výkaze nerozlišuje, podľa akého písmena v § 69 ods. 12 zákona o DPH samozdanenie nastalo. V sekcii B1 je potrebné upozorniť, že odberateľ vykazuje v jednom riadku okrem identifikácie dodávateľa plnenia, poradového čísla faktúry a dátumu dodania aj základ dane, sumu dane ako aj výšku odpočítanej dane. Po uvedení týchto informácií si odberateľ splnil povinnosti, ktoré súvisia s vykázaním plnenia, ktoré podlieha samozdaneniu v kontrolnom výkaze.

V nasledujúcej tabuľke pre komplexné zhrnutie uvádzame ešte raz prehľadné znázornenie sekcií kontrolného výkazu, do ktorých dodávateľ alebo odberateľ uvádza údaje pri tuzemskom samozdanení.