Povinnosť podnikateľov používať bankové účty v tvare IBAN od 01.02.2014

Predmetom projektu SEPA je harmonizácia pravidiel a štandardných postupov pre dva základné platobné nástroje (platobné príkazy a inkasá) a proces používania platobných kariet.

Postupy súvisiace s platobnými nástrojmi, ktoré sú v súčasnosti využívané v jednotlivých krajinách, sa postupne nahradia nástrojmi SEPA založenými na spoločných pravidlách.

SEPA a jej vplyv na platobné príkazy

Pod úhradou sa rozumie „platobná služba, pri ktorej platiteľ (podnikateľ alebo súkromná osoba) predkladá platobný príkaz svojmu poskytovateľovi platobných služieb (banke) a suma uvedená na platobnom príkaze sa odpíše z platobného účtu platiteľa a pripíše na platobný účet príjemcu na základe pokynu daného platiteľom.“ Z takto uvedenej definície úhrady uskutočnenej cez prevodný príkaz je zrejmé, že pri realizácii platobného príkazu zohráva dôležitú úlohu bankové spojenie tak platiteľa ako aj príjemcu. Podľa  pravidiel platných v súčasnosti sa pri komunikácii s bankami v rámci tuzemských bezhotovostných platieb doposiaľ používali bankové účty v tvare BBAN,  t. j. číslo účtu bolo tvorené národným číslom účtu a kódom banky. Nakoľko takéto označenie je pre potreby medzinárodnej jednoznačnej identifikácie bankových účtov nedostačujúce, najvýznamnejšie zmeny v oblasti platobných príkazov sa týkajú najmä tejto oblasti. Podľa požiadaviek SEPA sú všetci podnikatelia povinní od 01.02.2014 pri komunikácii s bankami používať bankové účty v tvare IBAN.
Formát bankového účtu v tvare IBAN prideľuje svojmu klientovi poskytovateľ platobných služieb a taktiež je uvádzaný na výpise z platobného účtu. Štruktúra slovenského bankového účtu v tvare IBAN musí obsahovať 24 alfanumerických znakov. IBAN pozostáva z nasledovných častí:

  • prvé dva znaky predstavujú kód krajiny (SK),
  • ďalšie dva predstavujú kontrolné číslice,
  • nasleduje štvormiestny kód banky (používaný aj v súčasnosti, napr. kód Tatra banky je 1100);
  • IBAN je ďalej tvorený predčíslím účtu a základným číslom účtu (pôvodný formát BBAN).

V prípade, ak IBAN neobsahuje 24 znakov (napr. bankový účet nemá predčíslie alebo základné číslo nemá 10 znakov) poskytovateľ bankových služieb chýbajúce číslice doplní nulami tak, aby celkový počet znakov bol v súlade s požiadavkami SEPA (napr. SK3111000000001987654321). Formát požiadavky na štruktúru bankového účtu platí tak pre tuzemský ako aj zahraničný platobný styk. Pri zahraničnom platobnom styku bude platiteľ musieť prechodne do 01.02.2016 pri zadávaní platobného príkazu okrem čísla účtu v tvare IBAN zadávať aj swift kód banky v tvare BIC.

Článok pokračuje pod reklamou

Podnikatelia musia aktualizovať informácie o bankových účtoch

Nakoľko banky od 01.02.2014 nebudú od podnikateľov prijímať platobné príkazy s bankovými účtami v tvare BBAN je dôležité, aby podnikatelia, čo možno najskôr rozposlali svojim obchodným partnerom svoje bankové účty v tvare IBAN a taktiež aktualizovali zoznam všetkých účtov svojich obchodných partnerov, a tak získali platné bankové spojenie vo formáte IBAN. Odporúčame pri tejto aktualizácii všetky IBAN formáty testovať a overovať v spolupráci s bankou.

Výpočet IBAN-u si podnikateľ môže overiť aj na stránke www.nbs.sk, tento údaj má však len informatívny charakter, keďže číslo bankového účtu vo formáte IBAN a spôsob jeho použitia v platobnom styku je povinná oznámiť svojmu klientovi tá banka, u ktorej má klient vedený svoj účet.

Výhody zmien platobných príkazov podľa požiadaviek SEPA

  • rovnaký spôsob spracovania platobných príkazov v celej oblasti SEPA platieb,
  • maximálna doba zúčtovania tak tuzemských ako aj zahraničných platieb je tri pracovné dni,
  • znížené poplatky pri zahraničných platobných príkazoch.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Registratúra – kto je pôvodca registratúry a aké má povinnosti

Registratúra sa spája so všetkými záznamami, ktoré z činnosti určitého subjektu vznikli a ktoré je potrebné podľa pravidiel evidovať, uchovávať a vyraďovať. Koho sa tieto povinnosti týkajú?

Platobné brány – účtovanie a DPH

Čo je to platobná brána a ako funguje? Ako zaúčtovať príjem uskutočnený cez platobnú bránu? Podliehajú platby prijaté cez platobnú bránu DPH?

Vyraďovanie a likvidácia firemných dokumentov

Akým spôsobom môže podnikateľ vyradiť a zlikvidovať firemné dokumenty a aké podmienky musia byť splnené v zmysle legislatívy?

Aká je dĺžka záručnej doby?

Čo možno reklamovať, na koho sa vzťahuje záručná doba, aká je dlhá a kedy sa pri nákupoch týka aj podnikateľov?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky