Charakteristika a cieľ projektu SEPA

Projekt SEPA od februára 2014 významnou mierou zmení spôsob uskutočňovania bezhotovostného bankového styku v eurách aj na Slovensku.

Single Euro Payments Area (Jednotná oblasť platieb v eurách)

Projekt s názvom Single Euro Payments Area (Jednotná oblasť platieb v eurách) známy pod skratkou SEPA je zameraný na zjednotenie pravidiel a štandardov pri realizácii bezhotovostných platieb v eurách na akomkoľvek mieste v Európskom hospodárskom priestore (EHP) - t. j. v rámci 28 štátov Európskej únie a Islandu, Lichtenštajnska, Nórska, Monaka a Švajčiarska.

Z cieľov projektu SEPA vyplýva, že súkromné osoby, podnikatelia alebo ďalšie subjekty budú môcť zasielať a prijímať platby v eurách za rovnakých podmienok bez rozdielu, či sa prevod uskutočňuje v rámci jednej krajiny alebo ide o prevod medzi jednotlivými krajinami. Rovnaké podmienky uskutočňovania transakcií v eurách sa budú týkať všetkých používateľov bankových služieb bez ohľadu na to, v ktorej krajine si používateľ založil bankový účet. Táto skutočnosť praxi znamená, že ak podnikateľ realizuje svoje podnikanie na Slovensku aj v zahraničí (napr. Rakúsko), budú pri platbách, ktoré z nich vyplývajú, platiť rovnaké podmienky spracovania (napr. rovnaký čas spracovania, alebo rovnaké poplatky). Taktiež už podnikatelia nebudú nútení viesť vo viacerých krajinách EHP viacero bankových účtov, pomocou ktorých sa snažili znižovať náklady súvisiace s podnikaním v danej krajine.

Priamym dôsledkom implementácie nariadenia SEPA do národnej legislatívy bude nahradenie v súčasnosti používaných domácich platobných nástrojov spoločnými SEPA platobnými nástrojmi. Platobné nástroje SEPA budú realizované podľa rovnakých pravidiel vo všetkých SEPA krajinách.

Legislatívna úprava projektu SEPA

Legislatívna úprava pri bezhotovostnom platobnom styku vedenom v eurách, ktorá vyplýva z projektu SEPA a vstúpi do účinnosti pre všetky podnikateľské subjekty od 1. februára 2014, je v podmienkach Slovenskej republiky tvorená týmito predpismi:

  • Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na platobné nástroje v eurách, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ES 924/2009.
  • Legislatívnu oporu projektu SEPA vytvára aj Smernica o platobných službách (tzv. Payment Services Directive), ktorá bola prenesená do legislatívy jednotlivých členských krajín EÚ. V rámci Slovenskej republiky boli požiadavky smernice prenesené predovšetkým:
    • do zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo 4. novembra 2009 a
    • implementačným plánom pre zavedenie SEPA v SR.
Článok pokračuje pod reklamou

Z legislatívneho rámca pre oblasť SEPA vyplýva, že každá krajina, ktorá prechádza na požiadavky SEPA musí zabezpečiť fungovanie svojho bankového prostredia v súlade s nariadením č. 260/2012. Ide predovšetkým o dodržanie nasledovných požiadaviek na:

  • rovnaké pravidlá a štandardy pre platobné nástroje (platobné príkazy a inkasá)  vedené v mene euro,
  • používanie čísla účtu vo formáte IBAN,
  • komunikáciu medzi používateľmi platobných služieb – podnikateľmi, ak zasielajú platby prostredníctvom elektronických súborov. Komunikácia bude uskutočňovaná na základe normy ISO 20022, ktorá poskytuje spoločný štandard správy pre tento typ komunikácie.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


S okamžitými platbami využite aj automatické párovanie

Vďaka okamžitým platbám a službám otvoreného bankovníctva si viete zjednodušiť prácu.

Platobné brány – účtovanie a DPH

Čo je to platobná brána a ako funguje? Ako zaúčtovať príjem uskutočnený cez platobnú bránu? Podliehajú platby prijaté cez platobnú bránu DPH?

Platba kartou online: povinnosti obchodníka pri ukladaní údajov

Pri platbe kartou v online priestore prichádza k výmene dát kupujúceho a obchodníka. Čo všetko o zákazníkovi prezrádza platba kreditnou kartou a čo s údajmi môže a nemôže robiť obchodník?

Platby kartou cez internet budú mať nové pravidlá: čo sa mení od 1.1.2021?

Internetové platby čakajú v novom roku zmeny. Na čo by sa mali prevádzkovatelia e-shopov pripraviť a čo sa stane, ak silnú autentifikáciu používateľa zanedbajú?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky