Podnikatelia budú monitorovať vplyv podnikania na životné prostredie, prístup k zamestnancom či dodržiavanie ľudských práv. Dokedy majú čas na prípravu?
Európska únia pritvrdila pri pravidlách, ktoré majú zabezpečiť uhlíkovú neutralitu. Kontinent ju má dosiahnuť do roku 2050. Preto posilňuje pravidlá o nefinančnom reportovaní. Nová smernica podnecuje firmy k tomu, aby zaujali zodpovedný prístup k podnikaniu.
Nové pravidlá sa dotknú stoviek slovenských firiem
Na Slovensku by na základe údajov z portálu Finstat muselo podľa nových kritérií vykazovať udržateľnosť v rámci svojej výročnej správy viac ako 600 spoločností. Túto povinnosť im ukladá smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD). Reportovanie bude povinné pre spoločnosti, ktoré spĺňajú najmenej 2 z 3 kritérií:
- viac ako 250 zamestnancov,
- súvaha viac ako 40 miliónov eur,
- obrat viac ako 20 miliónov eur.
Správe o udržateľnosti sa nevyhnú ani tie firmy, ktoré majú svoje cenné papiere obchodované na burze, vrátane malých a stredných podnikov. Tie však budú mať oneskorenú povinnosť o tri roky v porovnaní s veľkými firmami.
Slovenské firmy pri vykazovaní zodpovedného prístupu zaostávajú
„Podľa našich analýz má v súčasnosti s takzvanou vizitkou o udržateľnosti skúsenosť približne 30 slovenských spoločností, prísnejšie kritériá reportingu by splnilo maximálne tretina z nich. Doteraz bola platná smernica, ktorá túto povinnosť ukladá firmám nad 500 zamestnancov s určitým obratom a súvahou. Väčšina firiem v zmysle platnej legislatívy využila výnimku stanovenú nariadením a ako dcérske spoločnosti zahraničných firiem, informácie zahrnuli v konsolidovanom nefinančnom výkaze materskej spoločnosti,“ priblížila Jana Ružická, expertka na reporting nefinančných údajov v spoločnosti Mazars. Nová smernica bude oveľa záväznejšia a členské štáty nebudú mať takú flexibilitu v procese jej zapracovania do národnej legislatívy.
Informácie o udržateľnosti sú zaujímavé aj pre investorov
Európska komisia tvrdí, že finančný sektor potrebuje transparentné, dôveryhodné a porovnateľné informácie o tom, ako vplýva činnosť firiem na životné prostredie a spoločnosť.
Investori sa totiž čoraz viac riadia nielen
ukazovateľmi o finančnej kondícii firiem, ale aj informáciami o vplyve
ich činnosti na zmenu klímy alebo o ich prístupe k zamestnancom - či
už ide o zastúpenie žien v riadiacich funkciách alebo znižovanie platových rozdielov medzi mužmi a ženami a podobne. Cieľom smernice je podporiť tok
kapitálu k udržateľným aktivitám, k tomu sú potrebné presné
a štandardizované údaje, aby firmy neskĺzli k tzv. „greenwashingu“.
Na udržateľnosť si posvietia audítori
Pre dosiahnutie čo najväčšej transparentnosti, bude správy musieť preveriť nezávislá tretia strana. Overovanie nefinančných dát sa má v budúcnosti vyrovnať úrovni finančného auditu. Okrem toho budú spolu s finančnými ukazovateľmi zverejnené v digitálnom formáte v európskej databáze. Presné štandardy, ktoré budú firmy pri svojom reportingu používať, budú známe o rok. Pripravuje ich Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo, a budú vychádzať z doteraz existujúcich a využívaných štandardov.
Únia bude svetovou jednotkou
V súčasnosti správu o udržateľnosti zverejňuje približne 11 tisíc spoločností v rámci Európskej únie. Po novom sa počet zvýši na takmer 50 tisíc. Vďaka tomu sa EÚ stane globálnym lídrom pri stanovovaní štandardov pre udržateľné financovanie. Veľké firmy budú musieť vykazovať udržateľnosť pravdepodobne vo výročnej správe za rok 2023. Firmy, tak majú jeden a pol roka, aby si nastavili procesy na zber dát od januára 2023 a dostali svoje aktivity na úroveň, ktorú budú komunikovať verejne.
Zdroj: Mazars
