E-fakturácia bude na Slovensku podľa podnikateľov najväčšou zmenou pre firmy od zavedenia eura. Kritizujú náklady, podcenené dopady aj zbytočný náskok pred EÚ.
Približne o rok by mala veľká časť slovenských podnikateľov prejsť na vystavovanie e-faktúr. Ide o nadviazanie na legislatívny balík opatrení ViDA prijatý Európskym parlamentom. V rámci neho sa zavedie elektronická fakturácia pre všetky členské štáty, pričom EÚ stanovila termín na zavedenie povinnej e-fakturácie pre zdaniteľné osoby pri cezhraničných transakciách v členských štátoch od 1.7.2030. Ministerstvo financií SR ale využilo možnosť zaviesť nový systém pre domáce transakcie skôr – e-faktúru navrhuje spustiť už od 1.1.2027. Ako tento krok hodnotia podnikatelia, v čom vidia úskalia a čo navrhujú?
Štát si od e-faktúr sľubuje vyšší výber daní, benefity môže systém priniesť aj firmám
Od 1.7.2030 budú členské štáty podľa ustanovení smernice EÚ povinné zaviesť vystavovanie elektronických faktúr pre cezhraničné dodania, a to v jednotnom systéme. Avšak, smernica dáva možnosť zaviesť povinnosť vystavovať e-faktúru a odosielať údaje finančnej správe aj pred týmto termínom. Tejto možnosti sa chopila Slovenská republika, ktorá novinku plánuje zaviesť od 1.1.2027, a to v segmente B2B. Ako uvádza daňová poradkyňa Mária Sameková, štát si od tohto opatrenia sľubuje zlepšenie výberu daní a boj proti daňovým únikom v oblasti DPH. Práve platiteľov DPH sa novinka dotkne. „Drobní podnikatelia, ktorí nie sú platiteľmi DPH, budú naďalej môcť fungovať v režime, ako doteraz. Platí to aj pre malé právnické osoby, ktoré nie sú platiteľmi DPH,“ upresňuje M. Sameková.
Daňová poradkyňa ďalej približuje fungovanie systému - dodávateľ pošle objednávateľovi faktúru cez sieť Peppol (decentralizované riešenie). „Samotné doručenie budú mať na starosti certifikovaní Peppol poskytovatelia prístupu. Títo zároveň pošlú vybrané údaje z faktúry aj finančnej správe. Faktúry sa budú posielať v štandardnom formáte XML, ktorý spĺňa Európsku normu, a to pomocou zabezpečeného komunikačného protokolu. Podnikatelia budú môcť pri zadávaní faktúr využívať buď jednoduché užívateľské prostredie, alebo budú používať svoje vlastné automatizované riešenie integrované do ich účtovných systémov,“ vysvetľuje. Zároveň dodáva, že keďže nový systém počíta s neobmedzeným počtom poskytovateľov služby doručovania elektronických faktúr, budú mať možnosť aj záujemcovia z radov podnikateľov stať sa certifikovaným poskytovateľom prístupu do siete Peppol a poskytovať službu doručovania elektronických dokumentov pre iné podnikateľské subjekty.
Okrem podnikateľskej príležitosti daňová poradkyňa opisuje výhody, ktoré má e-faktúra priniesť štátu. „Od zavedenia e-faktúr a oznamovania údajov z nich si štát sľubuje, že vďaka údajom z faktúr získaných v reálnom čase dokážu daňoví kontrolóri lepšie identifikovať plnenie daňových povinností a nastaviť kontrolné mechanizmy. Očakáva sa, že pre podnikateľov sa v súvislosti s automatizáciou pri vystavovaní faktúr v budúcnosti znížia náklady, na druhej strane im v počiatočnom štádiu pri zavádzaní systému vzniknú nové náklady v súvislosti s úpravou informačných systémov a účtovných programov,“ vysvetľuje M. Sameková. Bonusom pre podnikateľské subjekty by podľa jej slov malo byť aj skrátenie procesov súvisiacich s prijatím faktúr a ich následným spracovaním vďaka tomu, že dáta budú v štandardizovanej štruktúrovanej podobe a ako benefit vníma aj úsporu nákladov na papierové faktúry.
Podnikatelia digitalizáciu vítajú, za kritický považujú najmä skorý termín
Samotní podnikatelia podporujú digitalizáciu aj zefektívnenie procesov. Ako pre Podnikajte.sk uvádza Richard Hollý, viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR (ZAP) zodpovedný za oblasť daňovej, colnej a finančnej regulácie, súhlasí aj so zjednocovaním pravidiel v rámci EÚ riešení. Otázkou ale podľa neho je, nakoľko smeruje návrh zavedenia e-faktúry na Slovensku k lepšej efektivite a digitalizácie a do akej miery je v súlade so štandardami krajín EÚ. Upozorňuje, že zavedenie e-faktúry je najväčšou vynútenou zmenou v procesoch firiem od zavedenia meny EUR. „Dôležité je uviesť, že prípadné zlyhanie systému, ktorý je stále pre nás veľkou neznámou, znamená nielen byrokraciu, ale ohrozí samotný výkon podnikania a bežných chod firiem,“ argumentuje R. Hollý.
Hoci legislatíva ešte nie je schválená a nie sú známe konkrétne podmienky fungovania, je jasné, že zavedenie e-faktúry si bude vyžadovať výrazné zmeny v účtovných a ekonomických softvéroch aj vo firemných procesoch. Zástupcovia podnikateľov sa preto zhodujú, že navrhovaný termín, rok 2027, je veľmi rizikový. Podľa Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) náklady a dopady na firmy štát podceňuje a so zavedením sa zbytočne ponáhľa. „Termín spustenia je príliš krátky a môže spôsobiť, že nebudú pripravení podnikatelia ani štát,“ uvádza združenie.
Podobne situáciu vníma aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Generálny sekretár Martin Hošták pre Podnikajte.sk uvádza, že termín účinnosti 1.1.2027 je nereálny. Takýto časový rámec podľa Hoštáka neposkytuje dostatočný priestor na prípravu potrebných procesov, úpravu IT systémov či akreditáciu poskytovateľov služieb.
Viceprezident ZAP zas upozorňuje, že pokiaľ ide o súlad s právom EÚ, aktuálne Slovensko mešká s vlastnými záväzkami. „EÚ smernica 2014/55/EU o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia a obstarávateľské subjekty vedeli prijímať a spracúvať elektronické faktúry v súlade s európskou normou EN 16931. Slovensko síce úspešne transponovalo túto smernicu do zákona, ale technické nasedenie je vo výraznom omeškaní.“ Napriek tomu sa ale Slovensko ponáhľa so zavedením e-faktúry na domáce B2B transakcie a smernicu ViDA tak výrazne predbieha. „Je fakt, že ministerstvo financií ako i Finančné riaditeľstvo SR komunikujú s podnikateľmi o príprave zavedenia tejto zmeny. Ale samotný štát nedokázal splniť svoje vlastné záväzky súvisiace s e -faktúrou za 5 rokov a od podnikateľov (platiteľov dane) očakáva, že si túto povinnosť splnia za jeden rok,“ dodáva R. Hollý.
E-faktúra je najväčšou vynútenou zmenou pre firmy od zavedenia eura
Zároveň dopĺňa: „Pravda je taká, že SR sa vydala vlastnou cestou pri zavedení e-faktúry a smeruje len k väčšej kontrole nad obchodnými aktivitami bez pridanej hodnoty pre firmy. Preto sme podali viacero zásadných pripomienok, zúčastnili sme sa dvoch kôl rozporových konaní a prezentovali naše návrhy. Vo viacerých bodoch sa nám podarilo nájsť s ministerstvom financií kompromisné riešenie.“ Ide najmä o dohodu, že sa 15-dňová lehota na vystavenie faktúry nebude meniť a do budúcnosti chcú hľadať riešenie, ako by mohol systém e-faktúry nahradiť povinnú archiváciu.
Inšpirácia je za hranicami, poučiť sa môžeme aj zo zavádzania e-kasy
Systém elektronickej fakturácie funguje už v niekoľkých štátoch EÚ, preto máme možnosť inšpirovať sa alebo sa poučiť z chýb iných. „Krajiny, ktoré si ponechali dlhší časový priestor na implementáciu, spustili systém e-faktúr plynulejšie než tie, ktoré to plánovali v horizonte kratšom ako rok,“ uvádza pre Podnikajte.sk RÚZ. ZPS zasa dodáva, že skúsenosti z Nemecka, Talianska a Poľska ukazujú, že na hladké zavedenie e-faktúry je potrebných 500 až 1000 dní. R. Hollý zo Zväzu automobilového priemyslu ešte poukazuje na to, že niektoré krajiny EÚ najskôr transponovali cezhraničné transakcie a umožnili podnikateľom, aby dobrovoľne pristúpili na tuzemské B2B transakcie.
Na hladké zavedenie e-faktúry treba 500 - 1000 dní
Firmy si tiež spomínajú na, nie tak dávny, rýchly proces zavedenia e-kasy, ktorý označujú za fiasko. „Opakovane sa posúvali termíny spustenia e-kasy, neboli na trhu dostupné vhodné pokladnice, neboli pripravené softvéry a nebol dostatok technikov, ktorí by sprevádzkovali zariadenia. Nehovoriac o tom, že reálne náklady pre podnikateľov boli niekoľkonásobne vyššie než pôvodné odhady. Ak sa chceme podobnému scenáru s istotou vyhnúť, je potrebné termín spustenia posunúť tak, aby sa nielen podnikatelia, ale aj štátne inštitúcie stihli bez problémov pripraviť,” zdôrazňuje ZPS.
Poznámka: Navyše, hoci má zavedenie e-faktúry byť zbraňou proti daňovým podvodníkom, ZPS upozorňuje, že nie je jasné, koľko peňazí chce štát vďaka elektronickým faktúram získať a aké typy daňových podvodov chce eliminovať. „V predložených materiáloch chýbajú merateľné ciele a konkrétne dáta o tom, o koľko by mal vzrásť výber daní po zavedení e-faktúry.“ Za paradox združenie považuje, že namiesto hľadania úspor v rámci existujúcich kapacít u jedného z najväčších zamestnávateľov vo verejnom sektore, sa pri digitalizácii procesov plánuje navyšovanie počtu zamestnancov Finančnej správy.
Podnikatelia na základe skúseností zo zavádzania e-kasy poukazujú na to, že pri nedostatku času dochádza k zbytočným komplikáciám, nárastu nákladov a oneskorenej certifikácii riešení. „Ponechanie navrhovaného termínu by znamenalo výrazné riziko pre podnikateľov – zvýšenú administratívnu a finančnú záťaž, ohrozenie plynulosti obchodných operácií a potenciálne ukladanie sankcií aj v prípadoch, keď dôjde k technickým alebo organizačným problémom mimo ich kontroly,“ argumentuje M. Hošták za RÚZ.
Podnikatelia žiadajú postupné a realistické zavádzanie e-fakturácie
Podnikatelia a zamestnávatelia prichádzajú s rôznymi riešeniami situácie. Vláde odkazujú hneď niekoľko návrhov, ako zmätkom a komplikáciám predísť. ZAP vidí riešenie v zabezpečení systému e-faktúra na transakcie B2G od 1.1.2027 a následne, po vyhodnotení systému a zistení jeho funkčnosti, pridávať aj B2B transakcie. Ich navrhovaný časový harmonogram zavedenia elektronickej fakturácie je nasledovný:
- Od 1.1.2027 B2G tuzemské transakcie;
- Od 1.1.2028 (na dobrovoľnom rozhodnutí) tuzemské B2B transakcie;
- Od 1.7.2030 cezhraničné B2B transakcie.
Republiková únia zamestnávateľov vidí optimálne riešenie v posunutí účinnosti povinnej elektronickej fakturácie na 1.7.2030. „Tento termín by umožnil zosúladenie s harmonogramom európskej legislatívy a poskytol firmám i štátu dostatočný čas na komplexnú prípravu. V prechodnom období je podľa nás nevyhnutné zaviesť pilotný režim s dobrovoľným zapojením vybraných podnikov, aby sa v praxi otestovala funkčnosť systémov, interoperabilita (vzájomná spolupráca) a kapacita spracovania väčšieho objemu faktúr. Zároveň by to minimalizovalo tzv. „gold plating“, teda zavádzanie povinností nad rámec požiadaviek EÚ,“ vysvetľuje M. Hošták. Posun účinnosti na rok 2030 by podľa neho zabezpečil plynulé a predvídateľné zavedenie e-faktúr, pričom by sa rešpektovali zásady „lepší predpis, nie väčší“ a vytvorili férové podmienky pre všetkých podnikateľov.
„Požadujeme, aby sa e-faktúra zavádzala iba v minimálnom rozsahu, ktorý požaduje EÚ a Slovensko nešlo nad rámec európskych pravidiel, pričom vláda má takýto záväzok aj vo svojom programovom vyhlásení. Slovenské „vylepšenia“ e-faktúry nad rámec požiadaviek EÚ nielenže skomplikujú život mnohým firmám, ale v niektorých sektoroch bude dodržiavanie tejto legislatívy dokonca nemožné,” upozorňuje zasa Združenie podnikateľov Slovenska. Digitalizáciu procesov vníma ako správny krok, ale nesmie ísť o bezdôvodnú záťaž pre podnikateľov nad rámec európskych pravidiel, bez jasných prínosov pre firmy. „Žiadame preto zásadné prepracovanie návrhu e-faktúry tak, aby nešlo o ďalšiu haldu povinností, ale o moderný nástroj, ktorý pomôže tak štátu s výberom daní, ako aj podnikateľom v ich činnosti.“
