Niektorí podnikatelia budú podávať ESG reporty neskôr. Koho sa zmena (ne)týka, čo nepodceniť a aké úpravy ešte možno očakávať?
Od júla 2025 je účinná novela zákona o cenných papieroch, v rámci nej však bol novelizovaný aj zákon o účtovníctve. Jeho úpravou sa zaviedla dôležitá zmena pre podnikateľov – posun termínu povinného podávania ESG reportov, teda vykazovania informácií o udržateľnosti. Ide o transpozíciu smernice EÚ nadväzujúcu na balík opatrení „Omnibus“, ktorej cieľom je znížiť byrokratickú záťaž európskych podnikov.
Posun termínu ESG reportingu – koho sa (ne)týka?
Povinnosť vykazovať informácie o udržateľnosti, konkrétne o aktivitách v oblastiach „Environment“ (postoj k životnému prostrediu), „Social“ (postoj k zamestnancom a spoločnosti) a „Governance“ (riadenie podniku), v rámci výročnej správy spoločnosti, majú od roku 2025 (za rok 2024) subjekty verejného záujmu. Ide o banky, poisťovne či veľké účtovné jednotky s viac ako 500 zamestnancami.
Postupne sa ale ESG vykazovanie začalo týkať aj firiem s obratom nad 50 miliónom eur, majetkom 25 miliónov eur a 250 zamestnancov (stačí spĺňať dve z uvedených kritérií počas dvoch po sebe nasledujúcich účtovných období). Tieto mali začať ESG vykazovať od roku 2026 (za obdobie od 1.1.2025).
Ďalšou skupinou sú malé a stredné podniky kótované na regulovaných trhoch EÚ (majú obchodované cenné papiere napr. na burze), ktorých sa reporting mal začať týkať v roku 2027.
Práve posledné dve menované skupiny firiem však získali možnosť odkladu ESG reportingu o dva roky. Veľkým účtovným jednotkám, ktoré nie sú subjektmi verejného záujmu a spĺňajú niektoré z hore uvedených kritérií, sa povinnosť vykazovať ESG posúva na rok 2028. Kótované malé a stredné podniky zas majú povinnosť podávať správu o udržateľnosti od roku 2029.
Podľa pôvodného harmonogramu (od roku 2025) naďalej ESG vykazujú subjekty verejného záujmu ako banky či poisťovne. Taktiež stále platí, že od firiem, ktorým sa posunula povinnosť reportingu alebo firiem, ktoré vykazovať ESG oficiálne nemusia, môžu tieto dáta žiadať ich obchodní partneri. „Treba počítať s tým, že veľké spoločnosti môžu informácie o ESG aktivitách vyžadovať od svojich dodávateľov – menších firiem, a to napríklad dotazníkovou formou. Povinnosť zisťovať informácie o dodávateľskom reťazci sú totiž súčasťou ESRS štandardov, ktoré detailnejšie upravujú, aké dáta majú firmy vykazovať,“ uviedol v rozhovore o ESG reportingu špecialista na túto oblasť Peter Szabó.
Podobne aj výnimky z ESG vykazovania – dcérske firmy niektorých spoločností z EÚ – môžu byť požiadané od ich „matiek“, aby vyplnili dotazník, v ktorom sa na niektoré údaje o udržateľnosti dopytujú.
| Typ účtovnej jednotky | Príklad firmy | Pôvodný začiatok ESG vykazovania | Nový termín po novele zákona o účtovníctve |
|---|---|---|---|
| Veľké firmy, ktoré sú subjektmi verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami | Banky, poisťovne | 1.1.2025 | Nemení sa |
| Veľké firmy, ktoré nie sú subjektmi verejného záujmu a spĺňajú dve z troch kritérií | Veľká priemyselná firma | 1.1.2026 | 1.1.2028 |
| Malé a stredné podniky kótované na regulovanom trhu | Menšia IT firma kótovaná na burze | 1.1.2027 | 1.1.2029 |
Odklad ESG reportingu a dôsledky v praxi
„Zavádzanie ESG reportingu vnímame ako dôležitý krok k udržateľnému podnikaniu, no jeho odklad vnímame ako rozumný kompromis medzi často nerealistickými očakávaniami Európskej komisie a reálnou pripravenosťou firiem na túto povinnosť,“ skonštatovala hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ SR) Miriam Filová. Zároveň uvádza, že zmena sa dotkne viac ako 700 firiem.
Práve danou úpravou v termínoch dotknuté firmy získajú viac času na prípravu, napríklad na nastavenie procesov na zber dát o ESG či nastavenie vnútorných kontrolných mechanizmov, na nájdenie externých poradcov, ktorí ich na povinnosť pripravia alebo na vytvorenie interných tímov. Zároveň si firmy môžu rozložiť náklady v čase, nakoľko ESG reporting si vyžaduje investície napríklad do IT systémov, konzultantov, na školenia zamestnancov či na ESG audit.
Treba však mať na pamäti, že odklad povinnosti automaticky neznamená, že sa na ESG netreba postupne pripravovať. Kto začne riešiť systém neskoro, napríklad až v roku 2027, môže naraziť na nedostatok odborníkov, drahšie externé služby a problém môžu mať a pri získavaní financovania z bánk, ktoré ESG dáta už dnes vyžadujú v úverových procesoch. Firmy, ktoré ich neposkytnú, môžu byť pri žiadaní o prostriedky znevýhodnené. A v nevýhode môžu byť aj pri získavaní zákaziek od obchodných partnerov.
Náš tip: Praktické informácie, tipy a odporúčania odborníka, kedy začať ESG reporting riešiť a čo urobiť ako prvé, no tiež, ako si zlepšiť ESG rating, ako na výpočet uhlíkovej stopy či vytvorenie „step plánu“, približujeme v článku Povinnosť ESG vykazovania sa blíži: ako sa pripraviť?
Európska únia plánuje aj ďalšie ústupky v ESG reportingu
Tzv. Omnibus balíček opatrení na zníženie byrokracie a administratívnej záťaže pre podniky navrhnutý Európskou komisiou vo februári 2025 obsahuje aj zníženie počtu firiem povinných vypracovávať reporty o udržateľnosti. Podľa návrhu by sa táto povinnosť týkala firiem s viac ako 1000 zamestnancami, čím by došlo k vyňatiu asi 80 % z rozsahu smernice. K zmene by malo dôjsť aj v kritériu čistého obratu, ktorý by bol nastavený na 450 miliónov eur (aktuálne 50 miliónov eur). V návrhu sa zároveň nachádza, aby malé a stredné podniky mohli odmietnuť poskytnutie údajov pre väčšie spoločnosti. Podrobnosti sme priblížili v článku ESG reporting čakajú zmeny, v pláne je odbremeniť väčšinu firiem.
Balík ale musí prejsť legislatívnym procesom na úrovni EÚ, ktorý je zdĺhavý. Nateraz je preto otázne, ako budú finálne opatrenia znieť a zároveň, do akej miery budú prenesené do legislatívy na úrovni jednotlivých štátov.
