Ako sa brániť voči rozhodnutiam orgánov verejnej správy

Aké máte možnosti obrany proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy? Rady a tipy, ako postupovať v prípade, ak bude voči vám vydané rozhodnutie, s ktorým nesúhlasíte.

V rámci podnikateľskej činnosti prichádza podnikateľ veľakrát do kontaktu s orgánmi verejnej správy (štátnymi orgánmi). Bežné sú kontroly napr. Inšpektorátu práce alebo daňové kontroly. Výsledkom toho môže byť rozhodnutie, napr. o uložení pokuty pre porušenie zákonných povinností. Právny poriadok SR však pozná viacero prostriedkov, ktoré môžete využiť s cieľom brániť sa voči takémuto rozhodnutiu orgánov verejnej správy. V článku vám prinášame prehľad možností, ako postupovať proti rozhodnutiu štátneho orgánu, s ktorým nesúhlasíte.

Pozn: orgán verejnej správy (používa sa aj pojem správny orgán) – ide o orgán, ale taktiež aj o fyzické a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, t.j. ide napr. o úrady ako daňový úrad, inšpektorát práce,  stavebný úrad alebo okresný úrad.

Odvolanie proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy

V prvom rade je potrebné uviesť, že každé rozhodnutie orgánu verejnej správy obsahuje poučenie, ktoré nájdete na konci rozhodnutia. V rámci poučenia je uvedené, či môžete proti uvedenému rozhodnutiu podať opravný prostriedok, a ak áno, tak kde a v akej lehote, alebo je v poučení uvedené, či je rozhodnutie už konečné.

Spravidla je voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať na tom orgáne, ktorý vydal dané rozhodnutie a to v lehote 15 dní od doručenia (v daňových veciach možno podať odvolanie proti rozhodnutiu až do 30 dní od doručenia rozhodnutia). Je potrebné dodržať túto lehotu. Jej zmeškanie bude mať za následok zamietnutie odvolania. Pričom platí pravidlo, že táto lehota je zachovaná, ak odvolanie podáte posledný deň na pošte. Nie je potrebné, aby odvolanie bolo v rámci zákonom stanovenej lehoty aj doručené správnemu orgánu. V prípade, ak posledný deň pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, predlžuje sa táto lehota na najbližší pracovný deň.

Pozn: orgán verejnej správy prvého stupňa – ide o orgán, ktorý rozhoduje v prvom stupni, napr. okresný úrad odbor živnostenského podnikania rozhoduje v prvom stupni o vydaní osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo napr. inšpektorát práce vykonáva v prvom stupni kontrolu nad dodržiavaním právnych predpisov v oblasti BOZP.

Príklad na dodržanie lehoty na podanie odvolania:

Jozef vlastní firmu, v ktorej vyrába produkty zo skla. V rámci firmy zamestnáva aj zamestnancov. Dňa 3.1.2020 vykonal Inšpektorát práce kontrolu, pričom zistil porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, za čo udelil pokutu vo výške 10 000 eur. Rozhodnutie bolo doručené dňa 10.1.2020. Od nasledujúceho dňa (deň doručenia rozhodnutia, t.j 10.1.2020, sa do lehoty na podanie odvolanie neráta), začína plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania, ktorá uplynie 25.1.2020 (sobota). Preto sa táto lehota predlžuje na najbližší pracovný deň (pondelok 27.1.2020). Tento deň je posledný na odvolanie. Jozef musí najneskôr 27.1.2020 podať odvolanie voči rozhodnutiu na pošte, pričom je irelevantné, kedy bude dané odvolanie doručené Inšpektorátu práce. V prípade, ak by túto lehotu zmeškal (podal by odvolanie na pošte napr. 28.1.2020), bude to mať za následok zamietnutie odvolania.

Podanie odvolania má spravidla odkladný účinok. To znamená, že rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, kým sa nerozhodne o odvolaní.

Príklad na právoplatnosť rozhodnutia:

Jozefovi bolo dňa 6.1.2020 doručené rozhodnutie o uložení pokuty 10 000 eur za porušenie povinnosti v oblasti BOZP. Túto pokutu musí zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Lehota na odvolanie je do 21.1.2020. Ak v tejto lehote nepodá odvolanie, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Následne od právoplatnosti rozhodnutia začína plynúť 15 dňová lehota na zaplatenie pokuty. Ak by Jozef podal odvolanie, nebude musieť zaplatiť pokutu až do okamihu, kým sa nerozhodne o odvolaní.

Spravidla o odvolaní rozhoduje nadriadený orgán. Platí však, že aj ten správny orgán, ktorý vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie, môže o odvolaní rozhodnúť. Musí však odvolaniu vyhovieť v plnom rozsahu a taktiež, ak sú účastníkom konania viaceré osoby (napr. v stavebnom konaní), musia s novým rozhodnutím všetci súhlasiť. Inak o odvolaní rozhoduje nadriadený orgán.

Pozn: nadriadený orgán – orgán, ktorý je nadriadený nižšiemu orgánu. Napr. Národný inšpektorát práce je nadriadeným orgánom Inšpektorátom práce a rozhoduje o odvolaniach vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol Inšpektorát práce. Vo vzťahu k Národnému inšpektorátu práce je zasa nadriadeným orgánom Ministerstvo práce, soc. vecí a rodín SR, ktorý riadi Národný inšpektorát práce. 

Ak je odvolanie dôvodné, odvolací orgán zruší rozhodnutie a vec vráti prvostupňového správnemu orgánu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak odvolanie nie je dôvodné, odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Týmto nadobúda rozhodnutie právoplatnosť.

Obnova konania

Obnova konania je ďalším opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť rozhodnutie správneho orgánu. Predpokladom obnovy konania ale je, že rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť.

Obnovu konania možno navrhnúť vtedy, ak sú tu nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v pôvodnom konaní uplatniť bez viny účastníka alebo vtedy, keď sa rozhodnutie opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé.

Návrh na obnovu konania možno podať najneskôr do 3 mesiacov, od kedy sa účastník dozvedel o týchto nových skutočnostiach alebo o tom, že dôkazy sú nepravdivé, najneskôr však do troch rokov od právoplatnosti pôvodného rozhodnutia.

Obnova konania prebieha v dvoch štádiách. V prvom skúma orgán, či je daný dôvod obnovy konania. Výsledkom tohto štádia je rozhodnutie buď o povolení obnovy konania alebo o zamietnutí návrhu na obnovu konania. V druhom štádiu, ak orgán povolí obnovu konania, vydá nové rozhodnutie vo veci, ktorým nahradí pôvodné rozhodnutie.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

Opravným prostriedkom proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu je aj tzv. preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Rozhodnutie, ktoré je nezákonné, môže preskúmať nadriadený správny orgán. Opätovne platí trojročná lehota na preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Po uplynutí tejto lehoty už nemožno preskúmať rozhodnutie mimo odvolacieho konania.

Článok pokračuje pod reklamou

Správna žaloba na správny súd

Právny poriadok SR ponúka možnosť podať proti právoplatnému rozhodnutiu tzv. správnu žalobu na súd. V rámci správneho súdnictva preskúmavajú súdy na základe týchto žalôb zákonnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi.

Proti právoplatnému rozhodnutiu možno spravidla podať správnu žalobu na súd.

Podmienkou pre to, aby správna žaloba mohla byť úspešná, je to, aby ste vyčerpali riadne opravné prostriedky (t.j. odvolanie). Žaloba musí byť taktiež podaná spravidla najneskôr do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje.

Príklad na lehotu na podanie správnej žaloby:

Jozefovi bolo dňa 18.11.2019 doručené rozhodnutie o uložení pokuty 10 000 eur za porušenie povinnosti v oblasti BOZP. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie, ktorému nadriadený orgán nevyhovel. Rozhodnutie o odvolaní mu bolo doručené dňa 10.01.2020. Od tohto okamihu mu začína plynúť dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby na súd, ktorá uplynie 10.03.2020.

Príklad na prípustnosť správnej žaloby:

Jozefovi bolo dňa 18.11.2019 doručené rozhodnutie o uložení pokuty 10 000 eur za porušenie povinnosti v oblasti BOZP. Proti rozhodnutiu sa neodvolal, preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2019. Rozhodol sa ale, že podá správnu žalobu na súd. Na súde nebude úspešný, pretože nevyčerpal riadne opravné prostriedky (odvolanie). To, že nepodal voči rozhodnutiu aj návrh na obnovu konania, resp. návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je bezpredmetné, pretože zákon vyžaduje vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov, pričom obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sú mimoriadne opravné prostriedky (mimoriadne preto, lebo smerujú už voči právoplatnému rozhodnutiu).

Správnu žalobu na súd však môžete podať iba prostredníctvom advokáta. Ten vás musí aj zastupovať pred správnym súdom. Výnimkou sú prípady uvedené v zákone (napr. ak máte sami právnické vzdelanie alebo ak žiadate preskúmať rozhodnutie o priestupku, v sociálnej veci alebo namietate nečinnosť správneho orgánu). Ak by ste podali správnu žalobu bez toho, aby ju spísal advokát a ten vás zastupoval pred súdom, malo by to za následok odmietnutie žaloby, teda neúspech.

Súd v rámci konania skúma zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, ak bolo napr. vydané na základe neúčinného zákona, vec bola nesprávne právne posúdená, prípadne skutkový stav bol nedostatočne zistený. V prípade, ak nezistí porušenie zákona, žalobu zamietne.

Podanie správnej žaloby ale nemá odkladný účinok. To znamená, že ak vám napr. správny orgán uložil pokutu, a rozhodnutie je už právoplatné, pokutu musíte v stanovenej lehote zaplatiť. Inak hrozí jej vymáhanie, a to bez ohľadu na to, že ste podali správnu žalobu na súd.

Avšak v rámci správnej žaloby môžete podať návrh, aby súd priznal správnej žalobe tzv. odkladný účinok. Predpokladom je, že okamžitým výkonom rozhodnutia orgánu verenej správy by hrozila závažná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Ak by správny súd návrhu na odkladný účinok vyhovel, nemuseli by ste zaplatiť pokutu až do rozhodnutia správneho súdu.

Kasačná sťažnosť

Aj v prípade, ak súd zamietne žalobu pre jej nedôvodnosť, právny poriadok pripúšťa za určitých okolností ešte jeden opravný prostriedok, a to kasačnú sťažnosť. O nej rozhoduje Najvyšší súd SR. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je spravidla jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu o správnej žalobe.

Opätovne, aj v tomto prípade je možné podať kasačnú sťažnosť len prostredníctvom advokáta, ktorý vás musí zastupovať v konaní. Výnimkou sú prípady, ak máte sami právnické vzdelanie alebo ak ide o rozhodnutie v sociálnej veci.

Výsledkom konania o kasačnej sťažnosti je buď zamietnutie kasačnej sťažnosti (ak bola nedôvodná) alebo zrušenie rozhodnutia krajského súdu a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak krajský súd zamietol správnu žalobu (teda nezrušil rozhodnutie správneho orgánu) napriek tomu, že správny orgán porušil zákon, môže Najvyšší súd taktiež zmeniť rozhodnutie krajského súdu tak, že rozhodnutie správneho orgánu zruší.

Zhrnutie na záver

Podnikatelia prichádzajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti veľakrát do kontaktu so správnymi orgánmi. Výsledkom toho môže byť rozhodnutie, s ktorým podnikateľ nemusí súhlasiť. Voči takémuto rozhodnutiu sa môže brániť spravidla odvolaním. Právny poriadok SR však prináša pre podnikateľa okrem odvolania ďalšie právne prostriedky, ktoré môže ešte uplatniť – obnovu konania alebo aj správnu žalobu.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Andrej Winter o povinnosti nahlasovať voľné pracovné miesta: Nedomyslený zákon, ktorý nemôže plniť účel

Viac ako rok je v platnosti zákon, ktorý ukladá zamestnávateľom povinnosť oznamovať voľné pracovné miesta ÚPSVaR-u. V čom sú najväčšie úskalia nariadenia hovorí Andrej Winter, spoluzakladateľ a bývalý CEO z JobAngels.

Dve tretiny malých firiem vydržia bez prijatia opatrení najviac mesiac

30 % podnikateľov hovorí, že zatvorili prevádzku a prišli o jediný zdroj príjmov, 59 % hovorí, že mzdy a faktúry zvládnu platiť v splatnosti najviac mesiac a 37 % firiem hovorí, že už dnes vedia, že budú musieť prepúšťať alebo skracovať úväzky. Tieto zistenia vyplývajú z prieskumu Združenia mladých podnikateľov Slovenska.

Korona kríza: Ktoré firmy môžu na koronavírus najviac doplatiť?

Ktoré odvetvia sú najviac ohrozené? Aký počet živnostníkov a obchodných spoločností v nich na Slovensku podniká a aké dosahujú tržby?

Vplyv koronavírusu na reklamácie a e-shopy

Aký má COVID-19 spôsobený koronavírusom dopad na fungovanie e-shopov a vybavovanie reklamácií?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky