Sankcie voči Rusku a Bielorusku a ich dopad na slovenský trh

Aké sankcie prijala EÚ voči Rusku a Bielorusku po napadnutí Ukrajiny? Ktoré banky sú vylúčené zo systému SWIFT? Ako opatrenia ovplyvnia slovenské firmy a zahraničný obchod?

Rusko v posledných týždňoch čelí viacerým sankciám z dôvodu napadnutia Ukrajiny. Ide o „odstrihnutie“ od systému SWIFT, „zmrazenie“ aktív, zákaz dovozu a vývozu do Ruska a ďalšie hospodárske sankcie. Reštrikciám sa nevyhlo ani Bielorusko, ktoré sa do konfliktu istým spôsobom zapojilo. Obmedzenia sa výrazne dotknú aj Európy. O aké sankcie ide a aký vplyv majú na slovenskú ekonomiku, finančný trh a podnikateľov?

Na čo slúžia sankcie EÚ?

Sankcie alebo reštriktívne opatrenia patria medzi základné nástroje spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Európska únia môže týmto spôsobom zasiahnuť s cieľom predísť konfliktu či reagovať na vznikajúce/prebiehajúce krízy. Na webovej stránke Európskej komisie sa uvádza, že hoci v bežnej reči sa označujú ako „sankcie", reštriktívne opatrenia EÚ nemajú represívny (odvetný) charakter. „Majú dosiahnuť zmenu politiky alebo konania zameraním sa na subjekty a jednotlivcov v krajinách mimo EÚ, ktorí za takéto hanebné správanie nesú zodpovednosť.“

Sankcie Európskej únie môžu byť zacielené rôzne, napríklad na členov vládnych orgánov krajín mimo EÚ, no tiež na spoločnosti, skupiny, organizácie či jednotlivcov. Zameriavajú sa najmä na tých, ktorí sú zodpovední za politiky alebo opatrenia, ktoré chce EÚ ovplyvniť. Ide o zbrojné embargá, zákaz cestovania a obmedzenia vstupu, zmrazenie aktív, obmedzenia dovozu a vývozu a pod.

O prijatí sankčných režimov a sankčných zoznamov EÚ, ich obnovení alebo zrušení jednomyseľne rozhoduje Rada EÚ, a to na základe legislatívnych návrhov od vysokého predstaviteľa EÚ. Sankcie sú teda ukladané nariadeniami Rady, ktoré sa automaticky a jednotne uplatňujú vo všetkých krajinách EÚ, a to hneď po nadobudnutí ich účinnosti - nemusia byť zahrnuté do vnútroštátnych právnych predpisov. Vymieňať si informácie o ich porušovaní a problémoch s ich presadzovaním je potom povinnosťou Komisie s členských štátov.

Sankcie voči Rusku – aké opatrenia prijala Európska únia?

Aktualizované 16.3.2022

Zo spomínaných dôvodov EÚ začala po napadnutí Ukrajiny konať a na Ruskej federácii stanovila niekoľko sankcií. V reakcii na uznanie častí ukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti zo strany Ruska a na vyslanie ruských jednotiek do tohto regiónu, Európska rada prijala balík opatrení už 23.2.2022. Cielené reštrikcie, ktoré zahŕňajú zmrazenie aktív a zákaz sprístupnenia finančných prostriedkov, uložila významným osobám a subjektom, ktoré zohrávajú úlohu pri narúšaní alebo ohrozovaní územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny. Ide o členov vlády, banky, oligarchov či vyšších vojenských dôstojníkov.

Taktiež došlo k zákazu dovozu tovaru z častí Doneckej a Luhanskej oblasti, obmedzeniu obchodu a investícií, zákazu poskytovania služieb cestovného ruchu či zákazu vývozu určitého tovaru a technológií.

Nakoľko tieto sankcie Rusko nezastavili a agresia na Ukrajine sa stupňovala, Európska únia 2.3.2022 rozhodla o ďalších reštriktívnych opatreniach. Európska komisia uvádza, že ide konkrétne o zákaz:

• investovať do projektov spolufinancovaných Ruským fondom priamych investícií, zúčastňovať sa na takýchto projektoch alebo na ne inak prispievať;
• predávať, dodávať, prevádzať alebo vyvážať eurobankovky Rusku alebo akejkoľvek fyzickej/právnickej osobe, subjektu alebo orgánu v Rusku, vrátane vlády a Centrálnej banky Ruska alebo na použitie v Rusku;
• preletu vzdušného priestoru EÚ a prístupu ruských dopravcov všetkých druhov na letiská EÚ;
• transakcií s Ruskou centrálnou bankou;
• vysielania v EÚ pre štátne médiá Russia Today a Sputnik;
• poskytovania špecializovaných služieb zasielania finančných správ, ktoré sa používajú na výmenu finančných údajov (SWIFT) viacerým bankám.

Rada EÚ 15.3.2022 prijala ďalší balík reštriktívnych opatrení voči Rusku. Dohodnuté opatrenia sú nasledovné:

• Úplný zákaz akýchkoľvek transakcií s určitými ruskými štátnymi podnikmi v rôznych sektoroch - vojensko-priemyselnom komplexe Kremľa.
• Zákaz dovozu výrobkov z ocele do EÚ, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú ochranné opatrenia EÚ - čo predstavuje približne 3,3 miliardy eur stratených príjmov z vývozu pre Rusko. Zvýšené dovozné kvóty sa rozdelia do iných tretích krajín, aby sa kompenzovali.
• Ďalekosiahly zákaz nových investícií v ruskom energetickom sektore s obmedzenými výnimkami pre civilnú jadrovú energiu a prepravu určitých energetických výrobkov späť do EÚ.
• Zákaz vývozu luxusného tovaru z EÚ (napr. luxusných automobilov, šperkov atď.) s cieľom priamo zasiahnuť ruské elity.
• Okrem toho sa zoznam sankcionovaných osôb a subjektov rozšíril o viac oligarchov a podnikateľských elít napojených na Kremeľ, ako aj na spoločnosti pôsobiace vo vojenských a obranných oblastiach, ktoré logisticky a materiálne podporujú inváziu. Existujú aj nové zoznamy aktérov pôsobiacich v oblasti dezinformácií.
• Zákaz ratingu Ruska a ruských spoločností ratingovými agentúrami EÚ a poskytovanie ratingových služieb ruským klientom, čo by viedlo k tomu, že by stratili ešte väčší prístup na finančné trhy EÚ.
• Zamietnutie ruským výrobkom a službám, ktoré najviac uprednostňujú zaobchádzanie s krajinami na trhoch EÚ. Tým sa pozastavia významné výhody, ktoré Rusko využíva ako člen WTO.

Prečítajte si tiež

Sankcie uvalené na Rusko: zoznam reštrikcií

Do konfliktu sa zapojilo aj Bielorusko, z ktorého zaútočila ruská armáda na Ukrajinu. Európska únia preto prijala sankcie aj voči tejto krajine - zahŕňajú zmrazenie aktív a zákaz sprístupnenia finančných prostriedkov, taktiež zaviedla obmedzenia týkajúce sa obchodu s tovarom používaným na produkciu / spracovanie tabakových výrobkov, nerastných palív, dreva, cementu, železa atď.

Chronologický prehľad reštriktívnych opatrení EÚ v reakcii na krízu na Ukrajine zverejňuje Rada Európskej únie na svojej webovej stránke www.consilium.europa.eu.

Čo je SWIFT a ktoré banky sú z neho vylúčené?

SWIFT (Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication) je dominantný svetový medzibankový komunikačný systém na vykonávanie zahraničného platobného styku. Banky si v rámci tejto celosvetovej siete elektronicky vymieňajú správy o finančných transakciách, a to medzi bankami a ďalšími finančnými inštitúciami. EÚ sa rozhodla niektoré z týchto bánk zo systému vylúčiť. Ide o:

• VTB BANK,
• BANK OTKRITIE,
• NOVIKOMBANK,
• PROMSVYAZBANK,
• BANK ROSSIYA,
• SOVCOMBANK,
• VNESHECONOMBANK (VEB).

„Samotné rozhodnutie nadobudne účinnosť 12. marca 2022. Spoločnosť SWIFT a iní prevádzkovatelia takto budú mať krátke prechodné obdobie na uplatnenie opatrenia, čím sa zmiernia možné negatívne vplyvy na podniky a finančné trhy EÚ,“ uvádza tlačové oddelenie Európskej komisie.

Odpojenie ruských bánk od systému SWIFT môže pre ostatné krajiny znamenať problémy v zahraničnom obchode a uhrádzaní platieb za tovar či služby, no tiež obmedzenie dodávok plynu a ropy.

Zákaz vývozu tovaru do Ruska – ako firma zistí, či tam nesmie exportovať?

Medzi sankciami Západu na Rusko je okrem iného zákaz dodávok kľúčových súčiastok a čipov z Európy. Toto opatrenie zasiahne aj slovenské firmy, ktoré takéto súčiastky vyrábajú. Ak má podnikateľ pochybnosti alebo nejasnosti, či patrí medzi tých, ktorí do Ruska nesmú dodávať, Ministerstvo hospodárstva SR odporúča kontaktovať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré má na svojej stránke zverejnené aktuálne opatrenia voči Ruskej federácii. „Sankčná mapa“ obsahuje príslušné nariadenia, ktoré zahŕňajú detailné zoznamy sankcionovaných tovarov a podmienok vývozu.

„S odborom výkonu obchodných opatrení MH SR je taktiež možné konzultovať, či sa platné opatrenia vzťahujú na tovary, ktoré firma vyváža (tu je ale zo strany firmy potrebné ujasniť si v spolupráci s colníkmi, o aký tovar ide v zmysle platného colného sadzobníka a Nariadenia EP a Rady 2021/821). Sankcie v oblasti zahraničného obchodu sú zamerané sektorovo, teda na konkrétne skupiny tovarov, a nie na jednotlivých vývozcov z EÚ (preto neexistuje zoznam postihnutých subjektov),“ uvádza MH SR.

Obchodovanie slovenských firiem s Ruskom, Ukrajinou a Bieloruskom

Konflikt na Ukrajine a reštriktívne opatrenia budú mať istý dopad aj na slovenských podnikateľov. Podľa informácií od MH SR, vývoz do Ruska tvorí približne 1,49 % celkového exportu SR, do Ukrajiny približne 0,87 % a vývoz do Bieloruska sa na celkovom vývoze SR podieľa 0,076 %.

Štatistický úrad SR konkrétne uvádza, že do Ruska v roku 2021 exportovalo 520 slovenských firiem, ktoré majú sídlo v SR a majú pridelené IČO. Zo zahraničných firiem, ktoré nemajú sídlo v SR a sú registrované len pre DPH, aby mohli cez Slovensko obchodovať, do Ruska v roku 2021 vyvážalo 31. Čo sa týka vývozu na Ukrajinu - išlo o 948 slovenských spoločností a 31 zahraničných.

Podľa údajov štatistického úradu v roku 2021 z Ruska na Slovensko dovážalo 226 slovenských firiem a 12 zahraničných, z Ukrajiny 1 180 slovenských firiem a 55 zahraničných.

Niekoľkých firiem sa dotknú reštrikcie aj voči Bielorusku. V roku 2021 vyvážalo do tejto krajiny 179 slovenských spoločností, 10 zahraničných. Import z Bieloruska sa minulý rok týkal 226 slovenských firiem a 12 zahraničných.

Pokiaľ ide o malé a stredné podniky, Slovak Business Agency informuje, že v roku 2020 predstavoval podiel vývozu MSP do krajín mimo EÚ 11,5 % z celkového objemu vývozu MSP. Vývoz na Ukrajinu pritom tvoril 0,9 % celkového vývozu a 8,1 % celkového vývozu do tretích krajín. Export do Ruska taktiež 0,9 % z celkového vývozu a 8,1 % vývozu do tretích krajín. „Podiel vývozu MSP do Bieloruska na celkovom vývoze MSP dosiahol 0,2 %, na vývoze MSP do tretích krajín 1,5 %,“ uvádza Petra Palenčárová za Slovak Business Agency.

V prípade dovozu MSP z krajín mimo EÚ predstavoval v roku 2020 podľa údajov SBA na celkovom objeme dovozu MSP 25,1 %. Import z Ukrajiny tvoril 0,6 % celkového dovozu MSP a 2,4 % dovozu z tretích krajín. Pri Rusku je to 0,4 % z celkového dovozu a 1,8 % z tretích krajín. Podiel dovozu MSP z Bieloruska na celkovom dovoze MSP zasa v roku 2020 dosiahol 0,1 %, na dovoze MSP z tretích krajín 0,6 %.

Dopad sankcií na slovenský trh

Aký dopad teda budú sankcie mať na krajiny EÚ a Slovensko? Ministerstvo hospodárstva SR uvádza, že vzhľadom na krátku dobu, odkedy boli rozšírené sankcie zavedené, je nemožné zhodnotiť ich účinok a prípadné dopady. „Vo všeobecnosti sa však možnosti zahraničného obchodu s Ruskom zúžili predovšetkým z dôvodu obmedzenia množstva finančných kanálov medzi väčšinou ruských bánk a bankami EÚ, a tiež rozšírením obmedzenia vývozu tovarov dvojakého určenia na viacero konečných užívateľov v Rusku,“ uvádza ministerstvo a dodáva: „K reálnej výmene mnohých tovarov dochádzať môže, avšak otázny je postup finančného vyrovnania obchodujúcich subjektov. V niektorých oblastiach budú musieť firmy nahradiť exporty do / importy z Ruska vývozmi / dovozmi do / z iných krajín.“ Rizikom podľa MH SR zostáva ďalšie zvyšovanie cien materiálových a energetických vstupov, a teda aj výslednej produkcie, čo by mohlo mať negatívne dopady na globálnu konkurencieschopnosť slovenských výrobkov. „Problémom v obmedzenej miere môže byť výpadok dodávok častí a súčastí potrebných na výrobu v SR.“

Čo sa týka finančného sektora, tlačové oddelenie Európskej komisie uvádza, že hoci sa očakáva, že sankcie naň nebudú mať priamy vplyv, vývoj neustále sledujú. „Finančný sektor EÚ bol pred touto krízou vo veľmi dobrej kondícii, pod dobrým dohľadom, dostatočne kapitalizovaný a financovaný. Banky, trhy a trhové infraštruktúry a iné finančné spoločnosti sú odolné a preukázali svoju schopnosť opakovane odolávať stresu, čo sa ukázalo aj počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19.“ Okrem toho je podľa Európskej komisie celková expozícia bánk, inštitucionálnych investorov alebo trhov EÚ voči Rusku obmedzená.

Výraznejšieho negatívneho vplyvu sa neobáva ani Národná banka Slovenska. Slovenský bankový sektor podľa nej napriek prebiehajúcim udalostiam na Ukrajine zabezpečuje všetky finančné služby v plnom rozsahu. Aktuálna situácia podľa NBS nemá vplyv na fungovanie tohto sektoru a plynulosť prevádzky. „Na žiadnu slovenskú finančnú inštitúciu sa nevzťahujú medzinárodné sankcie. Najväčšie slovenské banky sú súčasťou veľkých európskych bankových skupín. Všetky slovenské banky aktivovali denný monitoring základných funkcií, ktorý sa využíval počas prvej vlny pandémie. Sledujú najmä vývoj kľúčových parametrov svojho podnikania a vyhodnocujú možné hrozby,“ uvádza NBS a dodáva: „Súhrnne možno konštatovať, že objem expozícií bánk voči spoločnostiam na Ukrajine a v Rusku je minimálny a neohrozuje ich stabilitu ani klientov. Slovenské banky sú kapitálovo silné, k čomu prispela aj zodpovedná dividendová politika. Vďaka nej sú banky dokonca kapitálovo silnejšie ako pred pandémiou. Vytvorili si masívnu kapitálovú rezervu. Rizikový profil bánk je dlhodobo stabilný. Pri porovnaní s krajinami EÚ majú slovenské banky nízku úroveň problémových úverov a vysoké krytie opravnými položkami.“