Na Slovensku síce mzdy dobehli infláciu, no za susedmi zaostávame. V čom sa mzdovo líšime, aké sú príčiny a aké zmeny na pracovnom trhu možno očakávať v dôsledku umelej inteligencie?
Mzdy dobehli infláciu, za susedmi aj tak zaostávame
Od druhého štvrťroka 2019 do druhého štvrťroka 2026 vzrástli hodinové náklady práce na Slovensku nominálne o 61 %. Ceny sa pritom zvýšili o 46 %. Po zohľadnení inflácie tak náklady práce reálne stúpli o 10,4 % a zaradili sme sa medzi európske krajiny, v ktorých boli reálne náklady práce vyššie ako pred pandémiou.
V porovnaní s niektorými susednými krajinami bol však náš rast pomalší. V Poľsku sa reálne náklady práce zvýšili o 24,3 % a v Maďarsku o 25,6 %. Česko, naopak, zaznamenalo pokles o 2,6 %.
Podľa Pavla Peterku, hlavného ekonóma XTB, vývoj výrazne ovplyvnila vysoká inflácia v rokoch 2022 a 2023, keď zdražovali najmä energie a potraviny. Slovensku sa napriek tomu podarilo dosiahnuť vyšší rast nákladov práce, ako bol rast cien. V porovnaní s Poľskom či Maďarskom však bolo tempo pomalšie, keďže tieto krajiny zaznamenali výraznejší rast miezd aj napriek podobne vysokej inflácii.
Rozdiely sú viditeľné aj pri porovnaní so západnou Európou:
- v Nemecku vzrástli náklady práce za sledované obdobie len o 0,2 %,
- v Holandsku o 1,8 %,
- Francúzsko zaznamenalo pokles o 2,1 %
- Taliansko pokles až o 5,5 %.
V týchto krajinách tak rast nákladov práce prevažne kopíroval infláciu. Napríklad v Nemecku sa nominálne náklady práce zvýšili o 28 %, rovnako ako ceny.
Nízky percentuálny rast však neznamená, že zamestnanci v západnej Európe zarábajú menej. Tieto krajiny totiž už pred sledovaným obdobím vychádzali z podstatne vyššej mzdovej úrovne.
Poznámka: XTB v analýze porovnáva druhý štvrťrok rokov 2019 a 2026. Rok 2019 zvolili z dvoch hlavných dôvodov:
- Ide o posledný „normálny“ rok pred pandémiou, ktorá v roku 2020 skreslila náklady práce poklesom odpracovaných hodín a štátnou podporou zamestnanosti.
- Druhým dôvodom je nadväznosť na predchádzajúcu analýzu vývoja miezd XTB z roku 2025, čo umožňuje približné porovnanie vývoja za posledný rok. Na očistenie o infláciu používa harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP).
Namiesto priemernej mzdy pracuje s hodinovými nákladmi práce, ktoré Eurostat sleduje vo všetkých krajinách EÚ podľa jednotnej metodiky. Zahŕňajú hrubé mzdy aj odvody zamestnávateľa. Mzdy tvoria ich väčšinu, takže ich vývoj odráža aj zárobky zamestnancov.
Medziročný vývoj miezd: Slovensko patrí medzi najslabších
Medziročné porovnanie ukazuje, že vývoj na Slovensku sa v poslednom roku zhoršil. V druhom štvrťroku 2026 vzrástli hodinové náklady práce nominálne len o 2,7 %, no po zohľadnení inflácie reálne klesli o 1,1 %. Slovensko tak patrí medzi krajiny s najvýraznejším reálnym poklesom.
- V Česku reálne náklady práce vzrástli o 3,8 %,
- v Poľsku o 2,2 %,
- v Nemecku o 0,3 % a
- v eurozóne o 0,2 %.
Dôvodom poklesu na Slovensku bol podľa XTB pomalší rast nákladov práce, ktorý nedokázal držať krok s infláciou. Zamestnanci si tak za svoj zárobok mohli dovoliť menej ako pred rokom, resp. kúpna sila zamestnancov sa mohla oslabiť a to oslabuje aj spotrebu domácností.
Pomalší rast nákladov práce však môže byť výhodou pre konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, ktorý je výrazne závislý od exportu a vývoja nemeckej ekonomiky. Z dlhodobého hľadiska však bude dôležité najmä zvyšovanie produktivity práce.
Trh práce ovplyvní AI: ohrozené sú viaceré pracovné pozície
XTB v analýze upozorňuje aj na nástup modelov umelej inteligencie (AI) a ďalších moderných technológií, ktoré výrazne zmenia trh práce. Ich vplyv síce nemusí byť len negatívny, technologický pokrok v minulosti priniesol rast životnej úrovne a vznik mnohých nových profesií, no viaceré pozície možno predpokladať, že zaniknú.
Na základe výsledkov analýzy možno predpokladať, že na Slovensku AI do roku 2035 čisto uberie približne 25-tisíc pracovných miest, teda necelé jedno miesto zo sto. „Počet ľudí vo veku 20 až 64 rokov však klesne o 160-tisíc, viac než šesťnásobne. Výsledná bilancia + 5,2 % zamestnanosti, približne 135-tisíc miest, znamená, že AI nedostatok pracovníkov nevyrieši, iba ho mierne zmierni. Rast celkovej nezamestnanosti v dôsledku AI preto podľa nášho odhadu Slovensku v nasledujúcich desiatich rokoch nehrozí,“ uvádza sa v analýze.
Podobne je na tom aj väčšina Európy. Čistý úbytok pracovných miest v dôsledku AI je všade nízky a medzi krajinami sa líši len mierne. Rozdiely spôsobuje najmä demografia.
Počet ľudí v produktívnom veku sa do roku 2035 zmení od poklesu o 13 % v Lotyšsku až po rast o 19 % na Malte. Slovensko je ale nad priemerom EÚ (+ 3,5 %), keďže jeho populácia v produktívnom veku klesá rýchlejšie než napríklad v Česku (+ 2,4 %), no pomalšie ako v Nemecku (+ 6,1 %).
XTB predpokladá, že najviac budú pracovníci chýbať v Lotyšsku, Litve a Grécku, ktoré okrem starnutia populácie oslabuje aj odchod ľudí do zahraničia. Naopak, na Malte, Islande, v Luxembursku, Írsku a severských krajinách vďaka imigrácii počet ľudí v produktívnom veku rastie a AI tak môže zvýšiť tlak na nezamestnanosť.
Z grafu možno vyčítať, ako AI a demografický vývoj ovplyvnia trh práce do roku 2035. Červenou sú zaniknuté pracovné miesta, modrou nové miesta a sivou úbytok ľudí v produktívnom veku. Kosoštvorec znázorňuje výslednú bilanciu: kladná hodnota je nedostatok pracovníkov, záporná ich prebytok.
Ktoré profesie zasiahne vplyv AI najvýraznejšie?
XTB poukazuje na zásadné zmeny na pracovnom trhu, pričom zistenia sú nasledovné:
- AI ohrozuje najmä juniorské pozície. V USA klesla zamestnanosť ľudí vo veku 22 až 25 rokov v najviac exponovaných profesiách relatívne o 13 %.
- AI v zdravotníctve nedostatok pracovníkov nevyrieši a starnutie populácie ďalej zvyšuje dopyt. Prebytok ľudí v kanceláriách a nedostatok v starostlivosti sa môžu objaviť súčasne.
- Montážni pracovníci nie sú priamo ohrození, ale spojenie AI s robotikou a presun rozhodovania do centrál môže zmeniť celé odvetvie.
AI síce na Slovensku pracovné miesta hromadne nevezme, ale zmení to, kto, ako a kde pracuje. Kľúčové bude, ako rýchlo sa budeme schopní prispôsobiť v oblasti vzdelávania, dostupnosti rekvalifikácií a v ochote ľudí meniť profesiu či región.
Hlavné zistenia - súhrn
- Reálne hodinové náklady práce na Slovensku vzrástli od roku 2019 o 10,4 %. Slovensko tak prekonalo priemer eurozóny (+ 0,9 %), avšak zaostalo za viacerými krajinami strednej a východnej Európy.
- V poslednom roku nastalo spomalenie. V druhom štvrťroku 2026 sa reálne hodinové náklady práce na Slovensku medziročne znížili o 1,1 %, zatiaľ čo v Česku vzrástli o 3,8 %.
- AI môže do roku 2035 na Slovensku zrušiť približne 78-tisíc pracovných miest, zároveň ale prispeje k vzniku približne 53-tisíc nových. Čistý úbytok tak možno odhadovať na 25-tisíc miest.
- Počet ľudí v produktívnom veku sa do roku 2035 zníži približne o 160-tisíc, teda viac ako šesťnásobne oproti čistému úbytku pracovných miest spôsobenému AI. Umelá inteligencia preto nedostatok pracovníkov nevyrieši, iba ho čiastočne zmierni.
- Zmeny najviac zasiahnu účtovníctvo, administratívu, zákaznícku podporu a back-office vrátane centier zdieľaných služieb zahraničných firiem.
Zdroj: Tlačová správa XTB, Analýza XTB „Vezme nám AI prácu? Vývoj miezd a dosahy umelej inteligencie na trh práce v Európe do roku 2035“
