Pri zahraničných platbách môže firmám časť marže unikať cez nevýhodný výmenný kurz či bankové poplatky. Ako zistiť skutočné náklady a znížiť ich?
Pri obchodovaní so zahraničím rozhoduje o zisku každé percento. Firmy preto dôsledne vyjednávajú ceny s dodávateľmi a odberateľmi, časť marže im však môže nenápadne unikať inde – v devízových kurzoch a poplatkoch za zahraničné platby. Viete, koľko za ne vaša firma v skutočnosti platí?
Zahraničný obchod sa nekončí dohodnutou cenou
Pri obchodovaní so zahraničím venujú firmy veľkú pozornosť cene. Importér vyjednáva s dodávateľom každú položku, exportér zase počíta, za akú cenu môže svoje výrobky alebo služby ponúknuť, aby zostal konkurencieschopný a zároveň si zachoval požadovanú maržu. Podpisom zmluvy a dohodnutím ceny sa však finančná stránka obchodu nekončí.
Ak slovenská firma nakupuje napríklad od dodávateľa v Česku, Poľsku alebo USA, do skutočných nákladov vstupuje aj spôsob, akým zahraničnú faktúru uhradí. Ak musí pred úhradou zameniť eurá za české koruny, poľské zloté či americké doláre, výslednú cenu obchodu ovplyvní kurz, za ktorý konverziu uskutoční. K tomu sa môžu pridať poplatky spojené so zahraničnou platbou alebo ďalšie náklady na jej spracovanie.
Podobná situácia nastáva pri exportéroch. Firma môže predať tovar zahraničnému odberateľovi s atraktívnou maržou, no ak prijme platbu v cudzej mene a následne ju konvertuje na eurá, konečný výnos závisí aj od použitého výmenného kurzu. Z pôvodne dobre vykalkulovaného obchodu tak môže po započítaní všetkých nákladov zostať menej, než firma očakávala.
Práve v tom spočíva problém skrytých nákladov. Poplatok uvedený na výpise možno jednoducho identifikovať. Oveľa menej nápadný je rozdiel ukrytý vo výmennom kurze. Pri jednej platbe nemusí pôsobiť významne, pri pravidelných transakciách a vyšších objemoch však môže citeľne zasahovať do ziskovosti zahraničného obchodu.
Najväčším nákladom nemusí byť bankový poplatok, ale kurz
Pri hľadaní nákladov spojených so zahraničnými platbami sa pozornosť často sústreďuje na bankové poplatky. Tie možno jednoducho dohľadať v cenníku alebo na výpise z účtu a firma presne vidí, koľko za konkrétnu službu zaplatila. Pri výmene mien však môže vznikať podstatne menej viditeľný náklad – rozdiel medzi kurzom na devízovom trhu a kurzom, za ktorý banka alebo iný poskytovateľ skutočne uskutoční konverziu.
Ak napríklad finančný riaditeľ sleduje kurz EUR/CZK v ekonomickom spravodajstve, môže vidieť hodnotu 24,50 CZK za euro. To však neznamená, že firma za tento kurz české koruny aj nakúpi. Poskytovateľ menovej konverzie používa vlastný nákupný a predajný kurz, pričom rozdiel medzi nimi predstavuje kurzové rozpätie. Firemný klient preto pri výmene dostane iný kurz, než aký v danom momente vidí na finančných portáloch.
Rozdiel niekoľkých halierov pritom na prvý pohľad nemusí pôsobiť významne. Pri firemných transakciách sa však násobí celým objemom výmeny. Predstavme si slovenského importéra, ktorý potrebuje uhradiť českému dodávateľovi faktúru vo výške 2,5 milióna CZK. Ak by pri výmene získal kurz 24,50 EUR/CZK, potreboval by približne 102 041 eur. Pri kurze 24,30 EUR/CZK už na úhradu rovnakej faktúry potrebuje približne 102 881 eur. Rozdiel predstavuje približne 840 eur pri jedinej platbe.
Práve preto pri hodnotení nákladov nestačí sledovať iba poplatok za prevod alebo výmenu meny. Ponuka „bez poplatku“ nemusí automaticky znamenať najlacnejšie riešenie, ak je náklad zahrnutý v menej výhodnom výmennom kurze. Pre firmu je rozhodujúca výsledná suma: koľko eur v skutočnosti vynaloží na získanie potrebného objemu cudzej meny, prípadne koľko eur jej zostane po konverzii tržieb zo zahraničia.
Význam výmenného kurzu navyše rastie spolu s objemom a frekvenciou transakcií. Ak firma nakupuje v zahraničí raz ročne, jeho vplyv môže byť obmedzený. Exportér alebo importér, ktorý každý mesiac konvertuje desiatky či stovky tisíc eur, však môže na kurzových rozdieloch počas roka zaplatiť sumu, ktorá už má merateľný vplyv na hospodársky výsledok.
Pre finančné riadenie firmy je preto užitočné pristupovať k výmene mien rovnako ako k ostatným nákladom. Nestačí sa pýtať iba: „Koľko stojí zahraničná platba?“ Rovnako dôležitá je otázka: „Za aký kurz menu v skutočnosti nakupujeme alebo predávame?“ Práve odpoveď na túto otázku môže odhaliť náklad, ktorý v bežnom bankovom cenníku nenájdete.
Poplatok za zahraničnú platbu nemusí byť jediným nákladom
Okrem výmenného kurzu môžu výsledné náklady zahraničného obchodu ovplyvniť aj samotné platby. Ani v tomto prípade pritom nemusí byť rozhodujúci iba poplatok, ktorý má firma uvedený v cenníku svojej banky. Pri niektorých cezhraničných transakciách môžu do spracovania platby vstupovať ďalšie finančné inštitúcie a spolu s nimi aj dodatočné náklady.
Typickým príkladom sú platby mimo eurozóny alebo platby v menách, pri ktorých banka odosielateľa nemá priame spojenie s bankou príjemcu. Transakcia potom môže prechádzať cez jednu alebo viac korešpondenčných bánk. Tie si môžu za spracovanie platby odpočítať vlastný poplatok. Výsledkom môže byť situácia, keď zahraničnému obchodnému partnerovi príde nižšia suma, než firma pôvodne odoslala.
Dôležitú úlohu preto zohráva aj spôsob rozdelenia poplatkov. Pri zahraničných platbách sa možno stretnúť s dispozíciami SHA, OUR a BEN.
- Pri SHA si každá strana hradí poplatky svojej banky,
- pri OUR znáša náklady odosielateľ a
- pri BEN sa poplatky odpočítavajú zo sumy určenej príjemcovi.
Konkrétne možnosti a výsledné náklady sa však môžu líšiť v závislosti od meny, krajiny aj zapojených bánk.
Pre firmy s väčším počtom zahraničných transakcií preto dáva zmysel nesledovať iba cenu jednej odchádzajúcej platby. Podstatnejšie je vyhodnotiť, koľko stojí celý platobný styk za mesiac alebo za rok a či obchodnému partnerovi skutočne prichádza očakávaná suma. Aj relatívne nízke poplatky sa totiž pri desiatkach či stovkách platieb postupne kumulujú a stávajú sa ďalším nákladom zahraničného obchodu.
Malý rozdiel × desiatky platieb = veľká suma
Pri jednotlivej transakcii môže rozdiel vo výmennom kurze pôsobiť ako relatívne malá položka. Z pohľadu firmy, ktorá pravidelne obchoduje so zahraničím, však nie je vhodné posudzovať každú konverziu izolovane. Rozhodujúci je celkový objem peňazí, ktorý firma za rok konvertuje. Práve vtedy sa z niekoľkých stoviek eur pri jednej transakcii môžu stať tisíce až desaťtisíce eur.
Príklad slovenskej firmy nakupujúcej v ČR
Predstavme si slovenskú spoločnosť, ktorá každý mesiac nakupuje tovar v Českej republike a na úhradu faktúr potrebuje v priemere 5 miliónov CZK. Pri kurze 24,50 EUR/CZK ju nákup tejto sumy vyjde približne na 204 082 eur. Ak jej poskytovateľ ponúkne kurz 24,40 EUR/CZK, zaplatí približne 204 918 eur. Rozdiel predstavuje približne 836 eur.
Jedna takáto transakcia nemusí vzhľadom na celkový objem obchodov pôsobiť zásadne. Ak však firma podobnú sumu konvertuje každý mesiac, za dvanásť mesiacov sa rozdiel dostane približne na 10 000 eur. A to iba v dôsledku rozdielu 10 halierov v kurze EUR/CZK. Pri vyšších objemoch alebo väčšom rozdiele medzi ponúkanými kurzami môže byť výsledná suma ešte výraznejšia.
Rovnaký princíp platí aj pre exportérov. Slovenská firma môže napríklad pravidelne inkasovať tržby v českých korunách, poľských zlotých alebo amerických dolároch. Ak tieto prostriedky následne konvertuje na eurá, záleží na kurze každej jednotlivej transakcie. Mierne menej výhodná konverzia sa nemusí prejaviť ako samostatný poplatok, výsledkom však bude nižšia suma pripísaná na eurový účet firmy.
Práve preto má zmysel prestať vnímať výmenu mien iba ako technickú súčasť úhrady faktúr a začať ju sledovať ako samostatnú nákladovú položku. Firma spravidla detailne vyhodnocuje ceny energií, dopravy, materiálu či financovania. Pri nákladoch spojených s menovými konverziami však podobná kontrola často chýba.
Užitočným ukazovateľom preto nie je iba cena konkrétnej platby, ale najmä celkový ročný objem menových konverzií a podmienky, za ktorých ich firma realizuje. CFO alebo majiteľ spoločnosti tak môže jednoduchšie zistiť, či ide o zanedbateľnú položku, alebo o priestor na úsporu. Pri firmách s pravidelným zahraničným obchodom totiž môže aj zdanlivo nepatrný rozdiel vo výmennom kurze v ročnom súčte predstavovať časť zisku, ktorá zbytočne zostáva v nákladoch na menové konverzie.
Kurz ovplyvňuje maržu aj ďalším spôsobom
Náklady na samotnú menovú konverziu nie sú jediným spôsobom, akým výmenný kurz ovplyvňuje výsledok zahraničného obchodu. Medzi uzatvorením obchodu a skutočnou úhradou faktúry totiž často uplynú týždne alebo mesiace. Počas tohto obdobia sa môže kurz zmeniť a spolu s ním aj pôvodne kalkulovaná marža.
Príklad slovenského importéra, ktorý objedná tovar z ČR
Predstavme si slovenského importéra, ktorý objedná tovar z Českej republiky za 5 miliónov CZK so splatnosťou 60 dní. V čase objednávky počíta s kurzom 24,50 EUR/CZK, takže náklad predstavuje približne 204-tisíc eur. Ak však česká koruna do splatnosti posilní napríklad na 23,80 EUR/CZK, firma bude na úhradu rovnakej faktúry potrebovať približne 210 000 eur. Rozdiel viac ako 6 000 eur sa priamo premietne do ekonomiky obchodu.
Podobnému riziku čelí aj exportér. Ak vystaví faktúru v cudzej mene a odberateľ ju uhradí napríklad o dva mesiace, výsledná hodnota tržby v eurách bude závisieť od kurzu v čase konverzie. Pohyb výmenného kurzu tak môže časť očakávanej marže zvýšiť, ale aj výrazne znížiť.
Pre firmy preto nie je dôležitý iba výhodný kurz pri aktuálnej výmene, ale aj riadenie budúcich príjmov a výdavkov v cudzích menách. Ak podnik pozná ich výšku a termín, môže menové riziko riadiť napríklad pomocou forwardu, ktorým si kurz pre budúcu konverziu dohodne vopred. Cieľom pritom nie je odhadovať budúci vývoj na devízovom trhu, ale získať väčšiu istotu, s akými nákladmi alebo výnosmi môže firma vo svojich kalkuláciách počítať.
Ako zistiť, koľko zahraničné platby vašu firmu skutočne stoja
Prvým krokom je pozrieť sa na zahraničné platby v súhrne. Vezmite si napríklad transakcie za posledné tri mesiace a zistite, aké objemy jednotlivých mien firma konvertovala, aké kurzy skutočne získala a koľko zaplatila na súvisiacich poplatkoch.
Samotný bankový cenník totiž skutočné náklady neukáže. Pri vyhodnocovaní je vhodné porovnať použitý výmenný kurz s kurzom na devízovom trhu v danom čase a rozdiel prepočítať na celý objem transakcie. Následne je potrebné pripočítať poplatky za platby a ďalšie súvisiace náklady. Firma tak získa oveľa presnejšiu predstavu o tom, koľko ju zahraničný platobný styk v skutočnosti stojí.
Čo môže firma zmeniť
Náklady na zahraničné platby a menové konverzie nie sú nemenné. Exportéri a importéri majú viacero možností, ako ich znížiť a zároveň získať väčšiu kontrolu nad finančnou stránkou zahraničného obchodu.
Zamerajte sa na štyri oblasti
· Porovnávajte skutočné výmenné kurzy. Nesledujte iba poplatky uvedené v cenníku. Pri väčších a pravidelných transakciách môže byť dôležitejší rozdiel medzi trhovým kurzom a kurzom, ktorý firma skutočne získa. Oplatí sa preto porovnať podmienky banky aj ďalších poskytovateľov devízových služieb.
- Pýtajte si individuálny kurz. Firemná konverzia nemusí prebiehať za štandardný kurz z kurzového lístka. Najmä pri vyšších objemoch možno získať individuálne podmienky, ktoré môžu celkové náklady na konverziu znížiť.
- Využívajte multimenové účty. Ak firma v rovnakej mene prijíma aj odosiela platby, nemusí každú prichádzajúcu platbu automaticky konvertovať na eurá. Prijaté prostriedky môže využiť napríklad na neskoršiu úhradu zahraničnému dodávateľovi, a obmedziť tak počet zbytočných konverzií.
- Riaďte budúce kurzové riziko. Ak firma pozná výšku a termín budúcej platby alebo inkasa v cudzej mene, môže využiť napríklad menový forward a kurz si dohodnúť vopred. Cieľom nie je odhadovať budúci vývoj trhu, ale získať väčšiu istotu pri plánovaní nákladov, výnosov a marže.
Päť otázok, ktoré by si mal položiť každý exportér a importér
Zahraničné platby bývajú vo firmách rutinnou operáciou. Práve preto môžu náklady spojené s výmenou mien dlhodobo unikať pozornosti. Jednoduchý audit sa môže začať piatimi otázkami:
- Viem, za aký kurz firma skutočne nakupuje a predáva cudzie meny?
- Koľko nás stojí výmena mien a zahraničné platby za celý rok?
- Porovnávame iba bankové poplatky, alebo aj skutočne ponúkané kurzy?
- Vieme, ako môže zmena kurzu ovplyvniť maržu pri už uzatvorených obchodoch?
- Máme nastavený spôsob riadenia kurzového rizika pri budúcich platbách a príjmoch?
Ak firma na niektorú z týchto otázok nepozná odpoveď, stojí za to pozrieť sa na jej zahraničný platobný styk podrobnejšie. Aj relatívne malá úspora na kurze či poplatkoch môže pri pravidelných transakciách predstavovať zaujímavú sumu. Nejde pritom iba o hľadanie lacnejšieho riešenia, ale o lepšiu kontrolu nad nákladmi a ochranu marže, ktorú firma vytvára svojou hlavnou podnikateľskou činnosťou.
