Zákon o riešení hroziaceho úpadku od 17.7.2022: čo prináša?

Zákon o riešení hroziaceho úpadku od 17.7.2022: čo prináša?
Paulína Vargicová

Absolventka Právnickej fakulty UK s dlhoročnou advokátskou praxou najmä v oblasti civilného práva a vymáhania pohľadávok, autorka monografie Zodpovednosť za vady, ktorá pravidelne publikuje aj odborné články. V súčasnosti pôsobí v oblasti verejného obstarávania.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Nová právna úprava prináša preventívne opatrenia, ktoré podnikateľom sľubujú možnosť predísť negatívnym následkom úpadku. Ako sa podnikatelia pred hroziacim úpadkom môžu brániť?

Úpadok dlžníka – platobná neschopnosť alebo predlženie

Úpadok dlžníka ide ruka v ruke s konkurzom a konkurz sa spája najmä s ukončením podnikania. Dlžník je v úpadku vtedy, pokiaľ je platobne neschopný alebo je predlžený.

Za platobne neschopného legislatíva označuje takého dlžníka, právnickú osobu, ktorý nedokáže ani v lehote 30 dní po splatnosti splniť minimálne dva peňažné záväzky viac, ako jednému veriteľovi. To znamená, že pokiaľ je právnická osoba dlžná za úhradu dvoch faktúr dvom dodávateľom, a to už viac ako 30 dní po splatnosti, teda nevie tieto peňažné záväzky zaplatiť ani 30 dní po ich splatnosti, je platobne neschopná.

Na to, aby sa platobne neschopnou stala fyzická osoba stačí, aby nebola schopná splniť aspoň jeden peňažný záväzok ani v lehote 180 dní po splatnosti

Dlžník je v úpadku aj vtedy, pokiaľ je predlžený. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov predlženie definuje ako takú situáciu, v ktorej ten, kto je povinný viesť účtovníctvo, má viac ako len jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Dlžník v predlžení má povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Viac o konkurze sa dočítate v článku Konkurz firmy (s.r.o.).

Čo sleduje nová právna úprava o riešení hroziaceho úpadku účinná od 17.7.2022?

Úpadok podnikateľa často vedie až k úplnému ukončeniu podnikania. Pre elimináciu tohto negatívneho následku nová právna úprava prináša preventívne riešenia. Ich cieľom je včas riešiť situáciu dlžníka tak, aby mohol ďalej pokračovať vo svojej činnosti a zachovať si svoju životaschopnosť, a teda najmä predísť úpadku a konkurzu.

Nový zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 111/2022 Z. z.“) uvádza v § 1 ods. 1, že upravuje niektoré nástroje napomáhajúce riešiť hroziaci úpadok, a to konkrétne verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu. Čo si pod tým predstaviť?

Nová úprava má poskytnúť pomoc v čase, kedy úpadok ešte len hrozí.

Základným cieľom nového zákona je dlžníkom poskytnúť priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok v podstate ešte len hrozí. Pozitívum by sa ale malo prejaviť aj na strane veriteľov,  keďže predpokladom nových inštitútov je maximalizácia celkovej hodnoty pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabránenie zvyšovaniu nesplácaných úverov.

Na dosiahnutie uvedeného účelu nový zákon upravuje inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorá má reálne poskytnúť časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa. Súčasne od 17.7.2022 dôjde k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach v znení neskorších predpisov.

Riešenia hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti sa však vzťahujú len na tých dlžníkov, ktorí sú právnickými osobami, pričom nesmú byť vylúčení z pôsobnosti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ako napríklad štát, obec, vyšší územný celok, osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát a podobne.

Poradca v preventívnom konaní

Nový zákon si dáva za cieľ podporiť efektívne riešenia hroziaceho úpadku, preto považuje za dôležité zaistiť, aby štatutárne orgány dlžníka neboli odrádzané od vykonania primeraného obchodného úsudku a v prípade finančných ťažkostí mali možnosť prijať potrebné a primerané opatrenia. Príkladom takej možnosti je vyhľadanie profesionálneho poradenstva vrátane poradenstva v oblasti reštrukturalizácie a platobnej neschopnosti. O tom čo je reštrukturalizácia sa dočítate napríklad v článku Reštrukturalizácia – právny inštitút riešenia insolventnosti.

Dlžníkovi (hovoríme pritom výlučne o právnickej osobe) vzniká nová povinnosť, a to zvážiť využitie poradcu v rámci riešenia hroziaceho úpadku. Účasť poradcu sa v situácii hroziaceho úpadku javí nevyhnutná. Dokonca v prípade verejnej preventívnej reštrukturalizácie dlžník ani nemá na výber, ale priamo musí poradcu osloviť, s výnimkou, ak získa súhlas s poskytnutím dočasnej ochrany podľa § 17 ods. 1 zákona č. 111/2022 Z. z.

Pri výbere poradcu je dlžník povinný zvážiť a určiť také kritériá výberu, ktoré zabezpečia výber vhodného adepta spôsobilého reálne napomôcť riešeniu situácie dlžníka vzhľadom na jeho odborné vedomosti, skúsenosti a organizačné zázemie vo vzťahu k veľkosti dlžníka a rozsahu jeho problémov, ako aj vzhľadom na iné podstatné skutočnosti ovplyvňujúce výber poradcu. Môže si za poradcu vybrať napríklad advokáta, daňového poradcu či inú odborne spôsobilú osobu.  

V prípade, pokiaľ štatutárny orgán zvažuje využitie poradcu, musí o tom informovať relevantných veriteľov, resp. pri výbere poradcu by s veriteľmi dlžník mal priamo aktívne spolupracovať. Dokonca si môže zvoliť aj viacero poradcov.

Za porušenie povinností podľa zákona č. 111/2022 Z. z. bude niesť poradca zodpovednosť. Súčasne ale túto pozíciu nerobí bezplatne, má tak nárok na primeranú odmenu. Za primeranú odmenu zákon definuje takú, ktorá v súhrne nie je vyššia, ako jedno percento obratu dlžníka za posledný kalendárny rok podľa priebežnej účtovnej závierky.

Verejná preventívna reštrukturalizácia

Využitie inštitútu verejnej preventívnej reštrukturalizácie je právom, teda nie povinnosťou dlžníka. Dlžník sa sám rozhodne, či k preventívnej reštrukturalizácii pristúpi.

Dlžník sa sám rozhodne, či k preventívnej reštrukturalizácii pristúpi.

Ak sa tak rozhodne, musí podať návrh, pretože verejná preventívna reštrukturalizácia môže začať výlučne na návrh dlžníka, právnickej osoby, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Iný dlžník podať návrh nebude oprávnený. V návrhu dlžník uvedie:

  • všeobecné náležitosti (ktorému súdu smeruje, kto návrh podáva, akej veci sa týka, čo návrhom sleduje, podpis navrhovateľa) a
  • osobitné náležitosti, a to vyhlásenie dlžníka, že sú splnené všetky podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, koncept plánu. 

Návrh na verejnú preventívnu reštrukturalizáciu dlžník podáva elektronicky do elektronickej schránky súdu na nato určenom formulári, pričom tento návrh musí autorizovať (elektronicky podpísať), inak sa naň nebude prihliadať. Prílohy návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie upravuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 195/2022 Z. z., účinná od 17.7.2022.

Zákon počíta aj s určitou chybovosťou, preto prípadné nedostatky umožňuje po výzve súdu v lehote desiatich dní odstrániť. Súd pritom dlžníka poučí, čo konkrétne je potrebné v návrhu upraviť.

Neodstránenie nedostatkov návrhu bude znamenať neprihliadanie na návrh. Okrem toho súd verejnú preventívnu reštrukturalizáciu nepovolí v nasledujúcich prípadoch, a to ak:

  • existujú dôvody na zrušenie dlžníka,
  • dlžník bol zrušený alebo je v likvidácii,
  • na dlžníka pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania,
  • prebieha exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie na vymoženie peňažného nároku s výnimkou, ak dlžník osvedčí, že došlo k úhrade pohľadávky,
  • dlžník nevedie riadne účtovníctvo alebo nesplnil povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky listín,
  • dlžník urobil iné opatrenia ohrozujúce jeho finančnú stabilitu a ich následky neodstránil, najmä ak v posledných dvanástich mesiacoch rozdelil zisk alebo iné vlastné zdroje.
Prečítajte si tiež

O povolení alebo nepovolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie súd rozhoduje uznesením, voči ktorému nie je prípustné odvolanie. O povolení súd rozhodne do desiatich dní od doručenia úplného návrhu alebo odstránenia jeho nedostatkov. Opätovný vstup dlžníka do procesu verejnej preventívnej reštrukturalizácie je časovo obmedzený na dobu dvoch rokov od skončenia preventívnej reštrukturalizácie. Ak ale došlo k potvrdeniu verejného plánu súdom, dlžník môže opätovne žiadať o povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie až po uplynutí dvoch rokov od jeho splnenia.

Spolu s rozhodnutím o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie súd ustanoví dlžníkovi správcu, a to náhodným výberom technickými prostriedkami z osobitného zoznamu správcov. Správca bude ale ustanovený len vtedy, ak (a) sa poskytuje dlžníkovi dočasná ochrana, (b) z konceptu plánu a ostatných príloh návrhu možno dôvodne predpokladať vznik dôvodu na nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu, (c) ustanovenie správcu navrhne dlžník alebo (d) ustanovenie správcu navrhne väčšina veriteľov.

Nový zákon č. 111/2022 Z. z. počíta aj s takou možnosťou, že počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie nastane úpadok dlžníka. Uvedená skutočnosť nemusí hneď znamenať skončenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Najskôr je potrebné písomne o úpadku informovať súd, správcu, veriteľský výbor a veriteľov, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany, ak bola poskytnutá. Čo je dočasná ochrana sa dočítate nižšie. Následne možno vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii pokračovať, ale len za podmienky, že dlžník bude schopný riadne a včas plniť všetky nové záväzky a dôjde k potvrdeniu verejného plánu súdom, prípadne dlžník odvráti úpadok inak.  

Verejná preventívna reštrukturalizácia končí právoplatnosťou rozhodnutia o odmietnutí návrhu alebo zastavení konania alebo právoplatnosťou rozhodnutia o návrhu na potvrdenie verejného plánu.

Článok pokračuje pod reklamou

Verejný preventívny reštrukturalizačný plán

K návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie dlžník prikladá koncept plánu, ktorý obsahuje totožné náležitosti, ako už konkrétny verejný plán. V rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie koncept plánu predstavuje  „predbežný verejný plán“, ktorý bude predmetom schvaľovania. To znamená, že v koncepte plánu nemusí byť uvedené presné percento predpokladanej miery uspokojenia veriteľov, ale môže byť určené v rozpätí maximálne 10 % (t. j. napr. 50 % - 60 %). Týmto opatrením sa má zabezpečiť, aby verejný plán bol v podstatnej miere zhodný s konceptom plánu. Zákon však nevylučuje existenciu iných podstatných odchýlok, ktoré ostávajú na posúdení súdu.

Verejný plán predstavuje verejný preventívny reštrukturalizačný plán, ktorého cieľom je zabezpečenie spravodlivého rozdelenia hodnoty majetku dlžníka medzi dotknutých veriteľov. Zákon č. 111/2022 Z. z. vyslovene upravuje, že verejný plán musí byť určitý, zrozumiteľný, reálny, udržateľný, podľa možností konsenzuálny a musí obsahovať všetky údaje, ktoré dotknutí veritelia potrebujú na to, aby o ňom mohli hlasovať.

Verejný plán má byť teda vypracovaný tak, aby mal potenciál zabrániť úpadku dlžníka a zabezpečiť jeho životaschopnosť. Zákon súčasne zakazuje zvýhodniť niektorého veriteľa poskytnutím výhody, ktorú verejný plán nepredpokladá. Taký úkon dlžníka voči predmetnému veriteľovi by bol absolútne neplatný, t. j. neplatný od počiatku.

Verejný plán má tri časti, úvodnú, opisnú a záväznú. Práve záväzná časť plánu bude upravovať konkrétne právne vzťahy medzi veriteľmi a inými dotknutými subjektami, napríklad označenie subjektu, ktorý dlžníkovi poskytuje nový kapitál a pod. a spôsob a podmienky regulácie týchto vzťahov pre prípad schválenia plánu.

Prečítajte si tiež

Verejný plán posudzuje správca, pričom o výsledkoch posúdenia informuje účastníkov schvaľovacej schôdze. Po jej skončení podáva bezodkladne správu súdu. Súd verejný plán schvaľuje na základe návrhu dlžníka na jeho potvrdenie. Na podanie návrhu na potvrdenie má dlžník 7 dní od skončenia schvaľovacej schôdze. Takže podobne ako v prípade začatia konania o preventívnej verejnej reštrukturalizácii musí byť dlžník aktívny. Okrem toho, že podá návrh na potvrdenie plánu na súd, musí súčasne tento návrh elektronicky odoslať aj každému veriteľovi, ktorý hlasoval proti prijatiu verejného plánu. Takýto nesúhlasiaci veriteľ má totiž právo sa k plánu vyjadriť, a to priamo súdu, ktorý o potvrdení plánu rozhoduje.

Ako z uvedeného vyplýva, súd má možnosť návrh na potvrdenie verejného plánu aj zamietnuť, v takom prípade sa dlžník môže voči uzneseniu súdu odvolať.

Účinky potvrdeného verejného plánu

Základným účinkom súdom potvrdeného verejného plánu je, že sa jeho ustanovenia stanú záväzné voči dlžníkovi a všetkým dotknutým veriteľom uvedeným v zozname veriteľov.

Záväzky  tretích osôb v zásade nemôžu byť verejným plánom dotknuté bez výslovného súhlasu tejto dotknutej tretej osoby. Verejným plánom zostáva nedotknuté najmä právo dotknutého veriteľa domáhať sa v rovnakom čase a rozsahu uspokojenia svojej pohľadávky alebo iného práva, ktoré mal pred účinnosťou verejného plánu, od tretej osoby z dôvodu výkonu zabezpečovacieho práva alebo od spoludlžníka, ručiteľa alebo inej osoby, ktorá je povinná plniť za alebo popri dlžníkovi. Ide teda o zachovanie práv, ktoré mal dotknutý veriteľ pred účinnosťou verejného plánu.

Ďalším účinkom potvrdeného verejného plánu je napríklad aj to, že v prípade zistenia pohľadávky veriteľa, ktorý ale nebol dlžníkovi známy ani 30. deň od povolenia preventívnej reštrukturalizácie, sa takáto pohľadávka stáva nevymáhateľnou. Táto nevymáhateľnosť sa vzťahuje len voči dlžníkovi, ktorému bol potvrdený verejný plán. Pokiaľ je možné domáhať sa jej splnenia od iných osôb, napr. spoludlžníka, na toto verejný plán nemá vplyv. 

Dočasná ochrana podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku

Dočasná ochrana predstavuje trojmesačné obdobie, počas ktorého dlžník nemá povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ani nemožno voči dlžníkovi vyhlásiť konkurz alebo povoliť reštrukturalizáciu. Pokiaľ také konanie už začalo, preruší sa. Voči dlžníkovi nebude možné počas dočasnej ochrany ani viesť exekučné konanie alebo období vykonávanie konanie, či výkon zabezpečovacieho práva.

Ďalším účinkom poskytnutia dočasnej ochrany je aj tá skutočnosť, že veriteľ nebude môcť ukončiť financovanie dlžníka dohodnuté pred poskytnutím dočasnej ochrany z dôvodu, ak by dlžník neplnil dohodnuté podmienky. Je však potrebné zdôrazniť, že účinky dočasnej ochrany sa nevzťahujú na existujúce alebo budúce pracovnoprávne nároky súčasných alebo bývalých zamestnancov dlžníka.

Podmienkou poskytnutia dočasnej ochrany je vyjadrenie súhlasu väčšiny veriteľov podľa § 17 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 111/2022 Z. z. So súhlasom veriteľského výboru môže dlžník požiadať o predlženie dočasnej ochrany. Čas, kedy možno o predlženie požiadať, je však striktne limitovaný obdobím najskôr 30 a najneskôr 10 dní pred uplynutím dočasnej ochrany, pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Predlženie sa poskytuje na ďalšie tri mesiace. Celkom môže dočasná ochrana trvať najviac 6 mesiacov.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia

Neverejná preventívna reštrukturalizácia je primárne zameraná na dohodu dlžníka s finančným subjektom (alebo aj viacerými) podliehajúcim dohľadu Národnej banky Slovenska, ktorý je vo väčšine prípadov i najväčším veriteľom dlžníka. Jedinou podmienkou realizácie neverejnej preventívnej reštrukturalizácie je absencia úpadku dlžníka, t. j. nesmú voči nemu pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania.

Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 111/2022 Z. z., neverejná preventívna reštrukturalizácia predstavuje možnosť riešenia hroziaceho úpadku aj v prípade, ak dlžník nenapĺňa podmienky pre verejnú preventívnu reštrukturalizáciu. Posúdenie hroziaceho úpadku bude v takom prípade na dlžníkovi a veriteľoch, ktorí sú účastníkom neverejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Na rozdiel od verejnej preventívnej reštrukturalizácie je neverejná  určená na riešenie hroziaceho úpadku najmä s najväčšími veriteľmi, ktorými sú banky. Už z názvu pritom možno dedukovať, že konanie nebude zverejňované a aj plán bude neverejný. Ak s tým budú súhlasiť veritelia, začne konanie oznámením príslušnému súdu.

Pokiaľ dlžník oznamuje súdu začatie konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, najneskôr do troch mesiacov od oznámenia súdu predloží neverejný plán na posúdenie. Pokiaľ ho súd následne do 15 dní nezamietne, platí predpoklad, že bol potvrdený.

Príslušnosť súdov

Ako ste sa mohli dočítať v článku Nová súdna mapa od 1. 1. 2023, o niektorých konaniach nerozhodujú všetky súdy, ale len tie, ktorým je kompetencia prejednávať určité návrhy daná zákonom. Rovnako aj v prípade rozhodovania vo veciach preventívnej reštrukturalizácie zákon č. 111/2022 Z. z. vymedzil, ktoré súdy sú tzv. kauzálne príslušné. V súčasnosti sa tak s návrhom na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie môžete obrátiť na nasledujúce súdy, a to:

  • Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove,
  • Okresný súd Žilina pre obvody Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne,
  • Okresný súd Nitra pre obvody Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Bratislave.

Pokiaľ má dlžník sídlo napríklad v Trnave, návrh podá na Okresnom súde Nitra.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Paulína Vargicová
Paulína Vargicová

Absolventka Právnickej fakulty UK s dlhoročnou advokátskou praxou najmä v oblasti civilného práva a vymáhania pohľadávok, autorka monografie Zodpovednosť za vady, ktorá pravidelne publikuje aj odborné články. V súčasnosti pôsobí v oblasti verejného obstarávania.


Vyhlásenie konkurzu

V čom sa líši konkurz vyhlásený na návrh dlžníka od toho, ktorý vyhlási veriteľ? Aký je postup a čo o vyhlásení konkurzu, lehotách a dôsledkoch treba vedieť?

Prihlasovanie pohľadávok do konkurzu

Prihláška musí byť právne perfektná – čo musí obsahovať a čo robiť v prípade, že má nedostatky a treba ju opraviť? Informácie aj o lehotách či postupe prihlasovania.

Prihlasovanie pohľadávok v reštrukturalizácii

Jednou z osobitostí reštrukturalizačného konania je aj režim pohľadávok v tomto konaní. V článku sa dozviete ako a kde pohľadávky prihlásiť, aké musí mať prihláška náležitosti a ďalšie praktické otázky s prihlasovaním pohľadávok v reštrukturalizácii.

Začatie, prerušenie a zastavenie konkurzného konania

Kedy začína klasický (veľký) konkurz a kedy malý konkurz? V čom sa líši začatie konkurzného konania od vyhlásenia konkurzu? Kedy možno konkurz prerušiť a aké dôvody vedú k jeho zastaveniu?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky