Nové pokuty a sankcie konateľov od 17. 7. 2022 (konkurz)

Nové pokuty a sankcie konateľov od 17. 7. 2022 (konkurz)
Paulína Vargicová

Absolventka Právnickej fakulty UK s dlhoročnou advokátskou praxou najmä v oblasti civilného práva a vymáhania pohľadávok, autorka monografie Zodpovednosť za vady, ktorá pravidelne publikuje aj odborné články. V súčasnosti pôsobí v oblasti verejného obstarávania.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Štatutárny orgán podnikateľa je povinný podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Viete, kedy túto povinnosť má a aké sankcie mu od júla za nedodržanie tejto povinnosti hrozia?

Dňa 17. 7. 2022 nadobudol účinnosť nový zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým došlo súčasne aj k zmene a doplneniu niektorých ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“). Uvedená zmena sa prejavila aj v úprave povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a následkov, ktoré vzniknú v prípade, ak návrh nebol podaný včas v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z.

Povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu

Ako sa môžete podrobnejšie dočítať v článku Platobná neschopnosť od 17. 7. 2022, dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a to do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Uvedená úprava od 17. 7. 2022 rozšírila povinnosti dlžníkov – právnických osôb podávať návrh na vyhlásenie konkurzu všeobecne v prípade úpadku, t. j. aj pokiaľ by boli platobne neschopní a aj pokiaľ by boli predlžení. Do 17. 7. 2022 sa vzťahovala povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu síce aj na dlžníka – fyzickú osobu, avšak len v tom prípade, pokiaľ bol v predlžení (t. j. nie aj platobne neschopný).

Povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v stanovenej lehote má v mene dlžníka povinná osoba, ktorou je:

  • jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu (napr. konateľ s.r.o.),
  • likvidátor dlžníka (likvidátorom obchodnej spoločnosti je jej štatutárny orgán, ak si spoločnosť nevymenuje za likvidátora inú osobu; ak spoločnosť nemá ustanoveného likvidátora, vymenuje ho súd) a
  • zákonný zástupca.

Za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas (t. j. v spomínanej 30 dňovej lehote) podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. hrozia negatívne následky v podstate v dvoch formách, a to:

  • zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, t. j. výške 12 500 eur a
  • zodpovednosť za škodu.

Zmluvná pokuta od 17. 7. 2022

Hoci táto pokuta nie je formálne upravená v žiadnej zmluve, podľa zákona sa má za to, že práve v prípade porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas fiktívne došlo k uzatvoreniu dohody o zmluvnej pokute medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene. Výška zmluvnej pokuty je, ako je uvedené vyššie, fixne upravená na polovicu najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, t. j. momentálne na 12 500 eur.

Pokuta za včasné nepodanie návrhu na konkurz je až 12 500 eur.

Povinnosť zaplatiť pokutu za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas nemožno vylúčiť dohodou medzi obchodnou spoločnosťou a osobou povinnou podať tento návrh. Ani spoločenská zmluva či stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik tohto nároku. Dokonca sa obchodná spoločnosť nároku na zmluvnú pokutu ani nemôže vzdať či pripustiť uzatvorenie dohody o vyrovnaní či započítanie. Z toho vyplýva, že štatutár spoločnosti, likvidátor alebo zákonný zástupca, ktorý nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu včas, hoci sa o úpadku dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť, bude musieť zaplatiť pokutu vo výške 12 500 eur a nebude sa jej môcť zbaviť ani započítaním s inou jeho pohľadávkou voči spoločnosti ani uzatvorením nejakej dohody so spoločnosťou a pod.

Jedinou možnosťou, ako sa napríklad konateľ s.r.o. môže vyhnúť povinnosti zaplatiť pokutu vo výške 12 500 eur je tá, že tento konateľ (alebo iná osoba povinná v mene dlžníka podať návrh na konkurz) osvedčí, že:

  • konal s odbornou starostlivosťou, pod čím zákon rozumie najmä tú situáciu, ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol svoju povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu (t. j. okamžite) ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o úpadku, uložil do zbierky listín oznámenie, že je dlžník v úpadku,
  • ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu,
  • v lehote 30 dní, od kedy sa osoba dozvedela alebo mohla pri zachovaní odbornej starostlivosti dozvedieť o úpadku, poverila správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podala návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

Príklad na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu

Spoločnosť s.r.o. má štatutárny orgán tvorený dvoma konateľmi, ktorí sú oprávnení konať spoločne, t. j. aj návrh na vyhlásenie konkurzu majú podať spoločne. Jeden konateľ ale odmietne tento návrh podať. Preto sa druhý konateľ rozhodne uložiť do zbierky listín oznámenie, že Spoločnosť s.r.o. je v úpadku, čím sa tento druhý konateľ zbaví prípadnej zodpovednosti za škodu voči veriteľom a rovnako povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12 500 eur. Zodpovednosť prvého konateľa, ktorý odmietol poskytnúť súčinnosť a podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ale zostane zachovaná.

Článok pokračuje pod reklamou

Zodpovednosť konateľa za škodu od 17. 7. 2022

Zodpovednosť za škodu v prípade nesplnenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas nepostihuje samotného dlžníka (podnikateľa - právnickú osobu), ale priamo osoby, ktoré sú v jeho mene povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu, t. j. štatutárny orgán alebo jeho členov, likvidátora a zákonného zástupcu. Ide pritom o škodu, ktorá bola spôsobená veriteľom v dôsledku, že ich pohľadávky neboli uspokojené v celom rozsahu.

Prečítajte si tiež

Teda právo na náhradu škody v tomto prípade má len veriteľ a práve veriteľ bude povinný preukázať, že mu škoda vôbec vznikla. S účinnosťou od 17. 7. 2022 došlo k zrušeniu zákona č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach. Inštitút dočasnej ochrany je po novom upravený novým zákonom č. 111/2022 Z. z. a viac sa o ňom dočítate v článku Zákon o riešení hroziaceho úpadku od 17. 7. 2022: čo prináša? Uvedená zmena sa prejavila aj v úprave zodpovednosti za škodu v prípade nesplnenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, konkrétne v tom, za akých okolností zákon predpokladá, že nedošlo k včasnému podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu, a teda k splneniu predpokladu vzniku škody. Pôvodne totiž aj vtedy, ak podnikateľ pod dočasnou ochranou porušil povinnosť uložiť do zbierky listín vyhlásenie, že nie je v úpadku, malo ten následok, že na účel uplatnenia zodpovednosti za škodu sa malo za to, že ani návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas.

Od 17. 7. 2022 na účel uplatnenia zodpovednosti za škodu platí predpoklad, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas vtedy, ak:

  • konkurz na majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku vyhlásený,
  • konkurz na majetok dlžníka bol pre nedostatok majetku zrušený,
  • exekúcia vedená voči dlžníka bola pre nedostatok majetku ukončená alebo
  • štatutárny orgán dlžníka porušil povinnosť zverejniť v Obchodnom vestníku do 15 dní od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie bez potvrdenia verejného plánu súdom vyhlásenie, že nie je v úpadku.

Keďže ide o predpoklad, je logické, že povinná osoba bude mať možnosť preukázať, že veriteľovi nevznikla škoda. Teda by mala v zásade preukázať, že aj keby bol včas podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, uspokojenie veriteľa by bolo de facto rovnaké, ako v prípade, že k včasnému návrhu na vyhlásenie konkurzu neprišlo. T. j., že bez ohľadu na to, kedy bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, by veriteľ nebol uspokojený v celom rozsahu.

Z toho vyplýva, že nárok zo zodpovednosti za škodu nie je automatický a je možné sa ho zbaviť. Keďže dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla, je na strane veriteľa, povinná osoba nemusí podstúpiť žiadne kroky skôr, ako si veriteľ u nej škodu uplatní.

Celá konštrukcia zodpovednosti za škodu povinnej osoby je primárne postavená na tom, že táto osoba podá návrh, avšak nepodá ho včas. Ak by návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný vôbec, zodpovednosť za škodu neprichádza do úvahy. Zodpovednosť povinnej osoby za škodu totiž, ako je uvedené vyššie, predpokladá zrušenie alebo zastavenie konkurzu pre nedostatok majetku na základe oneskorene podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu. O nároku zo zodpovednosti za škodu veriteľa voči povinným osobám bude ale možné hovoriť v tom prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá iná osoba ako niektorá z povinných osôb.

Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za škodu

K uplatneniu nároku na náhradu škody nemôže veriteľ pristúpiť kedykoľvek. Pokiaľ by tak neurobil v lehote jedného roka od zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku, jeho nárok sa premlčí.

Prečítajte si tiež

Premlčanie spôsobí, že síce sa veriteľ môže domáhať náhrady škody podaním žaloby na súde aj po uplynutí jednoročnej lehoty, akonáhle ale by povinná osoba ako žalovaný na súde preukázala, že tento nárok je premlčaný, teda že žaloba bola podaná po jednoročnej lehote, súd by žalobu zamietol. Žalovaný musí premlčanie tvrdiť, súd ho nebude zisťovať automaticky sám. Z toho vyplýva, že aj v prípade, ak by veriteľ na súde uplatnil svoj nárok po uplynutí jednoročnej lehoty a povinná osoba ako žalovaný by nenamietala premlčanie, súd by mohol túto povinnú osobu zaviazať k náhrade škody. Pod uplatnením nároku tak spravidla je potrebné rozumieť vlastné podanie žaloby na súde.

Rovnako ako v prípade pokuty podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., aj zodpovednosti za škodu sa povinná osoba môže zbaviť, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou alebo ako člen štatutárneho orgánu bola ustanovená počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podala bez zbytočného odkladu, resp. ak v lehote 30 dní, od kedy sa dozvedela alebo mohla dozvedieť o úpadku, poverila správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podala návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

Pokiaľ však súd žalobe o náhradu škody nakoniec vyhovie a rozsudok súdu o uložení povinnosti nahradiť škodu v dôsledku porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas nadobudne právoplatnosť, bude sa toto právoplatné rozhodnutie súdu považovať za rozhodnutie o vylúčení.

Nepodanie návrhu na konkurz včas môže privodiť aj zákaz výkonu funkcie konateľa.

Rozhodnutie o vylúčení znamená, že po dobu uvedenú v tomto rozhodnutí alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia bude mať fyzická osoba zákaz vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve. Rovnako toto vylúčenie bude platiť aj pre pôsobenie osoby ako vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, prokuristu alebo vedúceho organizačnej zložky zahraničnej osoby. Z toho vyplýva, že nesplnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas môže okrem pokuty a povinnosti zaplatiť spôsobenú škodu privodiť aj ten následok, že fyzická osoba nebude môcť po určitý čas vykonávať napríklad funkciu konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Paulína Vargicová
Paulína Vargicová

Absolventka Právnickej fakulty UK s dlhoročnou advokátskou praxou najmä v oblasti civilného práva a vymáhania pohľadávok, autorka monografie Zodpovednosť za vady, ktorá pravidelne publikuje aj odborné články. V súčasnosti pôsobí v oblasti verejného obstarávania.


Platobná neschopnosť od 17. 7. 2022

V prípade úpadku je dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Kedy však úpadok nastane podľa novej právnej úpravy?

Zákon o riešení hroziaceho úpadku od 17.7.2022: čo prináša?

Nová právna úprava prináša preventívne opatrenia, ktoré podnikateľom sľubujú možnosť predísť negatívnym následkom úpadku. Ako sa podnikatelia pred hroziacim úpadkom môžu brániť?

Vyhlásenie konkurzu

V čom sa líši konkurz vyhlásený na návrh dlžníka od toho, ktorý vyhlási veriteľ? Aký je postup a čo o vyhlásení konkurzu, lehotách a dôsledkoch treba vedieť?

Prihlasovanie pohľadávok do konkurzu

Prihláška musí byť právne perfektná – čo musí obsahovať a čo robiť v prípade, že má nedostatky a treba ju opraviť? Informácie aj o lehotách či postupe prihlasovania.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky