Povinnosti konateľa s.r.o.

Oliver Uraz | 10.08.2016
Povinnosti konateľa s.r.o.

Konateľ „eseročky“ je osobou, ktorá sa stará o jej každodenný chod, jeho pôsobenie má teda najväčší bezprostredný dopad na stav, v akom sa spoločnosť nachádza. Zákon preto konateľom ukladá povinnosti, ktoré zdôrazňujú zodpovednosť za spravovanú spoločnosť, a ktoré majú zabrániť poškodzovaniu spoločnosti a jej spoločníkov. V nasledujúcom článku predstavíme tie najdôležitejšie z nich.

Kto je konateľom a aké je jeho postavenie?

Konateľ je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorého vymenúva valné zhromaždenie spoločnosti. Za konateľa môže byť vymenovaná len fyzická osoba.

Konateľom môže byť jedna osoba ale aj viacero, v takom prípade však môže každý z konateľov vykonávať svoju funkciu samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Konatelia nie sú vo svojom konateľskom oprávnení za spoločnosť nijak obmedzení. Takéto obmedzenie im môže uložiť spoločenská zmluva alebo rozhodnutie valného zhromaždenia. Obmedzenia však nie sú účinné voči iným osobám, len dovnútra spoločnosti.

Príklad: Konateľ môže byť napríklad v spoločenskej zmluve obmedzený zákazom uzatvárania obchodov s plnením presahujúcim 100 000 Eur bez súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti. Ak však uzavrie s dodávateľom tovaru zmluvu na dodávky presahujúce túto sumu, ide stále o platnú zmluvu.

Medzi konateľom a spoločnosťou by mala byť uzatvorená zmluva o výkone funkcie, ktorá sa podporne spravuje ustanoveniami obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Niektoré spoločnosti zvyknú s konateľmi uzatvárať pracovnoprávne kontrakty. V tejto súvislosti je však potrebné mať na pamäti, že v rozsahu, v ktorom takáto pracovná zmluva upravuje výkon pôsobnosti konateľa spoločnosti, je neplatná. Sleduje sa tým hlavne zabránenie obmedzovania zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú spoločnosti.

Povinnosť konateľa viesť evidenciu, účtovníctvo a informácie

Na konateľov dopadá povinnosť vedenia riadnej evidencie a účtovníctva. Vo vzťahu k valnému zhromaždeniu musia zároveň pravidelne predkladať:

  • riadnu individuálnu účtovnú závierku,
  • mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku,
  • návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát

Konateľ je zároveň povinný viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti – napríklad o personálnych zmenách v spoločnosti, o významných uzatvorených obchodných transakciách, ale aj o správnych či súdnych konaniach, ktorých je spoločnosť účastníkom.

Zákaz konkurencie konateľa

Podstatou zákazu konkurencie konateľa spoločnosti je úsilie účinne odoprieť konateľovi možnosť špekulatívneho správania voči spoločnosti. K tomu môže dochádzať hlavne v prípadoch, ak by konateľ

  • vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzatváral obchody súvisiace s podnikateľskou činnosťou spoločnosti;
  • sprostredkúval pre iné osoby obchody spoločnosti; alebo
  • vykonával podnikateľskú činnosť s rovnakým alebo podobným predmetom činnosti aj v inej či iných spoločnostiach

Preto sú tieto činnosti konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným zo zákona zakázané, pričom zmluvou o výkone funkcie ich nie je možné zo zákazu vylúčiť.

Poznámka: Podľa rozhodovacej praxe je porušením zákazu konkurencie až skutočný výkon činnosti, ktorá je aj predmetom činnosti spoločnosti. Len majetková účasť v inej obchodnej spoločnosti zo strany konateľa tak sama o sebe nie je porušením zákazu konkurencie. Konateľ však nemôže byť spoločníkom vo verejnej obchodnej spoločnosti ani komplementárom v komanditnej spoločnosti.

V prípade porušenia zákazu konkurencie je spoločnosť oprávnená požadovať, aby konateľ vydal prospech z obchodu, ktorým zákaz konkurencie porušil, alebo previedol práva, ktoré pri tejto činnosti nadobudol, na spoločnosť. Zároveň nie je dotknuté právo spoločnosti požadovať náhradu škody, ktorá pri tom spoločnosti vznikla.

Príklad: V prípade, že konateľ touto činnosťou nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti, je spoločnosť oprávnená dožadovať sa prevodu tohto vlastníckeho práva.

Spoločnosť musí tieto práva u konateľa uplatniť v lehote 3 mesiacov odo dňa, kedy sa o porušení zákazu konkurencie dozvedela, najneskôr však do 1 roka od ich vzniku.

V prípade, že konateľ dobrovoľne prospech nevydá alebo práva neprevedie, je možné domáhať sa tohto plnenia súdne. Keďže je len ťažko predstaviteľné, že by v tomto prípade podával v mene spoločnosti žalobu konateľ fakticky sám proti sebe, majú tak právo za spoločnosť učiniť spoločníci.

Častou diskutovanou otázkou je možnosť predĺžiť konateľovi zákaz konkurenčného jednania aj po skončení trvania funkcie. Podľa nášho názoru nič nebráni tomu, aby zmluva o výkone funkcie medzi spoločnosťou a konateľom obsahovala konkurenčnú doložku, ktorá konateľovi v špecifikovanom a odôvodnenom rozsahu zakáže po primerané časové obdobie(napríklad 12 mesiacov)výkon konkurenčných aktivít. Takáto doložka môže byť zabezpečená zmluvnou pokutou.

Povinnosť lojality konateľa

Je samozrejmým faktom, že konateľ musí vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou. Pri zvažovaní možných krokov smerovania spoločnosti však musí konateľ myslieť na to, že má byť lojálny záujmu spoločnosti ako celku. Pri výkone funkcie tak nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

To predpokladá, že konatelia sú povinní zaobstarávať si a pri rozhodovaní zohľadňovať všetky dostupné informácie, tak aby mohli uvedené záujmy zvážiť.

S tým však ide ruka v ruke aj povinnosť mlčanlivosti, ktorá konateľovi ukladá zachovať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škody alebo ohroziť jej záujmy či záujmy spoločníkov.

Zodpovednosť konateľa za škodu

Obvyklým dôsledkom porušenia povinností konateľa je vznik škody na strane spoločnosti. V takom prípade je konateľ povinný spoločnosti nahradiť skutočne vzniknutú škodu ako aj ušlý zisk. Aj v tomto prípade sú prípadnú žalobu oprávnení podať spoločníci v mene spoločnosti.

Je však nutné mať na pamäti, že na konateľa nemožno náhradu škody prenášať len v dôsledku negatívneho obchodného výsledku spoločnosti. Konateľ nie je zodpovedný za výsledok, ale za spôsob výkonu svojej funkcie. Zodpovednosti za škodu sa tak zbaví, ak preukáže, že ku škode viedla udalosť, ktorú nemohol nijako odvrátiť ani očakávať (napríklad prírodná katastrofa).

Taktiež za škodu nezodpovedá v prípade, ak vznikla v dôsledku plnenia uznesenia valného zhromaždenia. To však neplatí, ak bolo takéto uznesenie v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

Zodpovednosť konateľa je možné zabezpečiť aj dohodnutím zmluvných pokút v rámci zmluvy o výkone funkcie pre prípady porušenia konkrétnych povinností. Pre ich uplatnenie potom nebude dôležité, či škoda skutočne vznikla, je však potrebné pamätať na pravidlo, že vedľa zmluvnej pokuty je škodu možné vymáhať len v prípade, ak tak bolo v zmluve výslovne dohodnuté.

Zdroje, ktoré problematiku povinností konateľa s.r.o. upravujú

  • Zákon č. 513/1991 Zb., obchodný zákonník

O autorovi

Mgr. Oliver Uraz

Zameriava sa na oblasť súkromného práva, najmä na riešenie obchodných záležitostí a komplexnú správu pohľadávok. Absolvoval Právnickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne a pôsobí ako advokátsky koncipient v kancelárii Havel, Holásek & Partners.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: