Aké sú povinné a odporúčané náležitosti pracovnej zmluvy?

Tomáš Vavro | 09.09.2015
Aké sú povinné a odporúčané náležitosti pracovnej zmluvy?
Uzatvárate pracovnú zmluvu a nie ste si istý, čo všetko by mala obsahovať? Pozrite sa na prehľad povinných, odporúčaných a dovolených náležitostí pracovnej zmluvy.

Aké sú povinné náležitosti pracovnej zmluvy?

Medzi povinné náležitosti pracovnej zmluvy patria:

  1. Druh práce
  2. Miesto výkonu práce
  3. Deň nástupu do práce
  4. Mzdové podmienky a výplatný termín
  5. Pracovný čas
  6. Výmera dovolenky
  7. Dĺžka výpovednej doby

Druh práce ako povinná náležitosť pracovnej zmluvy

Každá pracovná zmluva musí obsahovať označenie druhu práce (napr. programátor) a jej stručnú charakteristiku (napr.: “pracovnou náplňou programátora bude údržba internetovej stránky zamestnávateľa”). V tejto súvislosti odporúčame používať čo najširšie vymedzenie pracovnej náplne, nakoľko pracovnú úlohu, ktorá nie je zadefinovaná v pracovnej zmluve, môže zamestnanec vykonávať iba po preradení na inú prácu. Zamestnanec, ktorý takúto úlohu odmietne vykonať, sa preto nedopúšťa porušenia pracovnej zmluvy a nie je možné ho za to postihnúť.

Miesto výkonu práce v pracovnej zmluve

Miestom výkonu práce býva spravidla konkrétna adresa sídla alebo prevádzkarne zamestnávateľa. Môže ňou byť ale aj obec (napr. Bratislava), čo zamestnávateľovi umožňuje neobmedzený presun zamestnanca medzi viacerými prevádzkarňami v jednom meste. Veľmi široké vymedzenie miesta výkonu práce (napr. označenie celého štátu) je považované za neplatné.

Deň nástupu do práce v pracovnej zmluve

Deň nástupu do práce je dňom vzniku pracovného pomeru. Deň nástupu do práce môže byť v pracovnej zmluve dohodnutý vopred aj na niekoľko dní, týždňov alebo mesiacov, napríklad počas trvania iného pracovného pomeru zamestnanca. Práva a povinnosti plynúce z pracovnej zmluvy (napr. povinnosť zamestnávateľa zadávať prácu a vyplácať mzdu) sa stávajú účinnými až odo dňa nástupu zamestnanca do práce.

Ak zamestnanec nastúpi do práce ešte pred dohodnutým termínom nástupu a zamestnávateľ s tým súhlasí, pracovný pomer vzniká ešte pred týmto termínom. Naopak, ak je deň nástupu do práce dohodnutý na deň, ktorý je štátnym sviatkom, napr. 1.1., pracovný pomer vznikne v tento deň, i keď zamestnanec v skutočnosti do práce príde až 2.1.

Táto skutočnosť je významná pre platnosť skúšobnej doby, ktorú je nutné dojednať najneskôr v deň nástupu do práce (viď nižšie).

Mzdové podmienky a výplatný termín ako povinné náležitosti pracovnej zmluvy

Výplatný termín a mzdové podmienky patria k ďalším povinným náležitostiam pracovnej zmluvy. Pre výplatu mzdy platí, že táto je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Najneskorší možný výplatný termín je teda posledný deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci.

Pokiaľ ide o mzdové podmienky, tieto stanovujú, či bude zamestnanec odmeňovaný na hodinovej alebo inej (napr. mesačnej báze) a z akých zložiek mzda pozostáva - častou súčasťou mzdových podmienok býva špecifikácia fixnej zložky mzdy, ktorá zamestnancovi prináleží vždy, a pohyblivej zložky mzdy, ktorá je nenároková.

Úprava pracovného času v pracovnej zmluve

Rozvrhnutie pracovnej doby môže byť rôzne v závislosti od typu pracovného pomeru (plný alebo skrátený úväzok). Najobvyklejším je rozvrhnutie pracovnej doby do jedného pracovného týždňa v rozsahu 40 pracovných hodín. Súčasťou tohto rozvrhnutia býva často pružný pracovný čas, ktorý stanoví najneskorší možný príchod a najskorší možný odchod zamestnanca z pracoviska, prestávku na obed a pod.

Výmera dovolenky a jej úprava v pracovnej zmluve

Zamestnancovi prináleží zo zákona dovolenka v rozsahu 4 týždňov. V pracovnej zmluve možno dohodnúť aj dlhšiu dovolenku, jej skrátenie však zákonník práce nepripúšťa.

Dĺžka výpovednej doby v pracovnej zmluve

Štandardná výpovedná doba sú dva mesiace v prípade zamestnanca, ktorý u zamestnávateľa pracoval dlhšie ako 1 rok, alebo 3 mesiace v prípade zamestnanca, ktorý u zamestnávateľa pracoval najmenej 5 rokov. Výpovedná doba 1 mesiac sa vzťahuje na zamestnancov, ktorí si u zamestnávateľa neodpracovali viac ako 1 rok. Súčasne platí, že zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť aj na dlhšej výpovednej dobe, avšak jej skrátenie nie je možné.

Poznámka: Uvedením náležitostí č. 4 až 7 (mzdové podmienky až dĺžka výpovednej doby) sa rozumie aj odkaz na príslušný paragraf zákonníka práce.

Aké ustanovenia odporúčame zakomponovať do pracovnej zmluvy nad rámec zákonom požadovaného minima?

Okrem povinných náležitostí v pracovnej zmluve, ktoré stanovuje zákonník práce, je dobré do väčšiny pracovných zmlúv zakomponovať aj ďalšie ustanovenia. Zamestnávateľ tak predíde zbytočným sporom so zamestnancom a dokáže ľahšie chrániť svoje záujmy. Z našich skúseností je dobré v pracovnej zmluve upraviť aj nasledovné body:

  1. Určenie doby, na akú sa pracovná zmluva uzatvára
  2. Skúšobná doba
  3. Súhlas s vyslaním na pracovnú cestu
  4. Súhlas s preradením na inú prácu do budúcna
  5. Súhlas so spracovaním osobných údajov

Určenie doby, na akú sa pracovná zmluva uzatvára

Pracovnú zmluvu je možné uzavrieť na dobu určitú alebo neurčitú. Ak táto doba nie je výslovne dohodnutá, má sa za to, že pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Skúšobná doba a pracovná zmluva

I keď skúšobná doba nepatrí medzi povinné náležitosti pracovnej zmluvy, jej uzavretie odporúčame (ak nie je dohodnutá v pracovnej zmluve, zo zákona automaticky nevyplýva). Zamestnávateľ ako i zamestnanec môžu počas skúšobnej doby ukončiť pracovný pomer okamžite, t.j. bez udania dôvodu, výpovednej doby či odstupného. V tejto súvislosti je vhodné upozorniť, že ak zamestnanec nastúpi do práce ešte pred uzavretím pracovnej zmluvy, skúšobná doba dohodnutá v pracovnej zmluve bude neplatná.

Príklad: Zamestnanec príde do práce v pondelok, avšak pracovnú zmluvu uzavrie až v utorok, ktorý je tiež v zmluve dohodnutým dňom nástupu do práce. Skúšobná dohoda je v tomto prípade neplatná, nakoľko pracovný pomer vznikol (zmluva bola uzavretá ústne) už v pondelok, teda v deň skutočného nástupu do práce. Skúšobná doba dohodnutá po vzniku pracovného pomeru bude vždy považovaná za neplatnú.

Súhlas s vyslaním na pracovnú cestu v pracovnej zmluve

Zamestnanca možno vyslať na pracovnú cestu mimo obec iba ak s takýmto vyslaním sám súhlasí. Súhlas zamestnanca môže byť obsiahnutý už v pracovnej zmluve.

Súhlas s preradením na inú prácu do budúcna

Zamestnanec môže už v pracovnej zmluve súhlasiť s prípadným preradením na inú prácu v budúcnosti, a to na nevyhnutne dlhú dobu. Bez súhlasu zamestnanca by bolo preradenie na inú prácu možné iba v prípade mimoriadnych okolností, akými sú živelné pohromy a pod.

Súhlas so spracovaním osobných údajov

Osobné údaje zamestnanca môže zamestnávateľ potrebovať na niekoľko rôznych účelov. Ďalším odporúčaným ustanovením pracovnej zmluvy je preto aj súhlas zamestnanca so spracovaním osobných údajov, ktorý by mal byť formulovaný v súlade so súčasným znením zákona o ochrane osobných údajov - v tejto súvislosti odporúčame nechať si poradiť od skúseného právnika.

Príklad: Súhlas zamestnanca so spracovaním osobných údajov je potrebný predovšetkým pri ich poskytnutí ďalším osobám – napr. pri zaslaní zoznamu zamestnancov školiacemu stredisku, ktoré zabezpečuje odborný seminár. Súčasťou súhlasu môže byť taktiež informácia o tom, že mzdovú agendu podnikateľa zabezpečuje externý účtovník, ktorý je z pohľadu ochrany osobných údajov považovaný za sprostredkovateľa. Ak majú byť osobné údaje zamestnanca poskytnuté takémuto sprostredkovateľovi, zamestnanec musí byť o jeho totožnosti vopred informovaný.

Aké ustanovenia môže obsahovať pracovná zmluva?

Existuje ešte tretí balík ustanovení pracovných zmlúv. Tieto už závisia skôr od toho, akú konkrétnu pracovnú pozíciu zamestnanec vykonáva. Ide o ustanovenia upravujúce napríklad:

  1. zákaz konkurencie
  2. prácu nadčas
  3. sledovanie pracovného počítača

Konkurenčná doložka v pracovnej zmluve

Súčasťou pracovnej zmluvy môže byť zákaz k výkonu konkurenčnej činnosti u iného zamestnávateľa po skončení pracovného pomeru. Zákaz k výkonu konkurenčnej činnosti po dobu trvania pracovného pomeru (zamestnanec si založí živnosť alebo s.r.o.) bez súhlasu zamestnávateľa vyplýva priamo zo zákona a jeho zahrnutie do pracovnej zmluvy preto nie je potrebné.

Súhlas zamestnanca s nenahradenou prácou nadčas a pracovná zmluva

Zamestnanec môže v pracovnej zmluve vyjadriť súhlas s tým, že za 150 hodín nadčasov ročne mu nebude prináležať mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno. V opačnom prípade je zamestnávateľ povinný prácu nadčas zamestnancovi nahradiť tak, ako ustanovuje zákonník práce.

Súhlas zamestnanca so sledovaním pracovného počítača

Mnoho zamestnávateľov má záujem vedieť, akým spôsobom ich zamestnanci využívajú služobné počítače alebo notebooky, napríklad kvôli obavám z vynášania dôverných informácií či obchodného tajomstva. Sledovanie pracovného počítača zamestnávateľom je možné, avšak iba za predpokladu, že na to svojho zamestnanca výslovne upozornil alebo od neho získal súhlas, ktorý môže byť obsiahnutý v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ musí súčasne vylúčiť možnosť použitia pracovného počítača pre súkromné účely.

Dôležité právne predpisy, ktoré problematiku pracovnej zmluvy upravujú

  • Zákon č. 311/2001 Z. z., zákonník práce v platnom znení

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: