Skúšobná doba

Aká je maximálna dĺžka skúšobnej doby a kedy ju možno predĺžiť? Aké sú práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa počas skúšobnej doby?

Skúšobná doba je súčasťou obdobia trvania pracovného pomeru. Slúži na to, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom navzájom spoznali. Zamestnávateľ si počas jej trvania overí, či je vhodné pracovný pomer uzatvoriť aj na dlhší čas. Zamestnanec naopak zistí, či je daná pozícia pre neho vyhovujúca, či ho baví a podobne.

Aký paragraf a zákon upravuje skúšobnú dobu?

Podľa Zákonníka práce (§ 45) skúšobnú dobu možno dohodnúť len v pracovnej zmluve a na maximálne tri mesiace, pričom nie je možné ju predlžovať. Táto dohoda musí mať výlučne písomnú formu. Ak by bola dohodnutá inak, napr. ústne, bola by neplatná. Rovnako by bola neplatná aj v prípade, ak by sa pracovná zmluva písomne uzavrela až po vzniku pracovného pomeru.

Počas plynutia skúšobnej  doby môže byť pracovný pomer ukončený tak zo strany zamestnanca ako i zamestnávateľa, a to bez udania dôvodu. Ak riadne dohodnutá skúšobná doba uplynie, pracovný pomer trvá automaticky naďalej. V prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov u toho istého zamestnanca sa skúšobná doba nesmie dohodnúť viackrát.

Práva a povinnosti zamestnanca počas skúšobnej doby

Počas skúšobnej doby môže zamestnanec ukončiť pracovný pomer kedykoľvek. Nie je pritom potrebné, aby uviedol dôvod, kvôli ktorému sa rozhodol rozviazať  pracovný pomer so svojim zamestnávateľom.

Ďalšou otázkou, ktorá by mohla zamestnanca trápiť, je nárok na dovolenku. Štandardne platí, že počas skúšobnej doby nie je možné, aby si zamestnanec zobral voľno. Avšak ak sa s ním zamestnávateľ dohodne na tom, že si určitý počet dní môže voľno vziať, potom nárok na dovolenku má.

Čo sa týka dĺžky pracovnej doby, opäť závisí od dohody medzi oboma stranami. Môže trvať mesiac, dva, avšak najviac tri mesiace.

Okrem spomínaných práv má zamestnanec počas skúšobnej doby niekoľko povinností, na ktoré nesmie zabudnúť. Predovšetkým ide o spôsob, ktorým sa skúšobná doba dohodne. Ten musí mať výlučne písomnú podobu a musí byť  uvedený v pracovnej zmluve.

Hoci môže zamestnanec ukončiť pracovný pomer kedykoľvek počas trvania skúšobnej doby bez toho, aby uviedol dôvod, musí svoje rozhodnutie doručiť zamestnávateľovi písomne aspoň tri dni pred odchodom z práce. Trojdňová lehota má však iba  poriadkový charakter. To znamená, že v skutočnosti môže byť ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe oznámené druhej strane aj v kratšom čase ako tri dni pred skončením.

Ďalšou povinnosťou zamestnanca, hoci ide iba o skúšobnú dobu, je chodiť do práce načas a bez toho, aby meškal. Počas skúšobnej doby je totiž veľmi dôležité presvedčiť zamestnávateľa o svojej zodpovednosti a schopnosti vykonávať prácu svedomito a podľa nariadení zamestnávateľa.

Zhrnutie:

Práva: Povinnosti:
• možnosť kedykoľvek ukončiť pracovný pomer, a to bez udania dôvodu • dohodnúť si skúšobnú dobu so zamestnávateľom výlučne v písomnej forme
• nárok na dovolenku so súhlasom zamestnávateľa • ukončiť pracovný pomer počas trvania skúšobnej doby písomne a doručiť zamestnávateľovi minimálne tri dni pred ukončením
• možnosť prispôsobiť si dĺžku trvania skúšobnej doby po dohode so zamestnávateľom, najviac však na tri mesiace • napriek tomu, že ide o skúšobnú dobu, chodiť do práce načas a bez meškania

Práva a povinnosti zamestnávateľa pri skúšobnej dobe

Počas plynutia skúšobnej doby nevznikajú práva a povinnosti iba zamestnancovi, ale aj jeho zamestnávateľovi. Ten je oprávnený, rovnako ako zamestnanec, ukončiť pracovný pomer kedykoľvek a bez toho, aby uviedol dôvod. Výnimkou sú iba práceneschopní zamestnanci či tehotné zamestnankyne, pri ktorých je potrebné, aby v prípade ukončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ uviedol zákonný dôvod výpovede.

Ďalším právom zamestnávateľa je prispôsobiť si dĺžku pracovnej doby podľa seba, najviac však na tri mesiace.

Jeho povinnosťou je dohodnúť si skúšobnú dobu so zamestnancom jedine písomne v pracovnej zmluve. Skúšobnú dobu nesmie zamestnávateľ predlžovať. Výnimkou sú však prekážky v práci, ktoré vznikli na strane zamestnanca. Vtedy je možné predĺžiť ju o čas, počas ktorého zamestnanec pracovať nemohol.

Zamestnávateľ pri uzatváraní skúšobnej doby musí myslieť na to, že ju nesmie dohodnúť so zamestnancom, ktorý pracuje na dohodu.

Zhrnutie:

Práva: Povinnosti:
• ukončiť pracovný pomer bez udania dôvodu kedykoľvek počas skúšobnej doby, rovnako ako zamestnanec • dohodnúť skúšobnú dobu so zamestnancom písomne a rovnako tak i ukončiť pracovný pomer
• dať v skúšobnej dobe výpoveď aj zamestnancovi, ktorý je práceneschopný, či zamestnankyni počas tehotenstva, ak svoje rozhodnutie náležite písomne odôvodní, t. j. musí postupovať podľa zákona (§ 72 ZP) • predĺžiť skúšobnú dobu zamestnanca o čas, v ktorom mu vznikli prekážky v práci (napr. práceneschopnosť, ošetrovanie chorého člena rodiny a pod)
• prispôsobiť si dĺžku trvania skúšobnej doby, najviac však na tri mesiace • nesmie dohodnúť skúšobnú dobu so zamestnancami pracujúcimi na dohodu (napr. dohodu o brigádnickej práci študenta, dohodu o vykonaní práce a pod.)

Dovolenka počas skúšobnej doby

Podľa Zákonníka práce má zamestnanec nárok na dovolenku vtedy, keď odpracuje minimálne 60 dní. Vtedy si môže vziať aspoň na 20 dní dovolenky. Pri skúšobnej dobe však platí, že počas jej trvania zamestnancovi nárok na dovolenku zaniká. Avšak ak sa dohodne so zamestnávateľom na tom, že určitý počet dní nemusí odpracovať, potom si dovolenku vziať môže.

Dĺžka skúšobnej doby – ako sa počíta plynutie

Skúšobná doba sa začína prvým dňom a končí uplynutím posledného dňa, na ktorý bola dohodnutá (§ 37 ZP). Počíta sa podľa mesiacov. Toto počítanie sa skončí vždy v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, ktorým začína plynúť dohodnutá lehota. V prípade, že by takýto deň v kalendári nebol, jej skončenie pripadá na posledný deň príslušného kalendárneho mesiaca.

Príklad na počítanie plynutia skúšobnej doby:

Zamestnanec uzatvoril so svojím zamestnávateľom písomnú dohodu o skúšobnej dobe, pričom jej dĺžku stanovili na tri mesiace. Plynúť začala 31. marca 2020. Posledným dňom jeho skúšobnej doby bude teda 30. jún 2020.

Článok pokračuje pod reklamou

Predĺženie skúšobnej doby – je možné alebo nie?

Podľa zákona (§ 45 ods. 1) nie je možné skúšobnú dobu predĺžiť. Ak však ide o prekážky v práci na strane zamestnanca, pripúšťa jej predĺženie o čas, počas ktorého prekážky trvali (§ 45 ods. 2). Medzi takéto prekážky patrí napríklad práceneschopnosť, materská dovolenka, svadba, pohreb a podobne.

Aby bolo možné skúšobnú dobu predĺžiť takýmto spôsobom, musí ísť výlučne o prekážky v práci na strane zamestnanca. Ak by vznikli na strane zamestnávateľa (napr.   zamestnanec nemohol pracovať z dôvodu nefunkčnosti techniky a pod.), skúšobná doba sa nepredlžuje o čas, počas ktorého zamestnanec nepracoval.

Príklad na predĺženie skúšobnej doby z dôvodu prekážky na strane zamestnanca:

Zamestnanec si so zamestnávateľom dohodol dňa 01. 04. 2020 dvojmesačnú skúšobnú dobu. Uplynúť mala 01. 06. 2020. V mesiaci máj však zamestnanec 2 dni nepracoval z dôvodu pohrebu jedného z členov jeho rodiny. Keďže z jeho strany mu vznikla prekážka v práci, skúšobná doba sa skončí až 03. 06. 2020.

Výpoveď v skúšobnej dobe

Ukončenie pracovného pomeru počas skúšobnej doby je jedným zo štandardných spôsobov rozviazania pracovného pomeru, ktoré upravuje i zákon (§ 59 ZP). Takýmto spôsobom môže spoluprácu ukončiť tak zamestnanec ako i zamestnávateľ, a to z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez toho, aby vôbec dôvod uviedol.

Je potrebné vyhotoviť písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a doručiť ho druhej strane buď osobne na pracovisku alebo doporučenou zásielkou minimálne tri dni pred skončením. Takto ukončiť pracovný pomer je však možné iba počas trvania skúšobnej doby. V prípade, že skúšobná doba uplynie a zamestnanec bude chcieť spoluprácu so zamestnávateľom ukončiť musí tak urobiť iným spôsobom, ktorý uvádza zákon (napr. výpoveďou, dohodou, okamžitým skončením, uplynutím dohodnutej doby).

Oznámenie o ukončení pracovného pomeru musí obsahovať:

  • deň, kedy vznikla pracovná zmluva,
  • dĺžka dohodnutej skúšobnej doby,
  • deň, ku ktorému sa pracovný pomer končí,
  • dôvod ukončenia pracovného pomeru – tento údaj však nie je povinný.

Príklad na skončenie pracovného pomeru počas skúšobnej doby:

Zamestnanec bol prijatý na pozíciu asistenta vo finančnej spoločnosti. So zamestnávateľom sa dohodli na štandardnej trojmesačnej lehote skúšobnej doby. Tá začala plynúť 01. 03. 2020. O mesiac neskôr však zamestnanec zistil, že daná práca ho nebaví a rozhodol sa skončiť. Zamestnávateľovi osobne doručil písomné oznámenie o ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe dňa 05. 03. 2020 a z práce odišiel 10. 03. 2020.

Viac si môžete prečítať v článku Výpoveď zo strany zamestnávateľaSkončenie pracovného pomeru.

Neplatné skončenie pracovného pomeru

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa prejavuje najmä v nesprávnom počítaní trvania skúšobnej doby a v nesprávnom určení jej konca.

Ak ukončil pracovný pomer počas skúšobnej doby neplatne zamestnanec a zamestnávateľ trvá na tom, že s ukončením nesúhlasí, jeho pracovný pomer trvá naďalej. Zamestnávateľ pritom od neho môže požadovať náhradu škody, ktorá mu vznikla od momentu, keď zamestnanec ukončil prácu. Ak ale zamestnávateľ na výkone jeho práce netrvá, spolupráca sa končí aj vzhľadom na neplatnosť úkonu a zamestnávateľ nemôže požadovať od zamestnanca náhradu škody.

V prípade, že ukončil neplatne pracovný pomer zamestnávateľ a zamestnanec trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, pracovný pomer sa nekončí. Ak zamestnanec na ďalšom výkone práce netrvá, pracovný pomer sa končí a zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy.

Príklad na neplatné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca:

Zamestnanec nastúpil do práce dňa 01. 01. 2020 a týmto dňom začala plynúť jeho trojmesačná skúšobná doba. Dňa 15. 04. 2020 sa rozhodol, že pracovný pomer ukončí a zamestnávateľovi písomne doručil oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Tá sa však skončila už 01. 04. 2020, a preto je tento spôsob ukončenia pracovného pomeru neplatný a zamestnanec bude musieť použiť iný spôsob, ktorý uvádza zákon (napr. výpoveď, dohodu a pod.).

Príklad na neplatné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa:

Skúšobná doba, ktorú si zamestnanec so zamestnávateľom dohodol, začala plynúť v máji a mala skončiť v auguste 2020. Počas mesiaca júl sa ale zamestnávateľ rozhodol, že s ním ukončí pracovný pomer, pretože na výkon danej práce nie je vhodný. Ústne mu oznámil, že sa jeho pracovný pomer končí. Zamestnanec preto z práce odišiel. V tomto prípade ide o neplatný úkon, keďže oznámenie o ukončení nemalo ani písomnú formu, ani nebolo oznámené vopred. Avšak vzhľadom na to, že zamestnanec nenamietal a prácu ukončil, jeho pomer sa končí dňom oznámenia o ukončení a nemá nárok ani na náhradu mzdy.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


15 dôležitých otázok o oznamovaní kategórie 2

Praktický sumár kľúčových otázok týkajúcich sa povinnosti nahlasovať zamestnancov zaradených to druhej kategórie prác podľa zdravotných rizík.

Prehľad dôležitých informácií pri nahlasovaní zamestnancov druhej kategórie prác

Zamestnávatelia majú povinnosť každoročne nahlasovať zamestnancov zaradených do druhej kategórie prác. Dokedy treba zamestnancov nahlásiť, ako pri tom postupovať a na čo netreba zabudnúť?

Čo robiť, keď príde chorý zamestnanec do práce?

Najmä počas chrípkového obdobia sa stáva, že chorí zamestnanci namiesto domácej liečby prídu do práce a rozširujú nákazu na kolegov. Čo môže v takom prípade robiť zamestnávateľ?

Príspevky na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v roku 2020

Aké príspevky, v akej výške a za akých podmienok môžu v roku 2020 získať zamestnávatelia na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Praktický prehľad.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky