Delené pracovné miesto – vzor dohody

Aká je podstata inštitútu deleného pracovného miesta (ang. job-sharing)? Kedy sa oplatí uzatvoriť dohodu o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto?

Delené pracovné miesto predstavuje relatívne nový inštitút pracovného práva, ktorý v podmienkach Slovenskej republiky funguje od septembra 2011, no aj napriek tomuto dlhšiemu časovému úseku je v praxi využívaný minimálne. Je upravený v Zákonníku práce (§ 49a). V čom spočívajú jeho výhody a nedostatky?

Podstata deleného pracovného miesta

Delené pracovné miesto predstavuje atypickú formu zamestnávania. Ide o pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci (minimálne dvaja, prípadne aj viacerí), pracujúci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas, sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň, ktoré pripadajú na uvedené pracovné miesto. Zjednodušene povedané, o jedno pracovné miesto sa delia viacerí zamestnanci.

Štandardne pracovná pozícia vyžaduje, aby zamestnanec odpracoval každý pracovný deň 8 hodín. Pri delenom pracovnom mieste si však môžu danú pracovnú pozíciu rozdeliť napr. dvaja zamestnanci pracujúci na polovičný úväzok. Títo si sami určia kto a kedy bude pracovať tak, ako to vyhovuje im. Napr. sa môžu dohodnúť, že jeden bude pracovať od 8:00 do 12:00 a druhý od 12:00 do 16:00 každý pracovný deň. Prípadne si sami môžu vytvoriť iný systém tak, aby daná pracovná pozícia bola obsadená na 8 hodín denne.

Rovnako to platí aj o pracovnej náplni. Aj túto si zamestnanci na delenom pracovnom mieste medzi sebou musia rozvrhnúť. Môžu sa dohodnúť, že každý z nich bude vykonávať určité úlohy, ktoré vyžaduje dané pracovné miesto. Dôležité ale je, aby práca v celku bola vykonaná tak, ako keby ju vykonal jeden zamestnanec pracujúci na plný úväzok. Iba v prípade, ak by sa zamestnanci nevedeli dohodnúť na pracovnom čase a náplni, určí ich zamestnávateľ.

Rozdiel medzi deleným pracovným miestom oproti kratšiemu pracovnému pomeru je spomínaná organizácia práce. O tej pri kratšom pracovnom pomere rozhoduje zamestnávateľ, pri delenom pracovnom mieste je zamestnávateľ až na poslednom mieste a nastupuje v prípadoch, ak sa nedohodnú samotní zamestnanci.

Podmienky deleného pracovného miesta

Ak chce zamestnávateľ zaviesť delené pracovné miesto, musí splniť určité podmienky. Tou je predovšetkým uzatvorenie dohody o zaradení zamestnanca v pracovnom pomere na kratší pracovný čas na delené pracovné miesto. Táto dohoda musí byť písomná, inak je neplatná. Možno ju uzatvoriť súčasne s pracovnou zmluvou, teda pri začiatku pracovného pomeru alebo aj kedykoľvek počas trvania pracovného pomeru. Ďalšou podmienkou je, aby bola dohoda uzatvorená s najmenej dvoma zamestnancami, inak nie je možné naplniť zmysel deleného pracovného miesta. Prinášame vám vzor dohody o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto.

Ešte pred samotným uzatvorením dohody o zaradení zamestnanca v pracovnom pomere na kratší pracovný čas na delené pracovné miesto je zamestnávateľ povinný písomne oznámiť zamestnancovi pracovné podmienky, ktoré sa vzťahujú na uvedené delené pracovné miesto. Takéto oznámenie je súčasťou dohody o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto.

Príklad na neplatnosť dohody o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto

Spoločnosť A, s.r.o. zamestnáva dve matky na rodičovskej dovolenke na kratší pracovný čas, každú na štyri hodiny denne na pozícii asistentky. Zamestnávateľ v snahe odbremeniť sa od plánovania zmien tak, aby bola zabezpečená prevádzkyschopnosť spoločnosti, sa ústne dohodne s matkami o ich zaradení na delené pracovné miesto. Matky s tým súhlasili. Spoločnosť však vopred neoznámila matkám podmienky deleného pracovného miesta a taktiež ani samotná dohoda o zaradení na delené pracovné miesto nebola písomná. Preto je táto dohoda neplatná a zamestnávateľ musí aj naďalej určovať zamestnankyniam pracovný čas a aj náplň.

Článok pokračuje pod reklamou

Výhody deleného pracovného miesta

Delené pracovné miesto má nepochybne výhody. Za tie možno považovať napr. slobodu zamestnancov, ale taktiež aj zamestnávateľa, ktorý sa nemusí starať o rozvrhnutie pracovného času a náplne práce medzi zamestnancov na delenom pracovnom mieste, pretože ide o povinnosť zamestnancov.

Ďalšou výhodou je možnosť zamestnať ľudí, ktorí by inak nemohli pracovať na plný úväzok, zapojenie znevýhodnených skupín obyvateľstva do pracovného procesu a zvýšenie flexibility pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnanci majú možnosť viac sa venovať rodine, prípadne svojim iným záujmom a napriek tomu nestrácajú pracovné návyky.

V neposlednom rade, výhodou pre zamestnávateľa je to, že v prípade práceneschopnosti jedného zamestnanca na delenom pracovnom mieste, nemusí zabezpečiť jeho zastupovanie. Druhý zamestnanec na delenom mieste je totiž povinný svojho kolegu zastúpiť. Pre zamestnávateľa tak odpadávajú starosti so zháňaním náhrady za zamestnanca. Zamestnávateľ má jedine povinnosť oznámiť zamestnancovi, že druhý zamestnanec nemôže prísť do práce a že je povinný ho zastúpiť.

Nevýhody deleného pracovného miesta

Delené pracovné miesto je však napriek svojím výhodám v praxi využívané málokedy, a to z dôvodu nedostatočnej informovanosti zamestnávateľov. Dôvodom pre nízku aplikáciu tohto inštitútu sú aj jeho nevýhody, a to najmä zvýšené administratívne náklady a náklady na zaškolenie viacerých zamestnancov namiesto jedného.

Ako je už vyššie uvedené, zamestnanec je povinný zastúpiť svojho kolegu, s ktorým má dané delené pracovné miesto, ak uňho nastane prekážka v práci (napr. práceneschopnosť alebo ošetrovanie člena rodiny). Zastupovanie môže odmietnuť len z vážnych dôvodov. To môžeme považovať za nevýhodu deleného pracovného miesta z pohľadu zamestnanca.

Zánik dohody o delenom pracovnom mieste

Dohoda o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto zaniká najmä výpoveďou. Tú môže podať nielen zamestnanec, ale aj zamestnávateľ. Dohoda v takomto prípade zaniká uplynutím jedného mesiaca odo dňa oznámenia vypovedania dohody. Zamestnávateľ sa však môže dohodnúť so zamestnancom na inom dni zániku dohody, napr. sa môžu dohodnúť, že dohoda zaniká už samotným oznámením vypovedania dohody.

Prečítajte si tiež

Môže sa taktiež stať, že delené pracovné miesto zanikne, ale pracovná pozícia, resp. náplň, ktorá pripadala na toto delené pracovné miesto, ostane zachovaná (napr. na základe rozhodnutia zamestnávateľa o zmene organizačnej štruktúry). Zánikom deleného pracovného miesta však nedochádza k zániku samotného pracovného pomeru zamestnancov. Tí ostávajú v pracovnom pomere na kratší pracovný čas.

Zhrnutie na záver

Delené pracovné miesto predstavuje atypickú formu zamestnávania. Charakteristickou črtou deleného pracovného miesta je, že jedno pracovné miesto sa rozdelí medzi dvoch, prípadne aj viacerých zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas, ktorí si medzi sebou rozvrhnú pracovný čas aj pracovnú náplň. Delené pracovné miesto má viacero výhod, napr. odbremenia zamestnávateľa od organizácie práce, ktorá pripadá na dané delené pracovné miesto, ale aj možnosť zamestnať ľudí, ktorí by nemohli pracovať na plný úväzok.

Predpokladom je uzatvorenie dohody o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto. Tá musí byť písomná, inak je neplatná. Taktiež je zamestnávateľ povinný písomne oznámiť zamestnancovi pracovné podmienky, vzťahujúce sa na delené pracovné miesto. Tieto podmienky musia byť súčasťou dohody.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Príkaz na prácu nadčas - vzor

V živote zamestnanca môže nastať situácia, kedy musí ostať v práci dlhšie ako je jeho štandardná pracovná doba. Ak je to na základe príkazu zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom, hovoríme o práci nadčas.

Zmluva o budúcej pracovnej zmluve so žiakom SOŠ - vzor

Aký je zmysel zmluvy o budúcej pracovnej zmluve so žiakom a čo by mala obsahovať? Prinášame praktické tipy a vzor zmluvy.

Učebná zmluva so žiakom SOŠ pri duálnom vzdelávaní - vzor

Na čo slúži učebná zmluvou so žiakom strednej odbornej školy a čo musí obsahovať? Prinášame vám návod, ako postupovať pri uzatvorení učebnej zmluvy so žiakom strednej odbornej školy a jej vzor.

Záložná zmluva (zmluva o zriadení záložného práva) - vzor

Zmluva o zriadení záložného práva (záložná zmluva) je jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich zmlúv na zabezpečenie pohľadávky. Posilňuje postavenie veriteľa a zvyšuje pravdepodobnosť uspokojenia jeho pohľadávky.