Pravidlá v osvedčovaní listín a podpisov sa po viac ako 20 rokoch menia. Od septembra 2026 sa mení postup na úradoch a obciach aj prípady, keď osvedčenie nebude možné vykonať.
Po viac ako dvadsiatich rokoch má agenda osvedčovania listín a podpisov na obciach a okresných úradoch nové pravidlá. Nový zákon č. 78/2026 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách z dielne ministerstva vnútra nadobudol účinnosť 1.9.2026.
Ako vysvetľuje ministerstvo vnútra v tlačovej správe, nová legislatíva rieši nejasnosti pri osvedčovaní, ktoré spôsobovali rôzne výklady doterajšieho zákona prijatého ešte v roku 2001. „Cieľom je odstrániť nepresnosti a zjednotiť prax pri osvedčovaní. Prehľadnejšie pravidlá posilnia právnu istotu občanov aj osvedčujúcich orgánov – obcí, miest, mestských častí a okresných úradov,“ odôvodňuje rezort vnútra.
Nové pravidlá určujú pôsobnosť úradov aj osvedčujúcich osôb
Novým zákonom o osvedčovaní zhody listín a pravosti podpisov na listinách sa ustanovuje definícia pojmov:
- listina,
- predložená listina,
- kópia listiny,
- osvedčujúca osoba,
pričom osvedčujúcou osobou môže po novom byť:
- na okresnom úrade zamestnanec okresného úradu,
- na obci zamestnanec obecného úradu,
- v rámci medziobecnej spolupráce zamestnanec spoločného obecného úradu či centra zdieľaných služieb.
Táto osoba môže vykonávať osvedčovanie na základe písomného poverenia prednostu okresného úradu alebo starostu obce. V prípadoch, v ktorých osvedčovanie nevykonáva okresný úrad alebo obec, môže osvedčenie vykonať notár.
Nový zákon taktiež jasne určuje pôsobnosť okresných úradov a obcí, ako aj postup pri osvedčovaní zhody listín a pravosti podpisov. Upravuje sa ním zároveň výkon štátneho odborného dozoru nad osvedčovaním.
Kedy úrad/obec osvedčenie listiny nevykoná?
Rezort vnútra uvádza, že sa novým zákonom podrobnejšie ustanovujú prípady, kedy okresný úrad alebo obec osvedčenie nevykoná. „V súčasnom zákone o osvedčovaní je totiž tento rozsah strohejší, a preto vzniká rôznorodý výklad. Po novom tak dotknuté orgány budú mať jasne vymedzené svoje kompetencie,“ vysvetľuje.
Z dôvodovej správy vyplýva, že pri osvedčovaní kópie bude musieť osvedčujúca osoba overiť jej zhodu s predloženou listinou a zároveň skontrolovať, či je predložený dokument originálom, alebo úradne osvedčenou kópiou. Pri niektorých listinách však osvedčenie nebude možné. Týka sa to napríklad dokumentov s ochrannými prvkami, ako sú vodoznak, reliéfna pečiatka, suchá pečať či optický variabilný prvok, ak sa tento prvok pri kopírovaní stratí. Môže ísť o vysvedčenia, diplomy či certifikáty s ochranným prvkom, vodičský, technický či zbrojný preukaz, doklady totožnosti, ale tiež kópie už vytvorenej kópie. Pri takýchto dokumentoch sa bude potrebné obrátiť na notára alebo doklad vydávajúcu inštitúciu.
Kedy úrad/obec neosvedčí (neoverí) podpis?
Presnejšie sa upravujú aj pravidlá pri osvedčovaní pravosti podpisu. Za vlastný podpis sa bude považovať podpis vytvorený písacím prostriedkom, a to aj v prípade, ak ho osoba vykonáva ktoroukoľvek končatinou, protézou alebo ústami. Zároveň sa zavádza možnosť osvedčiť podpis človeka, ktorý nemôže čítať alebo písať, ak bol oboznámený s obsahom listiny a je schopný ju vlastnoručne podpísať.
Úrad podpis neosvedčí, ak bol na listinu nanesený pečiatkou alebo prostredníctvom výpočtovej techniky. Rovnako nebude možné osvedčiť podpis na prázdnom liste, nevyplnenom vzore alebo formulári. Osvedčenie nebude možné ani vtedy, ak žiadateľ predloží neplatný doklad totožnosti alebo ak požadovaný úkon zjavne odporuje zákonu, obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom.
Významnou praktickou zmenou je aj pravidlo pre dokumenty určené na použitie v zahraničí. Okresný úrad ani obec podľa novej úpravy pravosť podpisu na takejto listine neosvedčí, tento úkon má vykonávať notár. Výnimkou sú potvrdenia o žití určené Českej správe sociálneho zabezpečenia. Rovnako ako doposiaľ, sa neosvedčí pravosť podpisu na listine napísanej v inom ako štátnom jazyku, pričom výnimkou sú listiny napísané v češtine.
Zároveň sa ustanovuje, že pri viacstranných osvedčovacích listinách alebo listinách, na ktorých má byť overená pravosť podpisu, musia byť tieto viaceré listiny spojené trikolórnou šnúrou vo farbách štátnej vlajky a na konci prelepené nálepkou s odtlačkom úradnej pečiatky okresného úradu či obce.
Osvedčiť listinu/podpis možno už aj mimo úrad
Osvedčovanie sa má podľa zákona štandardne vykonávať v úradnej miestnosti okresného úradu alebo obce. Obec však bude môcť osvedčenie vykonať aj na inom vhodnom mieste vo svojej územnej pôsobnosti, napríklad v domácnosti, nemocnici či zariadení sociálnych služieb. Osobitne sa počíta aj s možnosťou osvedčiť podpis osobe umiestnenej vo väzbe alebo vo výkone trestu.
Poplatok za osvedčenie sa nemení, niekedy sa ale môže zvýšiť dvojnásobne
Za osvedčenie sa vyberá správny poplatok podľa zákona o správnych poplatkoch, a to 2 eurá za osvedčenie každého podpisu a 2 eurá za každú (aj začatú) stranu osvedčenej kópie v štátnom jazyku.
Pri zvýšenej náročnosti však môže byť poplatok zvýšený o 100 %. Za zvýšenú náročnosť sa považuje napríklad vybavenie úkonu urýchlene, mimo úradnej miestnosti, po pracovnom čase alebo v nestránkový deň.
Nové pravidlá evidencie a zodpovednosti pri osvedčovaní
Nové pravidlá zároveň zavádzajú jednotné osvedčovacie doložky a jednotné vzory osvedčovacích kníh. Evidencia vykonaných osvedčení sa má viesť počas kalendárneho roka a uzavreté osvedčovacie knihy sa budú archivovať desať rokov.
Dôležitým bodom je, že osvedčujúca osoba nezodpovedá za obsah listiny, správnosť ani pravdivosť skutočností v nej uvedených. Pri osvedčení kópie overuje zhodu kópie s predloženou listinou a pri osvedčení podpisu pravosť podpisu za podmienok stanovených zákonom.
Kto môže žiadať o osvedčenie (overenie) listiny či podpisu od 1.9.2026 a čo predložiť?
O osvedčenie môže ústne alebo písomne požiadať fyzická osoba od 18 rokov (pri mladších, ak majú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu na základe rozhodnutia súdu).
Pri žiadosti o osvedčenie je potrebné sa preukázať platným občianskym preukazom (nie potvrdením o občianskom preukaze), cestovným dokladom alebo námorníckou knižkou. V prípade cudzincov sa vyžaduje platný cestovný doklad (napr. pas).
Pri osvedčení zhody kópie listiny treba mať aj samotnú listinu, ktorej kópia sa má osvedčiť. Zákon totiž vyžaduje, aby osvedčujúca osoba overila, že kópia sa zhoduje s predloženou listinou a že predložená listina je originálom alebo už úradne osvedčenou kópiou.
Pri osvedčovaní podpisu je situácia trochu iná – žiadateľ sa musí pred osvedčujúcou osobou podpísať do osvedčovacej knihy a buď podpis na listine urobiť pred ňou, alebo už urobený podpis uznať za svoj vlastný.
Zmena po 20 rokoch – prečo k nej dochádza?
V dôvodovej správe sa uvádza, že cieľom novej právnej úpravy je riešiť nárast sporného vnímania niektorých paragrafových znení pôvodného zákona a absencia istých pojmov. Pôvodný zákon bol totiž účinný od roku 2002, a odvtedy došlo napríklad k zániku krajských úradov či obvodných úradov, k štrukturálnym a kompetenčným zmenám miestnej štátnej správy či modernizácii verejnej správy. Na základe toho by nepostačovalo zákon len novelizovať, podľa vlády bolo potrebné vypracovať úplne nové znenie právnej úpravy.
Poznámka: Ako overený podpis pri elektronickej komunikácii sa využíva kvalifikovaný elektronický podpis (KEP). Pre jeho využitie však treba mať na občianskom preukaze platné a aktívne certifikáty pre jeho vykonanie. A práve na dokladoch vydaných medzi 21.6.2021 a 30.11.2022 platnosť certifikátov končí 28.9.2026. Majitelia týchto občianskych preukazov si v prípade, že KEP potrebujú využívať (napríklad pre podanie online daňového priznania), musia požiadať o nové doklady totožnosti, hoci samotná platnosť tých pôvodných ešte nevypršala. Podrobnosti prinášame v článku Občianske preukazy treba opäť vymeniť, podpisový certifikát končí desaťtisícom ľudí.
