Zmena v pravidlách pre verejné kultúrne podujatia: návrh

Zákon o verejných kultúrnych podujatiach čaká modernizácia po 35 rokoch. Návrh predložil rezort vnútra do medzirezortného pripomienkového konania. Čo sa môže novelou zmeniť?

Súčasná právna úprava platí od roku 1991 a podľa navrhovateľov novely zákona už nezodpovedá dnešnej dobe, technologickému vývoju a ani bezpečnostným rizikám. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, dnes sa pravidelne organizujú podujatia (ako sú koncerty, festivaly či mestské slávnosti), na ktorých sa v rovnakom čase stretávajú tisíce až desaťtisíce ľudí. Zároveň v Európe aj vo svete dochádza k výraznému nárastu bezpečnostných hrozieb smerujúcich proti tzv. mäkkým cieľom (školy, podujatia, nemocnice..). Novela zákona to má reflektovať a zabezpečiť väčšiu ochranu všetkých účastníkov podujatí.

Bezpečnosť podujatí si vyžaduje koordináciu viacerých zložiek

Organizovanie podujatí s tak veľkou účasťou ľudí si vyžaduje koordináciu viacerých subjektov - verejnej správy, záchranných a policajných zložiek, organizátorov, vlastníkov objektov, dopravcov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ďalších. Práve verejné kultúrne podujatia sú podľa dôvodovej správy potenciálne zraniteľné miesta, ktoré môžu byť predmetom násilných útokov, panických reakcií davu, ale vyskytnúť sa tiež môžu požiare, technické poruchy, extrémne počasie či dopravné nehody a podobne.

Navrhovaná úprava preto podľa predkladateľov vychádza z princípov riadenia rizík, ochrany mäkkých cieľov, crowd managementu a krízového riadenia, ktoré predstavujú medzinárodne uznávané štandardy pri organizovaní podujatí s vysokou koncentráciou osôb. „Ich spoločným cieľom je zabezpečiť, aby boli bezpečnostné opatrenia plánované systematicky, primerane identifikovaným rizikám a koordinovane realizované všetkými dotknutými subjektmi,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

Nové pravidlá pre veľké podujatia: bezpečnostná analýza aj povinný manažér

Po novom sa bude rozlišovať medzi dvomi typmi podujatí:

  • bežné podujatie,
  • podujatie s osobitným režimom.

Za podujatie s osobitným režimom sa pritom bude považovať také, pri ktorom sa predpokladá účasť aspoň 5-tisíc ľudí v rovnakom čase a na rovnakom mieste. Prípadne môže ísť aj o podujatie s nižším počtom účastníkov, pokiaľ to odôvodňujú konkrétne bezpečnostné okolnosti. „Pri podujatiach s osobitným režimom bude zároveň povinnosť odbornej analýzy bezpečnostných rizík. Jej úlohou bude identifikovať možné hrozby, posúdiť ich pravdepodobnosť a následky a navrhnúť preventívne opatrenia aj postup pri mimoriadnej situácii,“ informuje rezort vnútra.

Článok pokračuje pod reklamou

Návrh ďalej zavádza inštitút bezpečnostného manažéra. Ide o odborne spôsobilú osobu, ktorá bude zodpovedná za plánovanie, koordináciu a riadenie bezpečnostných opatrení pri podujatiach s osobitným režimom. Či je osoba odborne spôsobilá, sa bude overovať skúškou. „Zavedenie odbornej spôsobilosti reaguje na rastúcu odbornú náročnosť organizovania veľkých verejných podujatí a sleduje zabezpečenie jednotnej odbornej úrovne osôb vykonávajúcich túto činnosť. Súčasne sa ustanovuje systém overovania odbornej spôsobilosti, vydávania osvedčení a vedenia evidencie odborne spôsobilých osôb,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

Ďalej sa má posilniť koordinácia medzi jednotlivými aktérmi. „Zavedením koordinačného orgánu sa vytvára formálny mechanizmus spolupráce medzi organizátorom, obcou, Policajným zborom, Hasičským a záchranným zborom, poskytovateľmi zdravotnej záchrannej služby a ďalšími dotknutými subjektmi. Cieľom je zabezpečiť jednotné posúdenie bezpečnostných rizík, koordináciu prípravy podujatia a prijatie primeraných bezpečnostných opatrení pred jeho začatím, aj počas podujatia,“ opisuje rezort vnútra.  

Taktiež sa upravia kompetencie obce a ďalších orgánov verejnej moci. Prerušenie alebo zákaz podujatia bude krajným riešením pre prípady závažného porušenia zákonných povinností alebo bezprostredného ohrozenia života, zdravia, majetku či verejného poriadku.

Zmeny v sankčnom mechanizme: za porušenie pokuta v tisíckach eur

V neposlednom rade je súčasťou návrhu aj modernizácia sankčného systému. Výška pokút bude rozlišovaná podľa závažnosti porušenia povinností organizátora a podľa toho, o ktorý typ podujatia pôjde. Navrhujú sa nasledovné sadzby:

  • Organizátorovi podujatia s osobitným režimom, bude môcť (v prípade schválenia tohto znenia novely zákona) obec uložiť pokutu:
    • do 2 500 eur za nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa § 3,
    • do 50 000 eur za usporiadanie podujatia, ktoré bolo zakázané,
    • do 50 000 eur za nedodržanie bezpečnostného plánu,
    • do 50 000 eur za nerešpektovanie a nedodržanie podmienok určených podľa § 6 ods. 7,
    • do 50 000 eur za nerešpektovanie rozhodnutia podľa § 6 ods. 8,
    • do 2 500 eur za porušenie iných povinností organizátora.
  • Organizátorovi bežného podujatia bude môcť obec uložiť pokutu:
    • do 500 eur za nesplnenie oznamovacej povinnosti,
    • do 1000 eur za usporiadanie podujatia, ktoré bolo zakázané,
    • do 500 eur za porušenie iných povinností organizátora.

V prípade, že bude organizátorom obec, pokutu bude ukladať okresný úrad.

Navrhovaná účinnosť novely zákona o verejných kultúrnych podujatiach

Navrhuje sa, aby sa ustanovenia o podujatiach s osobitným režimom prvýkrát uplatnili pri podujatiach uskutočnených po 1.3.2028. Samotný zákon by však mal nadobudnúť účinnosť 1.5.2027.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Minimálna mzda v roku 2027 - tabuľka

Od januára 2027 sa minimálna mzda zvyšuje. Prinášame prehľad mesačných a hodinových súm, minimálnych mzdových nárokov podľa stupňov náročnosti práce, čistej mzdy aj celkových nákladov zamestnávateľa.

Hypotéky od roku 2027: zvýhodnené prvé bývanie, prísnejšie investičné nákupy

Od roku 2027 sa menia pravidlá pre LTV pri hypotékach. Mladí pri prvom bývaní získajú výhodnejšie podmienky, pri tretej a ďalšej nehnuteľnosti sa financovanie sprísni. Čo to znamená v praxi?

Zrušenie transakčnej dane sa vzďaľuje, firmy žiadajú jasné rozhodnutie

Transakčná daň mala byť od roku 2027 minulosťou, jej úplné zrušenie však už nie je isté. Podnikatelia žiadajú vládu o jasné rozhodnutie a upozorňujú na dôsledky ďalšej neistoty.

Ako si vybrať digitálneho poštára?

Výber digitálneho poštára patrí medzi základné kroky prípravy na e-faktúru, ktorá je povinná od 1. januára 2027. Ako postupovať pri výbere digitálneho poštára a na čo si dať pozor?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky