Skúsenosti s hľadaním práce v dobe umelej inteligencie – ako prebieha pracovný pohovor s chatbotmi či 3D avatarom, na čo AI (ne)kladie dôraz a ako sa uchádzači prispôsobujú algoritmom?
Mnohé firmy dnes používajú umelú inteligenciu (AI) v procese výberu a prijímania zamestnancov. Zatiaľ čo niektoré si ňou pomáhajú skôr pri tvorbe pracovnej ponuky, iné ju využívajú naprieč celým náborom – od napísania inzerátu až po pracovné pohovory. Prispôsobiť sa dobe však musia aj zamestnanci, inak môžu zostať nepovšimnutí.
Aké sú riziká automatizovanej selekcie uchádzačov z pohľadu firmy a ako neprehliadnuť talenty, približujeme v článku AI pri nábore zamestnancov: ako mení výber kandidátov a na čo si dať pozor. Oslovili sme však aj „druhú stranu“ – so svojimi skúsenosťami, ako vyzerá hľadanie práce v dobe umelej inteligencie, sa pre Podnikajte.sk podelil jeden z uchádzačov o zamestnanie.
Ako vyzerá pohovor bez recruitera
Ak by ste mali porovnať hľadanie práce v súčasnej dobe oproti minulosti, čo sa zmenilo?
Jedna zásadná zmena je v tom, že vôbec prvýkrát v kariére som sa ocitol v situácii, kedy si musím hľadať prácu. Šestnásť rokov robím v IT, väčšinu času ako Product Owner, resp. IT Product Manager. Doteraz to vždy fungovalo tak, že prácu som si nehľadal ja, ale oslovila ma firma, sadli sme si a našli sme zhodu. Teraz mi po piatich rokoch zrušili pozíciu v rámci znižovania stavov. Zrazu som na „druhej strane“.
Stretli ste sa s tým, že by firma, ktorá zamestnancov hľadala, využívala na nábor AI?
Áno. V priebehu dvoch mesiacov som poslal vyše 160 životopisov na seniorné role v Bratislave, vo Viedni a na pozície na diaľku v rámci EÚ. Približne pri pätine žiadostí som sa dostal do prvého kola pohovoru a asi polovicu z nich viedla AI. Najčastejšie išlo o pozície na diaľku, pár bolo vo Viedni, ale stretol som sa s tým aj v Bratislave.
S akými formami AI pri hľadaní práce ste sa osobne stretli?
Väčšinou išlo o komunikáciu s chatbotom. Dostával som otázky, akoby ich písal človek, a odpovedal som na ne textom.
Dvakrát to bolo dokonca „multimediálne“. Zapol som si kameru a viedol rozhovor. V jednom prípade namiesto človeka komunikoval hlasový AI asistent, ktorého na obrazovke znázorňoval animovaný farebný kruh reagujúci na hlas. V druhom prípade to bol 3D avatar, ktorý mal predstavovať človeka.
AI preveruje zhodu s pozíciou, časť kontextu jej môže uniknúť
Čiže išlo o akýsi pohovor, pri ktorom ste namiesto človeka komunikovali s AI?
Áno. Takých pohovorov som absolvoval hneď niekoľko a v rôznych podobách.
V čom sa priebeh takého pohovoru líši od toho s človekom?
Zaujímavé najmä bolo, na čo sa AI pýtala. Vôbec ju nezaujímal môj životopis ani predchádzajúce skúsenosti. Na tie sa nespýtala ani raz. Nepadli ani klasické „tuctové“ otázky typu „Opíšte svoju najväčšiu slabú stránku“.
Namiesto toho išla veľmi konkrétne po danej pozícii. Pýtala sa, či mám skúsenosť presne s tými nástrojmi a metodikami, ktoré firma vyžadovala. Dávala mi aj modelové situácie. Napríklad, ako by som riešil prioritizáciu požiadaviek od rôznych stakeholderov. Niekedy mi dokonca zadala úlohu, napríklad, ako pristúpiť k výpočtu ROI.
Mali ste pocit, že systém dokáže posúdiť vaše schopnosti?
Nemal som vždy pocit, že by mi systém naozaj rozumel. Na všetko, čo som odpovedal, som dostal rovnako nadšenú reakciu typu „Great, thank you!“ („Výborne, ďakujem!“), bez ohľadu na obsah odpovede. Môj silný dojem bol, že systém moje odpovede vyhodnocoval podľa vopred nastavených kritérií a hľadal v nich to, čo recruiter potreboval overiť.
A to je asi najväčší rozdiel oproti človeku. Živý recruiter by na moju odpoveď zareagoval, doplnil otázku, možno by ma nachytal na niečom, čo som povedal. AI odškrtávala svoj zoznam a posúvala sa ďalej. Bol to rozhovor bez toho, aby ma niekto naozaj počúval.
Myslíte si, že vás mohol automat vyradiť napriek tomu, že by ste prácu reálne zvládli?
Tento pocit som mal pomerne často. Pri viacerých pozíciách som mal podľa požiadaviek veľmi dobrú zhodu. Sedeli skúsenosti, roky praxe aj nástroje. Napriek tomu niekedy prišlo zamietnutie na druhý deň a zažil som aj generický rejection e-mail v priebehu pár minút po odoslaní. A to už človeka prinúti premýšľať, čo sa vlastne deje.
Mám na to dve možné vysvetlenia. Prvé súvisí s korporátnymi procesmi. Niekedy môže byť pozícia zverejnená aj v situácii, keď firma preferuje interného kandidáta, čo človek zvonka nemá ako vedieť. Druhé je technickejšie. Automatizovaný systém nemusí životopis vyhodnotiť tak, ako by ho vyhodnotil človek, napríklad pre jeho formát, štruktúru alebo spôsob, akým sú v ňom popísané skúsenosti.
Čo podľa vás AI nedokázala zachytiť, čo by si človek všimol?
AI podľa mňa nedokáže zachytiť spôsob, akým premýšľam. Ako pristupujem k problémom, ako uvažujem nahlas, ako vidím svoju prácu a čo ma na nej ženie. To sa nedá vtesnať do kľúčových slov a ani dobre natrénovaný 3D avatar to z pár odpovedí nemusí vytiahnuť. A pritom presne toto je vec, ktorú by si dobrý recruiter na živom pohovore všimol veľmi rýchlo.
AI proti AI: uchádzači ju používajú, aby prešli cez filter
Ako AI mení správanie uchádzačov, keď okrem firmy musíte „presvedčiť" aj algoritmus?
Priznám sa, som mierne frustrovaný. Investujem do toho obrovské množstvo času a hýbe sa to pomaly.
V časti výberových procesov, hlavne v IT, má kandidát pocit, že musí najprv presvedčiť automatizovaný filter a až potom človeka. A to je práve najzložitejšie. Moje CV a motivačný list musia mať dve odlišné kvality naraz. Musia prejsť cez strojový filter, ale zároveň, keď sa dostanú pred ľudského recruitera, musia mať niečo, čo ho reálne zaujme.
Je to nová realita, s ktorou sa človek jednoducho musí naučiť pracovať. Nesťažujem sa do prázdna, skôr sa jej snažím prispôsobiť.
Dnes sa teda musia aj uchádzači prispôsobiť dobe a technológiám, ak chcú, aby ich AI pri nábore zaradila do užšieho výberu. Ako to riešite vy?
V rozumnej miere prispôsobujem životopis (CV) charakteru pozície. Keď je rola viac o customer experience, pridám viac CX pojmov, keď ide o čisto IT Product Owner pozíciu, posilním zase túto stránku.
Určite však nerobím jedno CV na jednu pozíciu, pri tomto počte žiadostí by som sa z toho dávno zbláznil. Keď firma chce aj motivačný list, píšem ho a takisto ho prispôsobujem. Zvyknem tam dať pár bodov o tom, čo konkrétne viem firme priniesť, a vypichnem veci priamo z inzerátu.
Využívate pri hľadaní práce nástroje umelej inteligencie?
Mám vytvoreného vlastného AI agenta, ktorý mi zanalyzuje pracovnú pozíciu, vypočíta percentuálnu zhodu s mojím profilom podľa definovaných kategórií a potom mi pomôže poskladať CV aj motivačný list.
Takže áno, je v tom istá irónia. Firma nasadí AI, aby ma filtrovala, a ja nasadím AI, aby som cez ten filter prešiel. Myslím si, že uchádzači to robia preto, že majú pocit, že inak sa k človeku vôbec nedostanú. Pravdupovediac, nezdá sa mi ale, že by tá optimalizácia zásadne menila hru. Nemám to zmerané, je to skôr vnútorný pocit, ale moje CV najviac zarezonovalo tam, kde ho reálne čítal človek.
Čo by ste z pozície uchádzača odkázali firmám k téme náboru zamestnancov?
Firmám by som odkázal, aby AI využívali ako pomocníka, nie ako jediný filter pri výbere uchádzačov. Aby ju využívali tam, kde im dokáže ušetriť čas, ale stále treba dať aj na „nos“ svojich recruiterov. Automatizovaný skríning dokáže preveriť množstvo konkrétnych požiadaviek, no oveľa ťažšie zachytí motiváciu, spôsob premýšľania alebo to, či si človek sadne s tímom.
A práve tieto veci často rozhodujú, či niekto bude dobrý kolega, alebo len dobre napísané CV.
