Mimoriadna situácia a núdzový stav

V dôsledku koronavírusu bola na Slovensku v marci 2020 vyhlásená mimoriadna situácia a následne aj núdzový stav. V čom sa líšia a aké sú ich dôsledky?

Čo je mimoriadna situácia a kto ju môže vyhlásiť?

Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva vymedzuje mimoriadnu situáciu ako obdobie ohrozenia alebo pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona. Mimoriadna situácia je následkom mimoriadnej udalosti

Mimoriadnou udalosťou je napríklad živelná pohroma, havária, ale aj ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, ktoré nastáva pri výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo pri podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň.

Mimoriadnu situáciu vyhlasuje a odvoláva vláda SR, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja. Ak sa rozsah mimoriadnej udalosti týka územného obvodu kraja, vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu na území daného kraja Okresný úrad v sídle kraja (napr. Okresný úrad Žilina pre Žilinský kraj). V prípade vzniku mimoriadnej udalosti  na území obce vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu obec (napr. starosta obce Východná). Vyhlasovanie a odvolávanie mimoriadnej situácie sa realizuje prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov (masmédií – napr. televízia, tlač).

Počas mimoriadnej situácie sa vykonávajú:

  • opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku,
  • opatrenia na znižovanie rizík ohrozenia alebo
  • činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

Po dobu trvania vyhlásenej mimoriadnej situácie vláda SR získava kompetencie, ktoré by inak boli v rozpore s Ústavou SR a platnými zákonmi. Napríklad štát môže zdravotníkom dodávať ochranné pomôcky zo Štátnych rezerv alebo prinútiť slovenské firmy, aby nepredávali zdravotnícke pomôcky do zahraničia, taktiež môže prinútiť majiteľov ubytovacích zariadení poskytnúť ubytovanie ľuďom v núdzi.

Ak po vyhlásení mimoriadnej situácie bol vyhlásený núdzový stav, postupuje sa podľa Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.    

Čo je núdzový stav a kto ho môže vyhlásiť?

Definícia núdzového stavu nie je zákonom ustanovená. Núdzový stav predstavuje určitú krízovú situáciu. Núdzový stav môže vyhlásiť vláda SR len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie.

Možno ho vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Počas jeho trvania môže dôjsť k obmedzeniu základných práv a slobôd (napr. ku zákazu uplatňovania práva na štrajk).  

Rovnako ako mimoriadnu situáciu aj núdzový stav je potrebné bezodkladne vyhlásiť vo vysielaní rozhlasu a televízie či v tlači. Vyhlásenie núdzového stavu sa zároveň oznamuje v Zbierke zákonov SR.

Rozdiely medzi mimoriadnou situáciou a núdzovým stavom

Mimoriadna situácia Núdzový stav
Právna úprava zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
Orgán, ktorý vyhlasuje vláda SR
okresný úrad v sídle kraja
okresný úrad
obec (v závislosti od územného obvodu)
vláda SR
Dĺžka trvania neobmedzene nevyhnutný čas, najdlhšie 90 dní
Článok pokračuje pod reklamou

Mimoriadna situácia a núdzový stav na Slovensku v súvislosti s koronavírusom a ich dôsledky

Keďže v prípade pandémie COVID-19 ide o ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, vláda SR na celom našom území vyhlásila, uznesením č. 111 zo dňa 11. marca 2020, mimoriadnu situáciu.začala platiť 12. marca 2020 od 6.00 hod. a trvá naďalej.

Núdzový stav  vyhlásila tiež vláda SR, a to týmito uzneseniami:

  • uznesenie č. 114 zo dňa 15. marca 2020 - núdzový stav začal platiť od 16. marca 2020 od 6.00 hod. pre štátnych poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti
  • uznesenie č. 115 zo dňa 18. marca 2020 – rozšírený núdzový stav začal platiť od 19. marca 2020 od 6.00 hod. aj pre súkromný sektor poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti
  • uznesenie č. 169 zo dňa 27. marca 2020 - rozšírený núdzový stav začal platiť od 28. marca 2020 od 6.00 hod. aj pre oblasť poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v sociálnych službách.

Núdzový stav vyhlásený na Slovensku sa teda týkal predovšetkým zdravotníckej starostlivosti, s čím bol spojený aj zákaz predaja respirátorov pre verejnosť (boli určené výhradne pre zdravotníkov). Taktiež poskytoval štátu právomoc presúvať zdravotnícky personál, materiál, či zdravotnícku techniku z jednej nemocnice do inej, kde je to viac potrebné.

Uznesením Vlády SR č. 366 zo dňa 10. júna 2020 bol núdzový stav ukončený, konkrétne uplynutím dňa 13. júna 2020 (t. j. skončil sa o polnoci zo soboty 13. júna 2020 na nedeľu 14. júna 2020).

Núdzový stav ohľadne koronavírusu sa skončil, mimoriadna situácia ešte trvá.

Vyhlásenie mimoriadnej situácie a núdzového stavu ohľadne COVID-19 prinieslo aj určité dôsledky, napríklad obmedzenie platnosti niektorých ustanovení zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Zákaz platby v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur a platby v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi, sa nevzťahuje na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté v čase núdzového stavu a mimoriadnej situácie. Viac si o tom prečítajte v článku Neobmedzené platby v hotovosti počas núdzového stavu či mimoriadnej situácie? 

Ďalšími dôsledkami vyhlásenia mimoriadnej situácie vyplývajúcimi zo zákona sú tieto:

  • fyzická osoba je povinná primerane svojmu veku a zdravotnému stavu spolupracovať v súčinnosti s inými osobami v civilnej ochrane.
  • fyzickej osobe  môžu byť uložené obmedzenia v záujme ochrany života, zdravia a majetku
  • od fyzickej osoby sa  môže vyžadovať poskytnutie vecných prostriedkov potrebných na civilnú ochranu
  • právnickej osobe, fyzickej osobe – podnikateľovi alebo fyzickej osobe môže byť písomným príkazom uložená povinnosť poskytnúť vecné plnenie (napr. nejakú materiálu vec) na zvládnutie úloh pri mimoriadnej udalosti
  • povinnosť fyzických osôb zúčastňovať sa na plnení úloh civilnej ochrany osobnými úkonmi, ktorými sa rozumie každá fyzická i duševná činnosť potrebná v záujme ochrany života, zdravia a majetku v čase mimoriadnej udalosti (napr. povinnosť nosiť rúško, dodržiavať nariadené rozostupy).

Ak si v priebehu trvania vyhlásenej mimoriadnej situácie osoba neplní svoje povinnosti, dopúšťa sa priestupku. Napríklad za porušenie povinnosti nosiť rúško (aktuálne napr. v obchodoch, autobusoch) hrozí pokuta až 1 659 eur.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Reklama na Facebooku v čase krízy: áno alebo nie?

Ako sa zmenilo správanie používateľov sociálnych sietí počas koronakrízy a aké príležitosti táto zmena priniesla podnikateľom? Ako pristupovať k online reklame v čase krízy?

Odklad odvodov pre zamestnávateľov a SZČO za júl 2020

Aj za júl si môžu niektorí zamestnávatelia a SZČO odložiť splatnosť odvodov, a to s novým termínom splatnosti 31. decembra. Aké sú podmienky a o ktoré odvody ide?

Preddavky na daň z príjmov počas pandémie – ako dorovnať rozdiel?

Počas pandémie môžu platiť daňovníci preddavky na daň z príjmov v nižšej výške. Ako vysporiadajú rozdiel po podaní daňového priznania za rok 2019, vznikne im nedoplatok?

Vyššie dane z nehnuteľností: aký dopad budú mať na podnikanie?

Nielen koronakríza, ale aj vyššie dane z nehnuteľností v roku 2020 výrazne zasiahnu do života slovenských podnikateľov. Prečo sa im nezdá nová výška dane z nehnuteľností adekvátna?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky