Český expremiér Mirek Topolánek: pre investorov nie sme "sexi", naše krajiny za ostatnými v EÚ zaostávajú

Český expremiér Mirek Topolánek: pre investorov nie sme
Český expremiér Mirek Topolánek. Zdroj: Združenie podnikateľov Slovenska

Prečo sme najzraniteľnejšími krajinami v EÚ, akým výzvam čelí naša ekonomika a ako dobehnúť iné štáty? 20 rokov Slovenska a Česka v Únii zhodnotil bývalý predseda českej vlády a Rady EÚ.

Od vstupu Slovenska do Európskej únie uplynulo na začiatku mája 20 rokov a už 8.6.2024 sa uskutočnia 4. eurovoľby, ktorých bude naša krajina súčasťou. Hoci členstvo v Únii a pôsobenie na jednotnom trhu má pre nás nepopierateľný prínos, jej fungovanie a smerovanie čelí aj kritike. Tou nešetrí ani Mirek Topolánek, bývalý predseda vlády Českej republiky, a tiež expredseda Rady Európskej únie, avšak pozornosť upriamuje aj na výrazné zaostávanie Slovenska a Česka za ostatnými európskymi krajinami. V čom vidí najväčšie nedostatky, riziká či výzvy pre nadchádzajúce obdobie najmä z hľadiska konkurencieschopnosti a udržateľného rastu, priblížil na konferencii Európske regulácie očami biznisu, ktorú 23. mája 2024 organizovalo Združenie podnikateľov Slovenska.

Najväčšie výzvy a riziká pre Slovensko a Česko: energetika, materiálová závislosť aj nedostatky v školstve

M. Topolánek bol síce 13 rokov bol senátorom a poslancom Parlamentu ČR, v rokoch 2006 až 2009 vykonával funkciu predsedu vlády a v roku 2009 bol predsedom Rady Európskej únie, no mimo pôsobenia na politickej scéne strávil väčšinu času v biznise. Preto sa na členstvo Česka a Slovenska v EÚ vie pozrieť „podnikateľskými očami“ a ako jednu zo súčasných výziev pre podnikateľské prostredie v našom regióne vidí cenu a dostupnosť energií. Hoci je plyn či elektrina o niečo lacnejšia ako pred nedávnom, už nikdy sa podľa neho ceny nevrátia na predkrízovú úroveň, čo je pre priemysel, ktorý je podľa expredsedu českej vlády v oboch krajinách veľmi energeticky náročný, zásadný problém.

Taktiež priemysel vníma ako náročný z materiálového hľadiska, nakoľko dovážame mnohé suroviny, komponenty či diely z celého sveta (až 85 % pochádza z Číny), pričom sú pod kontrolou úzkej skupiny krajín. To nám podľa neho v čase deglobalizácie, rozpadu reťazcov a komplikovaných dodávok spôsobuje problémy.

Expremiér ČR upriamuje pozornosť aj na „odchádzajúci vlak“ v digitálnych trendoch (ako je napríklad aj vývoj umelej inteligencie), na ktorý podľa neho nie je schopné „nasadnúť“ ani Slovensko, ani Česko. A medzi dlhodobé výzvy M. Topolánek zaraďuje aj deglobalizáciu, ku ktorej dochádza z dôvodu nepriaznivej geopolitickej situácie. „Ak sa bude výroba alebo produkcia presúvať naspäť do Európy, naše krajiny pre tieto firmy nie sú dostatočne zaujímavé,“ upozorňuje. Investujú tu len firmy, ktoré už na Slovensku či Česku pôsobia, alebo montážne spoločnosti. Avšak, ak máme výrobky len montovať, no výskum zostane v zahraničí, nevidí v takých investíciách veľký prínos.

V nemalej miere Topolánek kritizuje prílišnú reguláciu a komplikovanú legislatívu zo strany EÚ, ktorá ovplyvňuje každodenný život v členských krajinách aj samotné podnikateľské prostredie. Expremiér má výhrady taktiež voči mnohým zeleným cieľom EÚ a hovorí o vytváraní novej klimatickej ideológie. Navyše členským štátom vytýka veľké rozdiely medzi spôsobom prenášania jednotlivých legislatívnych aktov, smerníc a nariadení Únie do národnej legislatívy, čo v praxi spôsobuje problémy. Napriek tomu, že sme združení v jednom spoločenstve, každá krajina si podľa neho robí „po svojom“, rezignovali sme na dodržiavanie vlastných pravidiel, solidaritu a jednotu.

V neposlednom rade sú podľa M. Topolánka zásadným problémom dotácie. „Dnes už si asi málokto vie predstaviť biznis bez dotácií. Asi by neuspel v konkurenčnom boji,“ vytýka a dodáva, že ak neprodukujeme pridanú hodnotu, nemôžeme ani adekvátne zvýšiť mzdy, ktoré by ľudia míňali. Naopak, dostávajú peniaze „umelo“, čo ďalej bráni ekonomickému vývoju krajiny.

Ďalším nedostatkom Slovenska a Česka je podľa bývalého premiéra ČR nepružný pracovný trh a pracovno-právna legislatíva. Vníma, že je tu málo nielen kvalitnej a vzdelanej pracovnej sily, ale celkovo akýchkoľvek práceschopných ľudí. Kritizuje negatívny trend našich krajín, kedy výdavky na terciárne (vysokoškolské) vzdelávanie a výdavky na študenta prudko klesajú oproti iným členským štátom EÚ. Topolánek porovnáva Česko a Slovensko (dokopy 15,5 mil. populácia) napríklad s Holandskom (17 mil. populácia).

  • V ČR je 26 verejných univerzít, 45 súkromných vysokých škôl (na tieto univerzity je alokovaných 47 % rozpočtu na vedu a výskum) a Akadémia vied ČR má 54 ústavov.
  • Na Slovensku je 23 verejných a štátnych VŠ a 14 súkromných a zahraničných.
  • Holandsko však má len 12 univerzít, 60 profesijne orientovaných vysokých škôl (alokovaných na univerzity je až 85 % rozpočtu na vedu a výskum) a Akadémia umení a vied má 15 ústavov.
Článok pokračuje pod reklamou

No Holandsko má v prvej stovke TES rankingu (The Times Higher Education World University Rankings, teda akýsi svetový rebríček vysokých škôl a univerzít),  až 8 univerzít a 11 škôl v prvej dvestovke. Naproti tomu z ČR a SR je v rebríčku len Karlova univerzita, ktorá sa umiestnila až na 425. mieste.

Prečítajte si tiež

Pre unikátny ekonomický profil sme zraniteľnejší ako iné krajiny

Na spomenuté riziká sú Slovensko a Česko podľa M. Topolánka extrémne citlivé. „Z analýz vyplýva, že naše krajiny sú z hľadiska všetkých globálnych a vnútroeurópskych trendov najzraniteľnejšie,“ uvádza. Oproti iným krajinám EÚ sme zraniteľnejší voči politikám zameraným na zníženie závislosti Únie na medzinárodnom obchode, pretože máme jedinečný ekonomický profil:

  • sme oveľa viac zameraní na priemysel ako iné štáty, pričom priemysel sa významne podieľa aj na HDP,
  • sektor služieb je menej dôležitý pre generovanie pridanej hodnoty,
  • nepatríme medzi bohaté štáty,
  • máme síce relatívne vysokú vzdelanosť, no zaostávame vo všeobecnom rozvoji spoločenského prostredia,
  • menej využívame nové technológie ako okolité krajiny,
  • obe krajiny sú (boli) závislé na ruskej energetike.

Český expremiér zdôrazňuje, že za 20 rokov v EÚ sme neboli schopní pretaviť ekonomiku do vyššej pridanej hodnoty, investovať do výskumu a terciárneho vzdelávania, zmeniť našu exportnú schopnosť, aby sme mali sami finálne výrobky na globálnom trhu. Niet sa preto čo diviť, že sme v mnohých oblastiach na chvoste európskej „dvadsaťsedmičky“.

Odporúčania – investovať do vzdelávania a upustiť od zbytočných regulácií

Miroslav Topolánek zdôrazňuje, že keď sa výroba podieľa v najväčšej miere na našom HDP, má to pozitíva v udržaní zamestnanosti a fungovania ekonomiky, no problémom to je skôr z dlhodobého hľadiska. Aby sa zlepšila konkurencieschopnosť Slovenska a Česka, hovorí o zmene paradigmy investícií do výskumu a školstva. „Treba tlačiť na politikov, aby peniazmi daňových poplatníkov začali lepšie hospodáriť. Aby sa venovali podpore aplikovaného výskumu a podpore kvality ľudí.“

Taktiež upozorňuje, že EÚ by mala upustiť od zbytočných regulácií, ktoré zaťažujú (nielen) podnikateľský sektor. Proces prijímania regulácií musí byť podľa neho reverzibilný (schopný prebiehať opačným smerom). Upustiť podľa neho určite treba aj od neustálych dotácií, ktoré krivia trh a v dôsledku ktorých cena produktu nedáva žiadnu informáciu o hodnote výrobku.

Napriek výhradám však zároveň dodáva, že byť súčasťou EÚ je pre naše krajiny určite stále prínosom

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Libuša Removčíková
Libuša Removčíková

Písanie a žurnalistika ma vždy zaujímali, preto som študovala na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Téma podnikania a ekonomiky je mi taktiež blízka, preto som študovala na Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. A baví ma aj marketingová komunikácia. Čo môže byť lepšie ako skĺbiť toto všetko dokopy?


Slovenskí europoslanci 2024 – 2029

Kto bude zastupovať Slovensko v Europarlamente počas 10. volebného obdobia? Zoznam zvolených slovenských europoslancov.

Digitalizácia a technológie vo firmách: inovácie vs regulácie

Ako politiky Európskej únie ovplyvňujú technologický pokrok vo firmách? A ako môže zvrátiť zaostávanie využívania potenciálu technológií štát či samotní podnikatelia?

Jednotný trh EÚ a Slovensko: význam členstva v Únii pohľadom analytika

Vyšší HDP, sloboda pohybu tovaru aj osôb, záujem zahraničných investorov – čo nám prinieslo členstvo v EÚ a na čom môže zapracovať tak Slovensko, ako aj samotná Únia?

Frakcie (politické skupiny) v Európskom parlamente

Čo je ich úlohou, aké výhody majú zaradení europoslanci a čo (ne)môžu robiť nezaradení poslanci? Praktické informácie o frakciách Europarlamentu v kocke.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky