Daňová kontrola fyzickej a právnickej osoby v praxi

Ako prebieha daňová kontrola, podľa čoho si finančná správa vyberá kontrolované subjekty a musí preveriť každý anonymný podnet? Daňový poradca tiež približuje, na čo sa kontroly najčastejšie zameriavajú a aké práva a povinnosti podnikatelia majú.

Daňová kontrola môže zastihnúť podnikateľa aj vtedy, keď je presvedčený, že má všetky daňové povinnosti v poriadku. Dôležité je preto vedieť, ako prebieha, čo od podnikateľa môže finančná správa požadovať a aké práva má kontrolovaný subjekt.

Ako sa na kontrolu pripraviť a na čo si dať pozor, priblížil Peter Schmidt, právnik a daňový poradca spoločnosti CLA Slovakia Legal a člen Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP).

Kontroly sa najčastejšie týkajú DPH, rastie aj počet kontrol živnostníkov

Ktoré druhy daňových kontrol vykonáva finančná správa najčastejšie?

Dlhodobo je najkontrolovanejšou daňou DPH a až potom daň z príjmov. Napríklad za rok 2025 ukončila finančná správa viac ako 5 800 daňových kontrol na DPH, pričom toto číslo zahŕňa všetkých daňovníkov platiteľov, t. j. aj živnostníkov a spoločností.

Ďalej ukončila viac ako 900 daňových kontrol na daň z príjmov právnickej osoby, čiže tu ide o kontroly spoločností. Nakoniec, ukončila viac ako 1 100 daňových kontrol na daň z príjmov fyzickej osoby, kam patria predovšetkým živnostníci.

Na ktoré daňové subjekty sa kontrolóri zameriavajú častejšie – na živnostníkov, malé firmy alebo veľké spoločnosti?

Historicky bol počet daňových kontrol na daň z príjmov právnickej osoby vždy vyšší ako počet daňových kontrol na daň z príjmov fyzickej osoby. No od roku 2024 je trend opačný - početnosť daňových kontrol na dani z príjmov fyzickej osoby je vyššia.

Ak sa pozrieme na všetky daňové kontroly za rok 2025, takmer 82 % z nich skončilo s nálezom, čo znamená, že kontrolóri našli nedostatok v podanom daňovom priznaní, ktoré preverovali. V tejto štatistike ale nevidíme, s akým vysokým nálezom daňová kontrola skončila. A nie sú známe dáta, ktoré by zohľadnili veľkosť kontrolovanej firmy.

Do akej miery sa finančná správa sústreďuje na kontroly transferového oceňovania?

Kontrole transferového oceňovania sa venuje najmä Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ÚVHS). Podľa informácií finančnej správy kontroly transferového oceňovania v súčasnosti predstavujú viac ako 60 % všetkých prebiehajúcich daňových kontrol na ÚVHS. Za mesiace január až október 2026 dosiahla celková suma nálezov z týchto kontrol viac ako 52,4 milióna eur. Ide o nárast takmer 370 % v porovnaní s celým rokom 2025.

Prísnejšie kontroly zamerané najmä na odpočet DPH na autá

Od roku 2026 môže správca dane z úradnej moci zaregistrovať prepojené spoločnosti ako jednu skupinu na účely DPH, ak je cieľom ich rozdelenia obchádzanie platenia dane. Využíva už finančná správa túto právomoc v praxi?

V tejto oblasti zatiaľ neevidujem informáciu od finančnej správy, v ktorej by zverejnila výsledky preverovania skupín zdaniteľných osôb alebo výsledky týchto registrácií z úradnej moci. Zatiaľ je podozrivo ticho, pretože konanie o registráciu skupiny za platiteľa trvá iba pár mesiacov. Čochvíľa je koniec roka 2026 a stále nepoznáme výsledky finančnej správy v tejto oblasti. Výsledky musí zverejniť ona, pretože tieto konania podliehajú daňovému tajomstvu.

Aké sú doterajšie výsledky kontrol zameraných na odpočítanie DPH pri osobných automobiloch?

Výsledky nie sú prekvapivé. V rámci komunity daňových poradcov som zaregistroval, že neraz finančná správa ani nepotrebuje začať daňovú kontrolu vo veci odpočítavania DPH osobných motorových vozidiel, pretože jej stačí poslať výzvu a preveriť podklady daňového subjektu vrátane elektronickej knihy jázd. Už len toto preverovanie často postačí na to, aby si daňový subjekt uvedomil, že pokiaľ si nebude viesť knihu jázd v požadovanej forme a v požadovanom rozsahu, 100 % nárok na odpočítanie dane mať nebude. Spravidla podá dobrovoľne dodatočné daňové priznanie a polovicu odpočítanej dane štátu vráti (plus zaplatí pokutu), akoby mal riskovať hĺbkovú daňovú kontrolu odpočítania dane.

Prečítajte si tiež

Nechcem tým ale hodnotiť, či tento mechanizmus obmedzeného odpočítania dane pri osobných motorových vozidlách je daňovo-politicky správne riešenie. Len konštatujem, že využívanie motorového vozidla výlučne na podnikanie musí daňový subjekt vedieť preukázať a že tam nie je žiaden priestor na nejaké kompromisy so správcom dane.

V súvislosti s daňovými kontrolami je však ešte dôležité zdôrazniť rozdiel od tzv. miestneho zisťovania.

Miestne zisťovanie vs daňová kontrola

V čom je rozdiel medzi miestnym zisťovaním a daňovou kontrolou?

Daňová kontrola je postup správcu dane, ktorým preveruje správnosť priznanej dane, pričom toto preverovanie trvá niekoľko mesiacov až rok, prípadne 2 roky.

Miestne zisťovanie alebo výzva správcu dane je zasa úkon spravidla jednorazový, na základe ktorého si správca dane zmapuje situáciu daňovníka v konkrétnej oblasti, v konkrétnej dani a za konkrétne zdaňovacie obdobie. Následne na základe dokladov, ktoré sú predložené v rámci tohto jednorazového úkonu, správca dane vyhodnotí, či daňovú kontrolu začne, alebo nie. Platí totiž, že dorubiť daň nemožno v miestnom zisťovaní alebo iba na základe výzvy, ale iba v daňovej kontrole.

Čo prevažuje?

Ak sa pozrieme na dáta spred 5 a viac rokov, možno pozorovať, že správca dane vykonával viac daňových kontrol ako miestnych zisťovaní. Tento trend sa otočil od roku 2022 - počet vykonaných jednorazových miestnych zisťovaní alebo výziev začína prevyšovať nad počtom vykonaných daňových kontrol. Tento trend je správny, pretože je pre obe strany, t. j. pre správcu dane aj pre daňový subjekt, hospodárnejší.

Prečo?

Je jednoduchšie vykonať najskôr krátke preverenie predložených dokladov, aby si správca dane vyhodnotil, či daňový subjekt vykazuje riziko nesprávne priznanej dane, alebo či je táto daň správne priznaná. A až následne správca dane začne daňovú kontrolu.

Na druhej strane môže jednorazové miestne zisťovanie alebo výzva predstavovať vyššie riziko pre daňový subjekt, pretože ich môže podceniť. To v očiach správcu dane vyvolá potrebu otvoriť daňovú kontrolu aj v prípadoch, kedy na jej otvorenie nie je reálny dôvod.

Článok pokračuje pod reklamou

S našimi klientmi sa preto vždy snažíme miestne zisťovanie alebo výzvu nepodceniť, pretože ak je všetko v poriadku, daňová kontrola nebude zahájená.

V čom sa líši priebeh miestneho zisťovania oproti kontrole?

Nevýhodou miestneho zisťovania alebo výzvy je, že pri ich vykonaní nemáte rovnaké práva, ako by ste mali počas daňovej kontroly. Zároveň, keď v rámci miestneho zisťovania alebo na základe výzvy predložíte požadované doklady a vysvetlenia, nemusíte sa dozvedieť, či proces preverovania je ukončený, pretože miestne zisťovanie alebo výzva nebývajú zakončené protokolom tak, ako je zakončená protokolom daňová kontrola.

Výber kontrolovaných firiem: na základe podnetov, aj podľa analýzy

Podľa čoho si finančná správa vyberá subjekty na preverenie?

Už dávno sa nezačínajú preverovania náhodným spôsobom, ale na základe analýz finančnej správy. Analytické nástroje finančnej správy dokážu vyhodnocovať rizikové subjekty nepretržite. Popri monitoringu si finančná správa volí čas od času cielené kampane zamerané na vybrané oblasti.

Aké napríklad?

V poslednej dobe to boli kontroly na dodržiavanie zákona o evidencii tržieb v registračných pokladniciach. Ďalej to boli kontroly uplatňovania odpočtu DPH pri osobných motorových vozidlách, kde sme od začiatku tohto roka nabehli na paušálny odpočet DPH vo výške 50 % a iba pri výlučnom využití motorového vozidla na podnikanie bol možný 100 % odpočet DPH. Ďalej sa finančná správa za posledné obdobie zameriavala aj na influencerov a tvorcov digitálneho obsahu.

Môže byť daňová kontrola začatá aj na základe anonymného podnetu?

Áno, môže.

Musí správca dane takýto podnet preveriť?

Áno, správca dane je povinný preveriť anonymný podnet, pričom toto preverenie môže mať formu miestneho zisťovania alebo výzvy, prípadne rovno daňovej kontroly.

Priebeh daňovej kontroly: na čo by sa mal podnikateľ pripraviť

Ako sa podnikateľ dozvie, že u neho bude vykonaná daňová kontrola?

Štandardný spôsob začatia daňovej kontroly je na základe doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

Môže správca dane začať kontrolu aj bez predchádzajúceho oznámenia?

Niektoré typy daňových kontrol, napríklad daňová kontrola na preverenie nadmerného odpočtu DPH pred jeho vyplatením, môžu začať aj len na základe spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Ako dlho daňová kontrola trvá?

Daňová kontrola má niekoľko fáz a vlastne aj po ukončení daňovej kontroly vydaním protokolu sa konanie voči daňovému subjektu ešte vonkoncom nekončí, pretože spravidla začína takzvané vyrubovacie konanie, na konci ktorého je vydané prvostupňové rozhodnutie - voči nemu je možné podať ešte odvolanie.

Koľko rokov dozadu môže prísť daňová kontrola k podnikateľovi?

Správca dane môže začať daňovú kontrolu do času, kým nezaniklo právo vyrubiť daň. Lehota na zánik práva vyrubiť daň je spravidla 5 rokov. Ak správca dane v tejto lehote daňovú kontrolu začne a vydá protokol s nálezom, začne plynúť nová päťročná lehota. Maximálna lehota na zánik práva vyrubiť dane je 10 rokov, no aj tu existuje niekoľko výnimiek. Táto problematika je veľmi náročná a diskutovaná. Je ale zároveň veľmi dôležitá pre daňový subjekt, aby si vedel vyhodnotiť, ktoré zdaňovacie obdobia ešte môžu podliehať daňovej kontrole a ktoré už nie.

Aké doklady a podklady správca dane požaduje na začiatku kontroly najčastejšie?

Sú to predovšetkým účtovné doklady a účtovné zostavy, ako

  • faktúry,
  • hlavná kniha,
  • denník,
  • kniha dodávateľských faktúr a kniha odberateľských faktúr,
  • majetok a podobne.

Pri kontrole DPH je to aj DPH evidencia.

Sú štandardné účtovné doklady a účtovné zostavy dostatočným dôkazom pre daňový subjekt?

Nie, nemusia nevyhnutne stačiť na unesenie dôkazného bremena daňového subjektu v daňovej kontrole, pretože po predložení týchto dokladov a zostáv si ich správca dane preveruje. A v prípade, že má pochybnosti o tom, či niektoré doklady sú správne, alebo či preukazujú uskutočnenú transakciu, bude spravidla daňový subjekt potrebovať ďalšie dôkazy, bez ktorých svoje dôkazné bremeno nebude vedieť uniesť. To znamená, že príprava na daňovú kontrolu nespočíva iba v zhromažďovaní štandardných typov dokladov, ale aj v zhromažďovaní súvisiacich podporných dôkazov, akými sú zmluvy, emaily, fotografie a podobne.

Daňová kontrola v praxi – práva a povinnosti podnikateľa

Aké práva a povinnosti má podnikateľ počas daňovej kontroly?

Daňový subjekt má počas daňovej kontroly relatívne veľké množstvo práv, ale aj veľké množstvo povinností, ktoré sú vymenované v § 45 Daňového poriadku. Problémom v praxi je to, že bežný daňovník si nemusí dostatočne dobre uvedomiť, kedy a ako svoje práva využiť, prípadne si niekedy neuvedomuje, aké povinnosti v daňovej kontrole má. Tu má najväčší význam, aby sa daňový subjekt nechal zastúpiť odborníkom, daňovým poradcom.

Môže podnikateľa zastúpiť ešte niekto ďalší?

Teoreticky zástupcom môže byť hocikto, aj tretia osoba, čiže nielen daňový poradca alebo účtovník, aj tretia osoba. Je na zvážení každého daňového subjektu, kým sa nechá zastúpiť.

Hovoríte, že daňovníci často nevedia alebo zabúdajú na svoje práva. O čo najčastejšie ide?

Typickým právom daňového subjektu, na ktoré sa zabúda, je právo predkladať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu kedykoľvek počas daňovej kontroly a nie iba na výzvu správcu dane.

A čo v prípade povinností – na čo najčastejšie daňovníci zabúdajú?

Typickou povinnosťou daňového subjektu, na ktorú sa v praxi často zabúda, je povinnosť daňového subjektu preukazovať svoje tvrdenia. Napríklad, ak daňový subjekt tvrdí, že využíval osobné motorové vozidlo výlučne na podnikanie, tak toto tvrdenie musí byť pripravený počas daňovej kontroly preukázať predkladaním dôkazov. Môže sa stať, že nebude stačiť iba samotná elektronická kniha jázd. Najmä vtedy, ak bude obsahovať nesprávne, klamlivé údaje a správca dane tieto údaje v elektronickej knihe jázd dôvodne spochybní.

Článok vznikol v spolupráci so Slovenskou komorou daňových poradcov (SKDP).

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Kauza „Langoš“: podnikatelia kritizujú automatické pokuty v zákone o evidencii tržieb

Pokuta za langoše otvorila otázku automatických sankcií. Združenie podnikateľov Slovenska tvrdí, že zákon nepočíta s drobnými chybami z praxe.

Sadzby dane z príjmov právnických osôb a daňová licencia v roku 2026

Aké sú platné sadzby dane pre právnické osoby v roku 2026? V súvislosti s konsolidáciou verejných financií sa zaviedla aj nová výška minimálnej dane. Koho sa týka?

Daňové priznanie právnickej osoby za rok 2025: ako vyplniť

Vyplnenie daňového priznania právnickej osoby za rok 2025 si opäť vyžaduje zohľadnenie viacerých zmien v tlačive. V článku prinášame podrobný návod, ako pri jeho vyplnení postupovať.

Index daňovej spoľahlivosti od roku 2026: nové benefity pre poctivých

Od roku 2026 sa upravujú vybrané hodnotiace kritériá, ekonomické ukazovatele efektívnej daňovej sadzby a aktualizujú sa benefity pre spoľahlivé daňové subjekty. Budú dostatočne motivujúce?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky