Pokuta za langoše otvorila otázku automatických sankcií. Združenie podnikateľov Slovenska tvrdí, že zákon nepočíta s drobnými chybami z praxe.
Kauza nezmyselnej pokuty pre prevádzku langošov z Kvetoslavova nie je len zlyhaním kontrolórov, ale najmä zlyhaním zákona a vizitkou ignorácie názorov odbornej verejnosti v legislatívnom procese, myslia si zástupcovia podnikateľov. Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) upozorňuje, že tejto situácii sa dalo predísť, ak by Ministerstvo financií SR akceptovalo zásadné pripomienky v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Zákon prešiel aj napriek výhradám
Podnikatelia a zamestnávatelia vopred upozorňovali na riziká pri schvaľovaní zákona o evidencii tržieb. V rámci pripomienkového konania namietali, že zákon Finančnej správe striktne ukladá povinnosť dať pokutu, a to bez možnosti posúdiť závažnosť a kontext situácie.
„Štát zmietol zo stola približne polovicu zásadných pripomienok podnikateľského sektora, vrátane tých, ktoré by obmedzili automatické trestanie za formálne a administratívne nedostatky,” upozorňuje Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS).
Kauza ukázala slabé miesto legislatívy
Na problematické ustanovenie o automatickom udeľovaní vysokých pokút upozornili zamestnávatelia aj na tripartite. Zákon napriek tomu prešiel v parlamente v roku 2025 a ani poslanci k téme povinných pokút nepredložili žiaden pozmeňujúci návrh. Výsledok dnes vidí celé Slovensko v praxi.
„Podnikatelia a zamestnávatelia sú ľudia z praxe, ktorí sa musia so schválenými zmenami v reálnom živote vysporiadať. Keď v legislatívnom procese predkladáme pripomienky založené na skúsenostiach, štát nás často nepočúva. V praxi potom vybuchne škandál, vznikne absurdný prípad a narýchlo sa pripravujú novely a plátajú sa diery,” zdôraznil Richard Hollý, viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR a člen Generálnej rady Združenia podnikateľov Slovenska.
„Kauza “Langoš” by vôbec nevznikla, ak by ministerstvo financií zohľadnilo pripomienky pri tvorbe zákona. Ak by v tomto prípade kontrolóri neurobili chybu, pokuta by zrejme zostala v platnosti. To jasne dokazuje, že problém nie je v individuálnom postupe, ale v chybne nastavenej legislatíve,“ dodal Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Systémová zmena: nižšie pokuty problém nevyriešia
V súvislosti s kauzou sa už objavila snaha novelizovať zákon o evidencii tržieb a riešiť jednoznačnosť legislatívy a primeranosť pokút. Dôležité však je urobiť systémovú, nielen kozmetickú zmenu. Nestačí len znížiť sadzby pokút z tisícov eur na stovky. ZPS presadzuje, aby za administratívne nedostatky neboli automatické peňažné tresty. Sankcie majú svoj význam pri úmyselnom krátení daní alebo reálnom ohrození verejného záujmu. Administratívne chyby je potrebné v prvom rade odstrániť, nie okamžite trestať.
Podobná situácia nastala aj v roku 2020, kedy Slovenská obchodná inšpekcia uložila absurdnú pokutu za chýbajúce označenie turistickej obuvi. Vtedy kauza naštartovala pre podnikateľské prostredie pozitívne zmeny v oblasti kontrol zameraných na ochranu spotrebiteľa. Zmenil sa prístup ku kontrolám a upravila sa legislatíva v prospech prevencie a zavedenia druhej šance. Ministerstvo financií SR a Finančná správa by sa takýmto postupom mohli inšpirovať.
ZPS považuje za kľúčovú požiadavku novej legislatívy najmä zavedenie mechanizmu druhej šance, keď by prvé administratívne pochybenie bez dopadu na krátenie daní viedlo k upozorneniu a lehote na nápravu, nie k pokute. Pokuty by mali byť odstupňované podľa závažnosti prehrešku a kontrolór by mal mať možnosť pokutu neuložiť, ak je jasné, že ide o drobnú chybu bez vplyvu na výber daní.
„Odmietame argument štátu, že možnosť kontrolóra neuložiť pokutu automaticky otvára dvere korupcii. Korupčné správanie je potrebné odstrániť inak a nie plošnou povinnosťou trestať akékoľvek pochybenie podnikateľov bez ohľadu na okolnosti. Korupčné riziká riešime aj vo firmách. Zdalo by sa nám však podobne absurdné napríklad zakázať našim nákupcom vyjednávať o cenách len preto, aby sme eliminovali riziko korupcie,“ dopĺňa Solík.
Na záver chce ZPS ostro a jednoznačne odsúdiť akékoľvek vyhrážanie sa útokmi alebo smrťou kontrolórom a zamestnancom Finančnej správy. Hoci je hnev verejnosti pri absurdných pokutách pochopiteľný, osobné vyhrážky sú absolútne neakceptovateľné a civilizovaná spoločnosť ich nesmie tolerovať.
