Dane a účtovníctvo
Účtovanie o priebežných položkách v roku 2013
Účtovná jednotka (podnikateľ) účtuje o priebežných položkách v prípade, ak presúva peňažné prostriedky medzi účtom v banke a pokladnicou, v rámci bankových účtov alebo jednotlivých pokladníc. Účtovanie priebežných položiek sa spája aj s platbou prostredníctvom platobnej karty (napr. ak podnikateľ zaplatí za pohonné látky platobnou kartou, ak podnikateľovi zákazník zaplatí platobnou kartou). O priebežných položkách je potrebné účtovať v dôsledku časového odstupu dostupnosti účtovných dokladov, ktoré preukazujú konkrétny účtovný prípad (bližšie vysvetlené v príkladoch).
Účtovanie o službách, mzdách a osobnej spotrebe v peňažnom denníku v roku 2013
Zmenou „postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve účinnou od 1. 1. 2013 bolo do peňažného denníka vložené nové druhové členenie daňovo uznaných výdavkov – služby. V tomto druhovom členení sa účtujú výdavky, ktoré boli do účinnosti novely postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve súčasťou prevádzkovej réžie. Ide najmä o výdavky na bankové činnosti (bankové poplatky, úroky z úverov), spotrebu energií, telefónne služby, internet, správne poplatky, vedenie účtovníctva, poradenstvo.
Účtovanie o zásobách v peňažnom denníku v roku 2013
Účtovná jednotka (podnikateľ) účtuje v súvislosti so zásobami v peňažnom denníku realizované úhrady v hotovosti alebo bezhotovostne. Ako zásoby účtovná jednotka (podnikateľ) účtuje najmä materiál, tovar, hmotný majetok, o ktorom sa rozhodla neúčtovať ako o dlhodobom majetku, služby spojené s obstaraním materiálu a tovaru, ktoré vstupujú do ocenenia zásob, poskytnuté preddavky na nákup zásob (materiálu, tovaru, drobného majetku a pod.), pohonné látky, obaly, náhradné dielce, kancelárske potreby a iné veci potrebné na zabezpečenie prevádzky účtovnej jednotky (podnikateľskej činnosti). O zásobách účtuje účtovná jednotka aj v knihe zásob (knihe zásob sa nebudeme v tomto článku bližšie venovať), okrem tých zásob, o ktorých účtovná jednotka vo vnútornom predpise určila, že sa budú účtovať priamo do spotreby.
Účtovanie o predanom tovare a poskytnutých službách v peňažnom denníku v roku 2013
Pri účtovaní o tržbách je potrebné rozlišovať moment predaja (úbytku tovaru, resp. iných zásob, poskytnutie služby) a moment inkasovania platby. Za tovar alebo službu môže účtovná jednotka (podnikateľ) inkasovať peňažné prostriedky ihneď alebo s časovým odstupom, ak vystavuje faktúru. Faktúru za tovar alebo poskytnuté služby účtovná jednotka (podnikateľ) nemôže účtovať v peňažnom denníku, ale účtuje o nej v knihe pohľadávok (knihe pohľadávok sa nebudeme v tomto článku bližšie venovať). V peňažnom denníku sa účtujú tržby inkasované v hotovosti (na základe príjmového pokladničného dokladu), inkasované na bankový účet (na základe výpisu z bankového účtu) alebo inkasované cez platobný (POS) terminál (na základe interného účtovného dokladu).
Pokladničná kniha a kniha elektronickej registračnej pokladnice
Operácie s hotovosťou patria k rutine pri podnikaní a je potrebné ich správne zaznamenať (zaúčtovať). Podľa slovenskej právnej úpravy účtovníctva majú podnikatelia na výber dve sústavy účtovníctva, a to podvojné alebo jednoduché účtovníctvo, ktoré ukladajú odlišné požiadavky na účtovné knihy a účtovné zápisy v nich, účtovanie o hotovosti nevynímajúc.
Účtovné a daňové doklady
V dôsledku vykonávania rôznych aktivít sú podnikatelia, ktorí vedú účtovníctvo, povinní zaúčtovať vzniknuté účtovné prípady v účtovných knihách. Účtovné zápisy v účtovných knihách možno vykonať len na základe účtovných dokladov. Účtovný doklad je listinná písomnosť (elektronický dokument), ktorým podnikateľ (účtovná jednotka) preukazuje, resp. dokladuje priebeh a výsledky svojej činnosti na účely zaúčtovania. Pre podnikateľa (účtovnú jednotku) sú účtovné doklady aj dôkazným prostriedkom napríklad pri daňovej kontrole, pri uplatnení právnych nárokov alebo kontrole (oprave) účtovníctva.
Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013
V nasledujúcom článku uvádzame výpočty nezdaniteľných častí základu dane – na daňovníka, na manželku / manžela a ďalšej vyplývajúcej z dobrovoľných príspevkov do II. piliera za zdaňovacie obdobie 2013.
Zmena účtovného obdobia a daňová optimalizácia
Zmena účtovného obdobia je často využívanou metódou daňovej optimalizácie v prípade daňovníkov, pre ktorých je typická sezónnosť ich podnikateľských aktivít. Posun hodnotenia dvanástich mesiacov počas hospodárskeho roka dáva reálnejší výsledok hospodárenia týchto podnikateľských subjektov, a teda aj základ dane je vykázaný v objektívnejšej hodnote.
Vykazovanie a účtovanie kurzových rozdielov a ich vplyv na základ dane z príjmov
Vykazovanie a účtovanie kurzových rozdielov možno považovať za nástroj daňovej optimalizácie z dôvodu existencie alternatívnych možností stanovenia momentu, kedy ovplyvnia základ dane. Daňový subjekt sa za určitých podmienok môže rozhodnúť, že kurzové rozdiely, ktoré nevznikli z dôvodu inkasa pohľadávok alebo úhrady záväzkov nebudú súčasťou základu dane v čase ich zaúčtovania, ale až v čase pohybu peňažných prostriedkov.
Daňová optimalizácia s využitím tvorby opravných položiek a rezerv
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov umožňuje zohľadniť v daňových výdavkoch zafixovanie určitej výšky financií na krytie rizík plynúcich z budúcich strát z podnikania vo forme opravných položiek a rezerv. Ich tvorbu je možné využívať ako nástroj daňovej optimalizácie, avšak musí byť v súlade s uvedeným zákonom a nesmie dôjsť k zámernému nadhodnoteniu týchto položiek, čo by hraničilo s nelegálnou daňovou optimalizáciou.
Komponentné odpisovanie a jeho využitie pri daňovej optimalizácii
Možnosť komponentného spôsobu odpisovania je v účtovnej legislatíve zakotvená od roku 2007. Pre podnikateľské subjekty znamená možnosť osobitne odpisovať jednotlivé oddeliteľné súčasti majetku v prípade, že ich doba životnosti a priebeh opotrebenia sú rozdielne.
Daňová optimalizácia pri obstaraní majetku (kúpou alebo finančným prenájmom)
Pri obstarávaní dlhodobého majetku v súvislosti s finančnými možnosťami účtovnej jednotky a s prihliadnutím na optimalizáciu daňových povinností je zo strany daňového subjektu potrebné zvažovať formu financovania obstarania dlhodobého majetku. Pri nedostatku vlastných finančných prostriedkov nemá daňovník inú možnosť, ako financovanie zabezpečiť z cudzích zdrojov, a to formou úveru alebo finančného prenájmu.
Technické zhodnotenie majetku a možnosti daňovej optimalizácie
Daňovník môže vykázaný základ dane ovplyvniť uplatnením alternatívnych postupov pri realizácií technického zhodnotenia dlhodobého majetku. Plánovaným a postupným vykonávaním technického zhodnotenia je možné zabezpečiť uplatňovanie daňových výdavkov na jeho realizáciu už v čase ich vynaloženia, čím sa nezvýši obstarávacia cena majetku a ani doba jeho odpisovania.
Daňová optimalizácia alternatívnym uplatňovaním nákladov do vstupnej ceny hmotného majetku
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov umožňuje daňovníkom v niektorých prípadoch výber z viacerých alternatív uplatňovania daňových výdavkov. Možnosť voľby existuje aj v prípade uplatňovania úrokov z úveru na obstaranie dlhodobého majetku a uplatňovania neodpočítanej DPH pri kúpe dlhodobého majetku, ak daňovník uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom. Výberom vhodnej alternatívy môže daňový subjekt optimalizovať daňový základ vo svoj prospech.
Voľba spôsobu odpisovania dlhodobého hmotného majetku ako nástroj daňovej optimalizácie
Často využívaným nástrojom daňovej optimalizácie sú daňové odpisy, ktorými môže podnikateľský subjekt v rámci ustanovení Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ovplyvňovať výšku daňových výdavkov. V nasledovnom článku sa dozviete viac o tomto spôsobe.
Výdavky na stravovanie živnostníka
Stravovanie podnikateľov - fyzických osôb nie je súčasťou riešenia problematiky stravovania v Zákonníku práce. Daňovú uznateľnosť výdavkov vynaložených na stravovanie podnikateľa, ktorý dosahuje príjmy podľa §6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov, je potrebné posudzovať len z hľadiska Zákona o dani z príjmov.