Stála prevádzkareň

Čo je to stála prevádzkareň, kedy podnikateľovi v zahraničí vzniká a čo to pre neho znamená?

Stála prevádzkareň – s čím súvisí tento inštitút?

Pojem „stála prevádzkareň“ súvisí s daňou z príjmov a vykonávaním podnikateľskej činnosti v zahraničí. Stála prevádzkareň je niečo úplne iné ako prevádzkareň podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Pojem stála prevádzkareň bezprostredne súvisí s medzinárodným zdaňovaním. Ak podnikateľovi vznikne v zahraničí stála prevádzkareň, bude musieť v tomto štáte zdaňovať príjmy z činností vykonávaných prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne. Preto je posudzovanie jej vzniku veľmi dôležité. Daňovému aspektu stálej prevádzkarne sa bližšie venujeme v samostatnej časti článku.

Kedy sa stála prevádzkareň týka slovenského podnikateľa

Všetko ohľadom stálej prevádzkarne sa slovenského podnikateľa týka vtedy, ak sa rozhodne vykonávať podnikateľskú činnosť v zahraničí. Ak bude mať slovenský podnikateľ na Slovensku trvalý pobyt (ak je fyzickou osobou) alebo sídlo (ak je právnickou osobou), je daňovým rezidentom Slovenskej republiky. V prípade, že sa rozhodne tento slovenský podnikateľ vykonávať činnosť aj v inej krajine, môže (avšak nemusí) mu tam vzniknúť stála prevádzkareň, v dôsledku čoho možno bude musieť v zahraničí zdaniť určitú časť svojich príjmov.

S touto témou súvisí aj otázka, kedy na podnikanie v zahraničí stačí slovenské oprávnenie na podnikanie a kedy nie. Viac sa o tom môžete dočítať v článku Poskytovanie služieb v zahraničí – aké podmienky musí podnikateľ spĺňať?

Podľa akých predpisov posudzovať vznik stálej prevádzkarne v zahraničí

Definíciu stálej prevádzkarne je možné nájsť v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré majú prednosť pred národnými predpismi upravujúcimi daň z príjmov. Ak s niektorým štátom Slovenská republika nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je potrebné vychádzať z definície stálej prevádzkarne uvedenej v daňových predpisoch príslušnej krajiny. Napríklad z pohľadu zahraničného podnikateľa zo štátu, s ktorým Slovensko nemá uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorý vykonáva činnosť na Slovensku, je dôležitá definícia stálej prevádzkarne podľa § 16 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Kedy podnikateľovi v zahraničí vzniká stála prevádzkareň

Definícia stálej prevádzkarne sa najčastejšie nachádza v piatom článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. V zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a inými krajinami je stála prevádzkareň väčšinou definovaná veľmi podobne, s malými rozdielmi.

Stála prevádzkareň je trvalé miesto alebo zariadenie určené na podnikanie v zahraničí.

Vezmime si na účely tohto článku zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenú medzi Slovenskom a Českom a jej definíciu stálej prevádzkarne. Stála prevádzkareň je trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého podnik úplne alebo čiastočne vykonáva svoju činnosť. Stála prevádzkareň zahŕňa najmä miesto vedenia časti podniku, pobočku, kanceláriu, továreň, dielňu a baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby prírodných zdrojov.

Stála prevádzkareň okrem toho zahŕňa aj tieto situácie:

  • stavenisko alebo stavebný, montážny alebo inštalačný projekt alebo dozor s tým spojený, ale len vtedy, ak trvajú dlhšie ako 12 mesiacov,
  • poskytovanie služieb vrátane poradenských alebo riadiacich služieb podnikom jedného štátu alebo prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov najatých podnikom na takýto účel, ale len vtedy, ak činnosti takého charakteru trvajú na území druhého štátu počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré presiahnu v úhrne šesť mesiacov v akomkoľvek 12-mesačnom období,
  • ak osoba iná než nezávislý zástupca koná v druhom štáte v mene podniku a má a obvykle uplatňuje právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, tak tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik.

Okrem toho zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia častokrát vyslovene ustanovujú aj to, čo sa nepovažuje za stálu prevádzkareň.

Príklady vzniku stálej prevádzkarne v zahraničí

Kľúčovým znakom stálej prevádzkarne je existencia trvalého miesta alebo trvalého zariadenia na výkon podnikateľskej činnosti. Miesto alebo zariadenie na podnikanie v zahraničí samé o sebe nepostačuje na vznik stálej prevádzkarne. Musí byť aj trvalé. V tejto súvislosti je možné miesto alebo zariadenie na výkon podnikateľskej činnosti považovať za trvalé vtedy, ak sa na podnikanie využíva sústavne alebo opakovane.

O stálu prevádzkareň môže ísť aj v prípade jednorazovo vykonávaných činností v zahraničí, ale vtedy sa posudzuje obdobie, počas ktorého sa miesto alebo zariadenie používajú na výkon podnikateľskej činnosti (napríklad dĺžka poskytovania služieb, dĺžka stavebného projektu). Ak obdobie využívanie týchto miest alebo zariadení presiahne určitú hranicu, budú sa považovať za trvalé miesta alebo zariadenia na výkon podnikania a vznikne na základe nich stála prevádzkareň. Napríklad aj stavenisko pri jednorazovej stavbe v Česku trvajúcej viac ako rok sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia považuje za stálu prevádzkareň.

Príklad na posúdenie vzniku stálej prevádzkarne – stavebné práce

Živnostník s trvalým pobytom na Slovensku v pohraničnej oblasti pravidelne chodí do Česka na „týždňovky“ vykonávať rekonštrukcie bytových domov pre českú spoločnosť. Sám tam nemá žiadne náradie a ani stavebný materiál. Vykonáva len prácu a všetko ostatné mu zabezpečuje spoločnosť, pre ktorú pracuje. Rekonštrukcia jednotlivého bytového domu netrvá nikdy viac ako 12 mesiacov. Keďže v tomto prípade slovenský podnikateľ nemá v Česku trvalé miesto a ani zariadenie na výkon činnosti a jeho stavenisko v jednotlivom prípade netrvá dlhšie ako 12 mesiacov, tak mu na území Českej republiky nevzniká stála prevádzkareň.

Príklad na posúdenie vzniku stálej prevádzkarne – poskytovanie služieb

Živnostník s trvalým pobytom na Slovensku každý deň prekračuje hranice s Českom, aby tam vo svojej dielni vykonával servis motorových vozidiel. V uvedenom prípade slovenskému živnostníkovi vzniká na území Českej republiky stála prevádzkareň. Dôvodom je to, že tento podnikateľ má v Česku dielňu, v ktorej vykonáva svoju činnosť. Táto dielňa predstavuje trvalé miesto a trvalé zariadenie na výkon podnikateľskej činnosti, preto ide o stálu prevádzkareň.

Článok pokračuje pod reklamou

Príklad na posúdenie vzniku stálej prevádzkarne – predaj tovaru

Obchodná spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky sa zúčastní príležitostného trhu v Česku, na ktorom bude počas dvoch víkendov v prenosnom stánku predávať svoje výrobky. Počas jedného víkendu to bude v Brne, počas druhého víkendu to bude v Ostrave. Na základe zúčastnenia sa týchto príležitostných trhov nevznikne slovenskej obchodnej spoločnosti v Česku stála prevádzkareň. Predaj v prenosnom stánku na trhu počas jedného víkendu v Brne a druhého víkendu v Ostrave nie je možné považovať za trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, pretože predajca na týchto miestach nepredáva sústavne a ani opakovane.

Zdaňovanie príjmov zo stálej prevádzkarne v zahraničí

Za predpokladu, že slovenskému podnikateľovi podľa medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (resp. podľa daňových predpisov daného štátu) vznikne v zahraničí stála prevádzkareň, znamená to pre neho obvykle niekoľko povinností. Tie predovšetkým súvisia so zdaňovaním príjmov stálej prevádzkarne.

Podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia väčšinou platí pravidlo, že zisky podniku jedného štátu, ktorý vykonáva svoju činnosť v druhom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, sa v rozsahu pripočítateľnom tejto stálej prevádzkarni zdania v druhom štáte. Uvedené teda v praxi znamená napríklad to, že ak slovenskému podnikateľovi (s trvalým pobytom alebo sídlom na Slovensku) vznikne stála prevádzkareň v Česku, tak potom príjmy dosiahnuté touto stálou prevádzkarňou sa zdania v Česku a nie na Slovensku.

Ak vám vznikne stála prevádzkareň v zahraničí, budete tam platiť daň z príjmov.

Ak vznikne niekomu stála prevádzkareň na území iného štátu, je potrebné sa riadiť daňovými predpismi tohto iného štátu. So vznikom stálej prevádzkarne môže byť najskôr spojená aj povinnosť registrácie na daň z príjmov. Potom bude celkom určite nasledovať povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov stálej prevádzkarne. Podľa predpisov príslušného štátu vám môže vzniknúť aj povinnosť vedenia účtovníctva alebo inej evidencie.

Vznik stálej prevádzkarne v zahraničí a DPH

Vznik stálej prevádzkarne v zahraničí môže mať vplyv aj na povinnosti týkajúce sa registrácie pre DPH v inej krajine. Tiež je potrebné vychádzať z vnútroštátnych predpisov príslušnej krajiny. Tieto predpisy upravujúce DPH ale môžu prevádzkareň definovať inak ako predpisy upravujúce daň z príjmov, resp. zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Napríklad podľa slovenského zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej sa prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.

Vznik stálej prevádzkarne počas pandémie ochorenia COVID-19

V súčasnej situácii pandémie ochorenia COVID-19 sa mnohí zamestnanci z miesta, odkiaľ pravidelne pracovali, premiestnili do iných krajín. V tejto súvislosti vznikajú otázky, či kvôli tomu, že títo zamestnanci pre zamestnávateľov pracujú z domu (home office) v zahraničí, môže zamestnávateľom v zahraničí vzniknúť stála prevádzkareň. K problematike vzniku stálej prevádzkarne počas pandémie koronavírusu vydala OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) usmernenie. Najdôležitejšie závery z tohto usmernenia uviedlo na svojej stránke aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Podľa OECD by dočasná a mimoriadna zmena miesta, kde zamestnanci vykonávajú svoju prácu počas pandémie koronavírusu, nemala pre zamestnávateľ zakladať vznik stálej prevádzkarne. Home office totižto nespĺňa podmienku, že stála prevádzkareň sa musí vyznačovať určitým stupňom stálosti a podnik musí mať nad týmto miestom kontrolu. Obdobne podmienku stálosti nespĺňa ani situácia, keď osoby z dôvodu pandémie koronavírusu v zahraničí dočasne a prechodne uzatvárajú zmluvy v prospech podniku vo svojich domácnostiach. Inak sa táto situácia môže posúdiť vtedy, ak zamestnanec aj pred pandémiou vo svojej domácej krajine uzatváral zmluvy v prospech zamestnávateľa.

Na druhej strane, dočasné pozastavenie prác na stavbe pre pandémiu ochorenia COVID-19 by nemalo byť dôvodom zániku staveniska alebo stavebného projektu ako stálej prevádzkarne.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Norbert Seneši
Norbert Seneši

Absolvent odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave a odborník na témy z oblasti účtovníctva, daní a podnikateľského prostredia a je externý spolupracovník v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o.


Zdaňovanie náhrady za používanie vlastného náradia: praktické príklady

Ako postupovať pri kalkulácii náhrady a kedy ide o daňový výdavok zamestnávateľa? Ako je to v prípade náhrady pri používaní náradia od zamestnávateľa na výkon domáckej práce či ako je to v prípade paušalizovania náhrady?

Náhrada za používanie vlastného náradia: ako sa zdaňuje?

Finančné riaditeľstvo SR vydalo metodický pokyn k zdaniteľnosti príjmu zamestnanca za použitie náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce. Čo treba vedieť?

Práca pre matky s deťmi: ponúka trh práce dostatok flexibilných možností?

Aká je dostupnosť práce na skrátený úväzok, na dohodu či na prácu z domu a s akými pravidlami sa spájajú?

Ako označiť prevádzkareň?

Čo je prevádzkareň a ako ju správne označiť? Aké sankcie hrozia podnikateľovi v prípade jej neoznačenia?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky