Konateľ/spoločník a používanie majetku firmy z daňového hľadiska

Môže konateľ/spoločník používať firemné vozidlo aj na súkromné účely? Musí byť úročená poskytnutá pôžička od spoločníka spoločnosti a naopak? Za akých podmienok môže spoločník využívať firemnú nehnuteľnosť?

Konateľom resp. štatutárnym orgánom môže byť jedna alebo viac fyzických osôb, ktoré sú oprávnené konať v mene spoločnosti. Konateľ zabezpečuje fungovanie a chod spoločnosti. Túto fyzickú osobu alebo tieto fyzické osoby vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Viac o funkcii konateľa si môžete prečítať v článku Konateľ s.r.o – zodpovednosť, práva a povinnosti

Spoločníkom môže byť ako právnická tak aj fyzická osoba, pričom spoločníkom sa rozumie majiteľ spoločnosti. Spoločník je osoba, ktorá vkladá svoje peňažné alebo nepeňažné prostriedky do spoločnosti a rozhoduje v dôležitých otázkach spoločnosti ako napríklad vymenovanie konateľa, likvidácia spoločnosti a podobne. Aké sú rozdiely medzi spoločníkom a konateľom si môžete prečítať v článku Konateľ a spoločník v s.r.o. – porovnanie a rozdiely.

Daňové výdavky pri majetku, ktorý má charakter osobnej potreby

Téma používania firemného majetku konateľmi/spoločníkmi aj na súkromné účely je v podnikateľskom prostredí veľmi často rozoberaná. Množstvo spoločností eviduje v majetku spoločnosti taký majetok, ktorý má charakter osobnej potreby. Môže ísť napríklad o firemné vozidlo, ktoré sa používa na dosahovanie príjmov (výnosov) spoločnosti, avšak týmto vozidlom sa konateľ spoločnosti odvezie z kancelárie domov alebo vykoná inú súkromnú jazdu alebo firemný mobil, ktorý používa spoločník aj súkromne. Ako zohľadniť takéto použitie v daňových výdavkoch?

Začneme od samotnej definície daňového výdavku. Daňový výdavok, respektíve náklad vymedzuje § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej už len „zákon o dani z príjmov“) ako výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a ktorý bol preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti, teda v takej v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Firemné vozidlo používané aj na súkromné účely konateľa/spoločníka

Spoločník, respektíve konateľ spoločnosti sa na daňové účely považuje za zamestnanca spoločnosti. Pokiaľ konateľ/spoločník spoločnosti využíva firemné vozidlo aj na súkromné účely, spoločnosť (zamestnávateľ) môže postupovať v súlade s § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov, teda tomuto konateľovi/spoločníkovi zdaniť nepeňažný príjem. Výška tohto nepeňažného príjmu sa konateľovi/spoločníkovi zdaňuje počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania vo výške 1 % zo vstupnej ceny, pričom: 

  • v prvom roku je výška tohto nepeňažného príjmu nezmenená, a teda vo výške 1 % zo vstupnej ceny,
  • počas ďalších siedmich kalendárnych rokov sa pre výpočet výška vstupnej ceny znižuje každoročne o 12,5 %.
Prečítajte si tiež

V prípade, že spoločnosť zohľadní konateľovi/spoločníkovi využívanie motorového vozidla na firemné účely formou zdanenia nepeňažného príjmu, sú výdavky prislúchajúce k tomuto vozidlu pre spoločnosť daňovým výdavkom v plnej výške. Tento spôsob je možné použiť len pri motorových vozidlách. V prípade, že spoločnosť nezohľadní užívanie vozidla na súkromné účely konateľovi/spoločníkovi formou zdanenia nepeňažného príjmu, bude uplatňovať postup krátenia výdavkov (resp. potrebné je použiť ho aj po uplynutí 8 rokov od zaradenia vozidla do užívania). Ten si rozoberieme v ďalšej časti článku.

Viac o nepeňažnom príjme z titulu využívania firemného vozidla na súkromné účely si môžete prečítať v článku Firemné auto na súkromné účely - poskytnutie auta zamestnancovi.

Firemné zariadenie (vozidlo, notebook, mobil) aj na súkromné účely konateľa/spoločníka

V prípade, že spoločník/konateľ používa na dosiahnutie príjmov spoločnosti firemný notebook, telefón či iné zariadenia s charakterom osobnej potreby alebo firemné vozidlo (a pri firemnom vozidle sa neuplatní zdanenie nepeňažného príjmu), je spoločnosť povinná postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov. Uvedený paragraf upravuje, ako má postupovať daňovník v prípade krátenia výdavkov, ktoré majú charakter osobnej potreby.

Výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku možno zohľadniť:

  • vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely. Takýto výdavok musí taktiež spĺňať základnú charakteristiku daňového výdavku, musí byť preukázateľné vynaložený a musí byť o ňom účtované v účtovníctve, a to bez ohľadu nato, že je jeho daňová uznateľnosť krátená. Pri takzvanej paušalizácii výdavkov je bezpredmetný skutočný pomer využitia na firemné účely a uplatňuje sa 80 % daňovej uznateľnosti, čo vyplýva aj z vyjadrenia Finančnej správy Slovenskej republiky: Ak sa daňovník rozhodne pre uplatňovanie výdavkov pri majetku, ktorý používa aj na súkromné účely, vo forme paušálnych výdavkov, potom si môže do daňových výdavkov (nákladov) zahrňovať 80 % výdavkov (nákladov) bez ohľadu na skutočnosť, v akom pomere tento majetok skutočne využíva na súkromné účely.  V prípade uplatňovania paušálnych výdavkov vo výške 80 % môže byť majetok využívaný na súkromné účely aj v inom pomere, napr. 70 %, 60 % a pod.“,
  • v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu. V tomto prípade je na bremene spoločnosti, aby preukázala, že pomer, ktorý určila, zodpovedá realite.

Krátenie výdavkov (nákladov) sa neuplatňuje pri všetkých typoch výdavkov s charakterom osobnej potreby. Toto ustanovenie sa neuplatňuje napríklad pri:

  • už spomínanom zdaňovaní nepeňažného príjmu pri používaní auta aj na súkromné účely,
  • výdavkoch, ktoré súvisia s nehnuteľnosťami,
  • výdavkoch na osobnú potrebu, ktoré nie sú daňovými výdavkami,
  • výdavku, ktorým je daň z motorových vozidiel a ďalších.

Príklad na uznateľnosť daňových výdavkov

Konateľovi spoločnosti je pridelené firemné vozidlo, firemný notebook a používa firemný paušál. Pridelený majetok spoločnosti využíva konateľ aj na súkromné účely. Akým spôsobom môže spoločnosť zohľadniť tieto výdavky ako daňovo uznateľné?

Firemné vozidlo sa môže spoločnosť rozhodnúť zdaniť konateľovi ako nepeňažný príjem vo výške stanovenej zákonom o dani z príjmov, a teda výdavky na firemné vozidlo si spoločnosť uzná v 100 % pomere ako daňovo uznateľné. Náklady na firemný notebook môže spoločnosť uznať do daňových výdavkov v pomere 80 % daňový výdavok a 20 % nedaňový výdavok, nakoľko v tomto prípade by bolo veľmi problematické preukazovať skutočný pomer využitia.

Ak by to bolo možné, spoločnosť si každý mesiac môže stiahnuť výpis od operátora a do daňových výdavkov uznať preukázateľne uskutočnené hovory a SMS, ktoré boli vykonané na firemné účely (v praxi sa však obvykle uplatní paušál).

Článok pokračuje pod reklamou

Pôžičky medzi konateľom/spoločníkom a spoločnosťou

Pôžička medzi konateľom/spoločníkom a spoločnosťou je veľmi častý jav v podnikateľskom prostredí. Vo vysokej miere sú tieto pôžičky bezúročné a ostávajú nesplatené aj niekoľko rokov. Je potrebné zohľadňovať úrok z takejto pôžičky?

Pôžička od konateľa/spoločníka pre spoločnosť

Pôžička od konateľa/spoločníka pre spoločnosť sa riadi občiansko-právnymi pravidlami a pôžička od fyzickej osoby môže byť bezúročná. Spoločník/konateľ teda môže spoločnosti poskytnúť bezúročnú pôžičku a nemá to žiadne daňové dopady ani na spoločníka/konateľa, ani na spoločnosť. V prípade, že sa spoločník/konateľ rozhodne, že bude pôžičku úročiť, spoločník/konateľ musí tento príjem z úrokov zdaniť v súlade s § 7 zákona o dani z príjmov vo svojom daňovom priznaní fyzickej osoby. Spoločník v tomto prípade neskúma náležitosti súvisiace s transferovou dokumentáciou, avšak spoločnosti táto povinnosť ostáva.

Pôžička od spoločnosti pre konateľa/spoločníka

V opačnom prípade, teda ak spoločnosť poskytuje pôžičku spoločníkovi, má táto spoločnosť dosahovať výnos z úrokového príjmu, a teda má určiť výšku úroku z takto poskytnutej pôžičky. Poskytnutie bezúročnej pôžičky konateľovi/spoločníkovi od spoločnosti je z hľadiska zákona o dani z príjmov výhodou, ktorá plynie zamestnancovi od zamestnávateľa, a takýto príjem má byť u konateľa/spoločníka zdanený ako nepeňažný príjem.

Využitie nehnuteľnosti spoločnosti na súkromné účely konateľa/spoločníka

Mnoho spoločností má vlastnú nehnuteľnosť, ktorú využíva ako sídlo spoločnosti, kancelárske priestory, miesto na stretnutie s klientmi alebo aj ako investíciu. Čo v prípade, že sa v takejto nehnuteľnosti rozhodne konateľ/spoločník zároveň aj bývať? Ako sa vysporiadať s takouto situáciou z hľadiska uznateľnosti výdavkov?

  • Nájomná zmluva

Spoločnosť môže konateľovi/spoločníkovi priestory prenajať, pričom v nájomnej zmluve spoločnosť presne vymedzí časť nehnuteľnosti, ktorá bude slúžiť konateľovi/spoločníkovi spoločnosti na jeho súkromné účely. V nájomnej zmluve spoločnosť zohľadní priestory, ktoré dáva do výhradného užívania konateľovi/spoločníkovi, elektrinu, vodu, internet a všetky služby, ktoré budú dodané v rámci nájmu. Spoločnosť v takomto prípade nebude musieť krátiť výdavky na nehnuteľnosť ani zdaňovať nepeňažný príjem konateľovi/spoločníkovi, nakoľko konateľ/spoločník nebude nehnuteľnosť spoločnosti využívať bezodplatne. Nakoľko je spoločnosť voči konateľovi/spoločníkovi závislou osobou a takáto transakcia sa v zmysle § 2 písm. ab) považuje za kontrolovanú transakciu, je potrebné dodržať princíp nezávislých cien a preveriť povinnosti, napr. vedenie transferovej dokumentácie.

  • Zdanenie nepeňažného príjmu konateľa/spoločníka

Spoločnosť sa môže rozhodnúť, že využívanie nehnuteľnosti na súkromné účely konateľa/spoločníka zdaní ako nepeňažný príjem konateľa/spoločníka. V tomto prípade je potrebné určiť výšku nepeňažného príjmu, z ktorého sa bude odvádzať konateľovi/spoločníkovi daň z príjmov, zdravotné a sociálne poistenie. Výška tohto príjmu musí zodpovedať reálnej hodnote, za akú by boli takéto priestory k dispozícii nezávislej osobe.

V tomto prípade nie je možné uplatniť postup krátenia výdavkov, nakoľko zákon o dani z príjmov v príslušnom paragrafe vylúčil výdavky súvisiace s nehnuteľnosťami.

Iné výdavky konateľa/spoločníka s charakterom osobnej potreby

V zmysle § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami daňovníka nie sú výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka. Z uvedeného vyplýva, že zákon o dani z príjmov nepripúšťa, aby náklady osobnej potreby, ktoré neslúžia na dosiahnutie príjmu spoločnosti, znižovali základ dane. Primárne vždy treba vychádzať z definície daňového výdavku, ktorú sme uviedli na začiatku článku.

V prípade, že si daňovník výdavky na osobnú spotrebu uplatní v daňových výdavkoch, teda zníži svoj základ dane o takéto výdavky, pri daňovej kontrole by mohli byť tieto výdavky (náklady) neuznané daňovou kontrolou a o tieto výdavky by sa zvýšil základ dane. Daňovník by teda musel doplatiť rozdiel dane a to vrátene vyrubeného úroku v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Príklad na výdavok osobnej potreby konateľa/spoločníka

Spoločnosť ABC s.r.o. sa venuje betonárskym prácam. Táto spoločnosť je jednoosobová s.r.o. a samotný konateľ/spoločník vykonáva predmetné práce. Konateľ/spoločník si kúpil hodinky (nie Smartwatch) za 900 eur a zvažuje, či kúpu týchto hodiniek môže evidovať ako náklad spoločnosti.

Možno skonštatovať, že takéto náramkové hodinky neslúžia na dosiahnutie príjmu spoločnosti, ide o tzv. súkromnú spotrebu konateľa/spoločníka. Náramkové hodinky, mimo špecifických prípadov,  nijakým spôsobom neovplyvnia výšku príjmov spoločnosti. Nepôjde teda o daňový výdavok spoločnosti, nakoľko nebude možné preukázať využitie na firemné účely.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Dominika Ružičková Kubišová
Dominika Ružičková Kubišová EASY START s.r.o

Dane a účtovníctvo sú pre mňa nie len povolaním ale aj koníčkom. Pracujem pre spoločnosť EASY START s.r.o, kde k svojej práci pristupujeme vždy profesionálne a odborne, avšak nikdy nezabúdame, že na druhej strane je človek, ktorý potrebuje poradiť a pomôcť. Vo voľnom čase sa neustále vzdelávam a rada cestujem.


Daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2023 – ako na to?

Daňovník, ktorý v roku 2023 zarobil celkovo viac ako 2 461,41 eur zdaniteľných príjmov, má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov. Čo treba vedieť pri podávaní daňového priznania fyzickej osoby?

Daňové priznanie fyzickej osoby typu A za rok 2023 (v roku 2024)

Základné informácie o podaní daňového priznania typu A za rok 2023 – aké príjmy v ňom uviesť a ktoré naopak nie, aké sadzby dane použiť, do kedy sa daňové priznanie podáva aj aké prílohy je potrebné predložiť.

Daňové priznanie živnostníka za rok 2023

Živnostník má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2023 (v roku 2024) vtedy, ak jeho príjmy presiahli hranicu 2 461,41 eur alebo ak dosiahol daňovú stratu. Na čo všetko treba pri podaní priznania myslieť?

Zápis s. r. o. do obchodného registra advokátom v praxi

Aký je proces v prípade zápisu firmy do obchodného registra, ak podnikateľ splnomocní advokáta? Aké sú poplatky, o čo všetko sa postará advokát, čo rieši firma a na čo myslieť?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky